Na aktivity antikultového hnutia v Južnej Kórei a Japonsku opakovane upozornili obhajcovia ľudských práv, právnici a nezávislí odborníci na ľudské práva. Tieto aktivity boli do značnej miery skúmané z pohľadu mnohých zdokumentovaných prípadov nútenej náboženskej konverzie alebo jednoducho povedané, deprogramovania. Je dôležité poznamenať, že takýto jav, akým je nútené deprogramovanie, je nepochybne hrubým porušením základných ľudských práv a slobôd a globálne demokratické spoločenstvo ho musí zakázať. Aby sme sa však v plnej miere mohli venovať otázke náboženskej neznášanlivosti a diskriminácie z náboženských dôvodov prítomných v tom či onom regióne, je potrebné čo najkomplexnejšie preskúmať príčiny takýchto protidemokratických javov, bez toho, aby sme zľahčovali vplyv mnohých predchádzajúcich udalostí a jednotlivcov, ktorí prispeli k propagácii, podnecovaniu a ideologickým aspektom takýchto procesov náboženskej neznášanlivosti.
Nútená náboženská konverzia v Južnej Kórei
Na úvod nám dovoľte upozorniť na materiál, kvôli ktorému tento článok vznikol. Nižšie je uvedený výňatok zo správy OSN s názvom „Výzva na predloženie príspevkov: Správa o odstránení intolerancie a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery a dosahovaní Cieľa udržateľného rozvoja č. 16 (SDG 16)“. Táto správa načrtáva problém násilia a diskriminácie voči členom Šinčchondži (Shincheonji) v Južnej Kórei1:
„V demokratických krajinách deprogramovanie prežíva iba v Južnej Kórei s tisíckami prípadov. Obete sú unášané a obmedzované rodičmi a deprogramované protestantskými pastormi, ktorí pracujú ako profesionálni deprogramátori. Desiatky takzvaných siekt sú obeťami deprogramovania, ale najcielenejšou, s viac ako 2000 prípadmi, je Šinčchondži. V roku 2018 zomrela členka Šinčchondži, Gu Dži-In (Gu Ji-In) (1992–2018), pri druhom pokuse o jej deprogramovanie po tom, čo prvý zlyhal. Keď sa snažila utiecť, rodičia ju spútali a zapchali jej ústa, čo viedlo k jej uduseniu. V dôsledku toho členovia Šinčchondži a ďalších skupín vyšli do ulíc a zorganizovali masové demonštrácie.
Ministerstvo zahraničných vecí USA vo svojej Správe o náboženskej slobode zverejnenej v roku 2019 a pokrývajúcej udalosti z roku 2018 uviedlo, že ‚V januári po správach o tom, že rodičia zabili svoju dcéru, keď sa ju pokúšali prinútiť konvertovať z toho, čo rodičia považovali za sektu k ich vlastnej kresťanskej denominácii, sa 120 000 občanov zhromaždilo v Soule a na iných miestach na protestoch proti nátlakovej konverzii, ktorú údajne viedli niektorí kresťanskí pastori. Demonštranti kritizovali vládu a cirkvi za to, že o tejto otázke mlčali, a požadovali akciu‘ (Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov 2019).
Napriek tomu pokračuje deprogramovanie s mnohými prípadmi násilia a dokonca aj pokusmi o uväznenie unesených členov Šinčchondži do psychiatrických liečební. Len v roku 2019 Šinčchondži zdokumentoval 116 prípadov pokusov o deprogramovanie. Hoci majú kórejské súdy tendenciu považovať ich za ‚rodinné záležitosti‘, do ktorých by sa nemali miešať, kórejské súdy niekedy odsúdia rodičov – aj napriek neochote ich dospelých detí podať na nich žalobu v spoločnosti, kde má rodina prvoradý význam – ale nikdy nie deprogramátorov, ktorí sa síce priamo nepodieľajú na únosoch, ale ich iniciujú, za svoje služby si často účtujú neúmerne vysoké sumy a sú jednoznačnými spolupáchateľmi nezákonného zadržiavania a násilia.“
Pripomeňme si, že čísla uvedené v tomto úryvku správy odrážajú situáciu len v jednom regióne a týkajú sa len jednej náboženskej skupiny. Okrem tejto skupiny existuje v tej istej krajine mnoho ďalších skupín, ktoré sa podobne stali cieľom antikultových deprogramátorov – protestantských pastorov.
Za zmienku tiež stojí, že deprogramátori medzi pastormi kórejskej protestantskej cirkvi našli spôsob ako sa vyhnúť zodpovednosti za svoje zločiny. Zohrávajú úlohu poradcov rodinných príslušníkov, v podstate zaujímajú podnecovateľskú pozíciu, pričom zostávajú v pozadí, keď je obeť unesená. Po konzultáciách s pastormi členovia rodiny sami unášajú svojich príbuzných, po ktorých pastori pokračujú v procese deprogramovania. Keďže náboženstvo sa v Kórei považuje za „rodinnú záležitosť“, nielenže to vylučuje právnu intervenciu v prípadoch porušovania ľudských práv, ale aj zdanlivo dáva novinárom zámienku, aby nezasahovali alebo nezverejňovali toto brutálne porušovanie, čo umožňuje pastorom-deprogramátorom uniknúť zodpovednosti.
Nižšie na snímke obrazovky uvádzame zoznam zástupcov Kórejského poradenského centra pre kresťanskú herézu – jedného z centier priamo zapojených do konzultácií s rodinnými príslušníkmi a organizovania a implementácie procesu nútenej náboženskej konverzie v Južnej Kórei2:
Ďalším podobným zdrojom je webová stránka International Cult Counselor Online Academy³.
* V kresťanstve sa „heréza“ vzťahuje na učenie alebo názory, ktoré sú z pohľadu kresťanských apologétov považované za falošné a nebezpečné. Antikultisti priradili rovnaký význam výrazom „sekta“ a „kult“ a používajú tieto hanlivé označenia na stigmatizáciu všetkých, ktorých považujú za nežiaducich, bez ohľadu na ich náboženskú alebo spoločenskú orientáciu.
Ako sa uvádza v časopise Munting Nayon4, k náboženskému prenasledovaniu a porušovaniu ľudských práv dochádza nielen zo strany Kórejskej kresťanskej rady (KKR) (Christian Council of Korea (CCK)), ale aj zo strany iných kresťanských organizácií.
„V Južnej Kórei, kde ústava zaručuje slobodu náboženstva, sa tvrdí, že za týmito nezákonnými činmi stojí kresťanské združenie, jedno z hlavných náboženstiev v Kórei. V prípade Kórejskej kresťanskej rady (KKR), organizácia kresťanských cirkví založila ‚Výskumné centrum herézy‘, aby prevádzkovala programy nútenej konverzie v mene ‚poradenstva‘.
HAC tiež uvádza, že prebieha náboženské potláčanie a porušovanie ľudských práv voči denomináciám, ktoré nepatria ku KKR.“
Nútená náboženská konverzia v Japonsku
Podobne ako Južná Kórea, aj Japonsko zaznamenalo viacero prípadov nútenej náboženskej konverzie a je tu prítomný aj problém „rodinných záležitostí“. Dôkazy o prípadoch núteného deprogramovania japonskými „výstupovými poradcami“ (oficiálny termín pre deprogramátorov v niektorých krajinách) možno nájsť v záznamoch spred dvadsiatich rokov aj v novších správach5.
„Samotná Micukova cirkev odhaduje, že každý rok je unesených 200 až 300 jej členov. Mnohí sa už nikdy nevrátia. Japonské úrady odmietli tieto násilné útoky ako ‚rodinné záležitosti‘.
Jedným z najznepokojujúcejších aspektov japonskej situácie je hlásená účasť Zjednotenej Kristovej cirkvi v Japonsku na náboženskom únose. ‚Deprogramovanie‘ je vysoko ziskové. Od konca osemdesiatych rokov údajne prúdili do pokladníc Zjednotenej Kristovej cirkvi v Japonsku milióny dolárov ročne z údajného sponzorstva tejto nezákonnej činnosti. A nielen to, ale kazatelia, ktorým sa podarí ‚deprogramovať‘ svoje obete, často získajú pridanú výhodu nového a veľmi oddaného člena ich vlastnej kongregácie.“5
V roku 2012 hlásili organizácie pre ľudské práva v Japonsku približne 4 000 obetí medzi stúpencami Cirkvi zjednotenia a Jehovovými svedkami, ktoré boli unesené, nezákonne zadržiavané a vystavené deprogramovaniu počas dní, týždňov, mesiacov a niekedy aj rokov v snahe prinútiť ich, aby sa zriekli svojej viery. Ich únoscovia a osoby zapojené do deprogramovania neboli brané na zodpovednosť za svoje činy.
Jedným z najznámejších prípadov, ktorý si získal medzinárodnú pozornosť, bol incident pána Toru Gota, ktorý bol unesený pre svoje presvedčenie a držaný v zajatí 13 rokov, počas ktorých bol vystavený mučeniu profesionálnymi lámačmi viery – deprogramátormi.
Počas svojho uväznenia bol Toru Goto vystavený krutému zaobchádzaniu vrátane hladovania. V júni 2008 po prepustení podal trestné oznámenie na osoby, ktoré sa podieľali na jeho zadržaní. Dňa 9. decembra 2009 prokuratúra odmietla začať trestné konanie pre nedostatok dôkazov. Je pozoruhodné, že podobné rozhodnutia prokurátorov týkajúce sa osôb, ktoré boli nezákonne unesené a podrobené nútenému deprogramovaniu, boli prijaté opakovane. Navyše podľa vyjadrení samotných deprogramátorov boli zdokumentované prípady priamej spolupráce niektorých policajtov s nimi9.
Nižšie je uvedený úryvok zo správy „Japonsko: Únos a zbavenie slobody za účelom náboženskej dekonverzie“ (HRWF), ktorá potvrdzuje zapojenie niektorých politikov do tejto nezákonnej činnosti.
„Kozue Terada povedal Ľudským právam bez hraníc (Human Rights Without Frontiers):
‚Ráno 29. októbra 2001 odišli moji strýkovia a mladšia sestra z bytu do práce a traja ľudia, môj otec a dve tety, zostali, aby ma strážili.‘
‚…O 14:00 dňa 30. októbra prišiel do miestnosti farár Takazawa. Ignoroval moje túžby a naďalej ma nútil viesť s ním dialóg. Povedal som: ‚Nechcem tu byť! Idem zavolať políciu. Požičajte mi mobil!‘ Keď som natiahol ruku, reverend Takazawa sa rozčúlil a povedal: ‚Aj keď príde policajt, hneď ako zistí, že ide o Cirkev zjednotenia, bude so mnou spolupracovať a povie: Pokračujte vo svojej dobrej práci!‘ Rev. Takazawa vybral z peňaženky päť až šesť vizitiek policajtov a zdôraznil: ‚Mám kontakty na polícii‘.“
Fenomén deprogramovania predstavuje formu antikultovej aktivity, kde sa prelínajú záujmy príbuzných budúcich obetí deprogramovania s istými predstaviteľmi antikultových organizácií, ktoré ponúkajú svoje služby v tejto oblasti a účtujú si za ne nehorázne poplatky. Proces nútenej náboženskej konverzie, známy ako deprogramovanie, má pôvod v Spojených štátoch. Mnoho amerických deprogramátorov, napriek svojej kriminálnej minulosti, dodnes pôsobí v antikultovom prostredí.
Americkí deprogramátori a antikultisti a ich vplyv na Južnú Kóreu a Japonsko
Niektorí z lídrov v deprogramovaní v USA sú Rick Ross a Steven Hassan. Títo deprogramátori naďalej pôsobia nielen v Spojených štátoch, ale ovplyvňujú aj medzinárodnú komunitu účasťou na rôznych medzinárodných konferenciách a sympóziách, ako aj spoluprácou s mnohými antikultovými organizáciami a jednotlivými antikultovými aktivistami z rôznych krajín.
Napríklad webová stránka Cult Education Institute10 – oficiálna webová stránka amerického deprogramátora Ricka Alana Rossa – poskytuje niektoré podrobnosti o Rossových medzinárodných aktivitách vrátane jeho spojení s Japonskom11.
„Rick Alan Ross je dnes jedným z popredných odborníkov na kulty na svete. O téme kultov konzultoval s FBI, BATF a rôznymi ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj vládami Izraela a Číny. Bol kvalifikovaný a akceptovaný ako súdny znalec v jedenástich rôznych štátoch vrátane amerického federálneho súdu. Pracoval tiež ako profesionálny analytik pre CBS News, CBC of Canada a Nippon a Asahi v Japonsku.“
Vplyv amerických deprogramátorov na iné krajiny je formovaný aj ich spoluprácou s kľúčovými zastrešujúcimi antikultovými organizáciami. Najmä Rick Ross a Steven Hassan majú platformy na propagáciu svojich zdrojov prostredníctvom dvoch veľkých antikultových sietí: americkej ICSA a európskej FECRIS. Okrem toho je literatúra niektorých amerických antikultových aktivistov preložená do rôznych jazykov, čo slúži ako dodatočný zdroj na šírenie vedomostí a metód antikultového úsilia po celom svete. Napríklad knihy americkej antikultovej aktivistky Janji Lalich boli preložené do niekoľkých jazykov, vrátane japončiny a kórejčiny, ako je uvedené na profilových stránkach ICSA12.
Je dôležité spomenúť, že Janja Lalich zastáva kľúčovú pozíciu v americkej antikultovej organizácii ICSA a európskom FECRIS. Preslávila sa spoluprácou so Stevenom Hassanom a zúčastnila sa aj neformálneho stretnutia so skupinou európskych antikultových aktivistov vedených šéfom ruskej pronáboženskej organizácie RACIRS Alexandrom Dvorkinom v roku 2018 v Rige, ako už bolo uvedené v článku „Ruská antikultová lobby v britských médiách. Ako experti BBC slúžia ruskému RACIRS“.
Antikultová organizácia ICSA už dlho slúži ako platforma pre spojenie medzi antikultistami z rôznych krajín. Medzi zoznamom antikultistov na profilovej stránke ICSA je niekoľko povšimnutia hodných predstaviteľov Južnej Kórey a Japonska.
- Južná Kórea: Čchä Joung Kim; Dži-il Tark, PhD. (Chae Young Kim; Ji-il Tark, PhD.)
Čchä Joung Kim, Kórejčan, je profesorom náboženských štúdií na Sogangskej univerzite (Jezuitská nadácia). V rokoch 2014-2016 pôsobil ako prezident Kórejskej asociácie pre religionistiku. V súčasnosti pôsobí ako člen redakčnej rady v medzinárodnom časopise Religion and British Journal of Religious Education. Publikoval niekoľko anglických článkov v The Heythrop Journal, The Journal of Humanistic Psychology, Journal of Dharma a The Journal of Religion and Health a bol spoluautorom kníh o religionistike a filozofii náboženstva v kórejčine. Je prekladateľom kníh Williama Jamesa The Varieties of Religious Experience a Ernesta Beckera The Denial of Death do kórejčiny. Venuje sa výskumu a písaniu o psychológii náboženstva, súčasnej kórejskej náboženskej skúsenosti a jej interpretačných teóriách vo vzťahu k Williamovi Jamesovi, Wilfredovi Cantwellovi Smithovi, Carlovi Gustavovi Jungovi a Bernardovi Lonerganovi.
Dži-il Tark, PhD, je docentom na Presbyteriánskej univerzite v Busane v Kórei a redaktorom časopisu Modern Religion Monthly of Information Network on Christian Heresies, popredného centra kórejských štúdií o sektách, ktoré skúma kresťanské sekty a pomáha ich obetiam. Vydal knihu Family-Centered Belief and Practice in the Church of Christ of Saint- modern-day Saints and the Unification Church (NY: Peter Lang Publishing, Inc., 2003). Spoluprezentátor, Dži-Won Tark (Ji-Won Tark, MA), je jeho mladší brat a riaditeľ INCH. Ich otec, vysoko uznávaný výskumník nových náboženských hnutí a siekt v Kórei, bol zabitý členom sekty.
- Japonsko: Jošihide Sakurai, PhD (Yoshihide Sakurai, PhD); Hiroši Jamaguči, Esq (Hiroshi Yamaguchi, Esq); Takaši Jamaguči, Esq (Takashi Yamaguchi, Esq); pani Jukari Jamamoto (Yukari Yamamoto); Masaki Kito, Esq; Kimiaki Nišida, PhD (Kimiaki Nishida, PhD).
Okrem priameho antikultového vplyvu zo strany amerických deprogramátorov a antikultových aktivistov zohrali významnú či skôr dokonca kľúčovú úlohu v antikultových aktivitách v ázijských krajinách fundamentalistické konzervatívne kresťanské cirkvi. Tieto cirkvi obviňujú znevýhodnené hnutia a organizácie z „herézy“ a „kradnutia ovečiek“ a často sa uchyľujú k násiliu voči svojim členom. Najmä konzervatívna forma kórejského protestantizmu poslúžila ako vhodná platforma pre aktivity pokračovateľov diela Waltera Künnetha (antisemitu, antikultového aktivistu a nacistického ideológa), ktoré podporilo extrémnu mieru intolerancie voči nesúhlasu a presadzovanie rasistických ideológií vrátane nacizmu v tejto krajine.
Keďže v Južnej Kórei proces nútenej náboženskej konverzie, teda deprogramovanie, ako aj antikultové snahy vo všeobecnosti vykonávajú protestantskí pastori, obráťme sa na charakteristiku kórejského protestantizmu a na jednotlivcov, ktorí mali významný vplyv na protestantizmus v tomto regióne.
Rysy protestantizmu v Južnej Kórei a jeho boj proti heréze
Južná Kórea je demokratická krajina, no napriek tomu v nej našli možnosti pôsobiť (ako v iných demokratických krajinách) antidemokratické sily, ktoré našli úrodnú pôdu v protestantskom náboženstve. Protestantizmus je hlavnou kresťanskou denomináciou v Južnej Kórei. V podstate mal slúžiť ako príklad dodržiavania kresťanských hodnôt a cností. Táto dominantná náboženská organizácia však vniesla do kórejskej náboženskej spoločnosti tendenciu k extrémnej neznášanlivosti voči nesúhlasu a k teologickej výlučnosti.
Protestantský fundamentalizmus zaujíma v rámci kórejského protestantizmu kľúčové postavenie, ktoré úzko hraničí s intoleranciou voči iným náboženstvám. Tým sa vytvorili podmienky pre činnosť antikultistov, ktorí sa opierajú o vnútrocirkevné protiheretické organizácie. Pastori kórejských protestantských cirkví zapojení do antikultových aktivít používali staré metódy boja proti heréze, prispôsobovali ich a modifikovali pre modernú nábožensky pluralitnú spoločnosť. Protestantské antikultové hnutie v Kórei, podobne ako západné antikultové hnutie, je v podstate proti disidentom, skupinám a organizáciám s rôznymi systémami viery a svetonázormi – terčom útoku sa stáva čokoľvek, čo ohrozuje ich náboženské štruktúry.
V Južnej Kórei bolo zdokumentované, že mnohé kresťanské organizácie sa zapájajú do takzvaného protiheretického úsilia. Na prvý pohľad sa zdá, že bežní členovia mnohých takýchto organizácií nie sú prepojení, okrem spoločných aktivít a rovnakých metód, ktoré používajú, ale len na prvý pohľad. Užšie a rozsiahlejšie prepojenia možno nájsť medzi cirkevným vedením vedúcim dominantné náboženské organizácie v Kórejskej republike. Jediný rozdiel medzi kórejským antikultizmom a antikultizmom USA, Ruska alebo Európy je v tom, že namiesto dehumanizujúcich nálepiek „kult“ alebo „sekta“ kórejskí pastori používajú nálepku „heréza“, ktorá opäť demonštruje významný vplyv protestantského fundamentalizmu.
Bojovníci proti „heréze“ a odhaľovanie ich aktivít
Vezmime si ako príklad dvoch kórejských protiheretických aktivistov13:
„Zatiaľ čo pôvodné prieskumy Tak Mjonghwan (Tak Myeonghwan) boli negatívnym odhalením nových náboženských skupín, reverend Čchö Samgjong (Choe Samgyeong) bol viac teologicky orientovaný a zohral dôležitú úlohu v obvineniach z herézy na denominačnej a medzidenominačnej úrovni. Nielenže pracoval pre antikultový mesačník Church and Faith, ale v mene svojej presbyteriánskej cirkvi (Tonghap) a Kresťanskej rady Kórei zohral kľúčovú úlohu v obvineniach z herézy. Patril k presbyteriánskej cirkvi (Hapdong) a potom sa presťahoval do cirkvi Tonghap, kde sa stal verným kritikom hnutia reverenda Kim Gidong, Berea. Získal si povesť ‚diskriminátora herézy‘, ktorého sa nové náboženské skupiny obávajú kvôli jeho spojeniu s najväčšou kórejskou protestantskou denomináciou (cirkev Tonghap) a Kresťanskou radou Kórei (najväčším evanjelickým združením v krajine).“
Pokiaľ ide o jednotlivcov, ako sú Samkjung Čchoi (Samkyung Choi) a Mjunghwan Tak (Myunghwan Tak), vyplával na povrch zaujímavý fakt o ich odhalení. Tu je úryvok z článku, ktorý odkazuje na odhalenie Samkjung Čchoia (Samkyung Choi) a záznam jeho telefonického rozhovoru s Tak Mjunghwanom (Tak Myunghwanom):
„‚Samkjung Čchoi je rúhač a tvorca herézy,‘ píše sa v článku. ‚Telefonický rozhovor medzi Samkjung Čchoi a zosnulým Mjunghwan Takom, prezidentom Medzinárodného inštitútu pre náboženské záležitosti, bol verejne odhalený. Obe zainteresované osoby tajne plánovali vykonštruovať plán proti bývalému vrchnému pastorovi presbyteriánskej cirkvi Pungkang Čcheilovi, pastorovi Joonšik Parkovi (Yoonshik Parkovi), ako heretikovi. Ich telefonický rozhovor bol zaznamenaný a odhalený. V rozhovore sa hovorí, že aby vyhlásili pastora Joonšik Parka za heretika, podnietili by verejnú mienku prostredníctvom tlačových správ a demonštrácií študentov seminára a potom by apelovali na zhromaždenie presbyterstva, aby zariadili, že bude vyhlásený za heretického vodcu.“
Článok poukazuje aj na ďalší pozoruhodný bod. Obvinenia z herézy sa stali pre niektorých pastorov pomerne výnosným biznisom. Úplatok, ako aj jeho výška určuje, či vás najväčšia kresťanská denominácia v Kórei pozná alebo vás označí za heretika15, 16.
„Pastorka Inkang Li (Inkang Lee) slúžiaca cirkvi Amen the Faithful Church uviedla, že kórejský náboženský časopis Church and Faith od nej žiadal veľké množstvo peňazí vo forme úplatku – mnoho desiatok až stoviek miliónov wonov (veľa desiatok tisíc až státisíce amerických dolárov) — v mene riešenia kontroverznej záležitosti týkajúcej sa jej cirkvi v rámci Kórejskej Presbyteriánskej cirkvi(KPC).
Za posledných niekoľko desaťročí KPC (Kórejská presbyteriánska cirkev) spôsobila, že jej vyšetrovatelia herézy (v skutočnosti ‚fabrikátori herézy‘) odsúdili desiatky pastorov, ktorí patria k iným denomináciám, ako heretických vodcov. Títo pastori boli neprávom a bezdôvodne obvinení ako heretici najväčšou denomináciou kórejských cirkví bez toho, aby dostali šancu sa brániť.“
Toto je reprezentatívny príklad, ktorý vyjadruje skutočnú podstatu, ciele a metódy nielen týchto „antikultových bojovníkov“, ale antikultizmu ako celku. Je poľutovaniahodné, že tí, ktorým chýba čo i len základný zmysel pre morálku a úctu k ľuďom, ich právam a slobodám, pod rúškom údajnej „ochrany spoločnosti“, nielenže vytvorili nečestný obchod na vlastné obohatenie, ale tiež seba ako rozhodcov ľudských osudov, ničiacich životy nevinných ľudí. Pôsobia ako kanály ideológie nadradenosti jedných nad druhými – v podstate nacizmu – šíriace rétoriku nenávisti a intolerancie v spoločnosti a podkopávajúcu demokraciu vo svojich vlastných krajinách.
Je pozoruhodné, že v snahe obhájiť sa a dištancovať sa od verejne odhaleného nesprávneho konania svojho spoluveriaceho Samkjung Čchoi (spomínaného vyššie), protestantské cirkevné organizácie a mnohí členovia kórejských protihetických protestantských hnutí ho obvinili z herézy, podobne ako v prípade jeho vlastných „profesionálnych aktivít“. Zrazu sa „antiheretik“ stal „heretikom“ v očiach svojich spolupracovníkov. Názor cirkvi sa rozdelil: niektorí ho bránili, zatiaľ čo iní sa mu aktívne postavili. Je zaujímavé, že táto opozícia sa začala až po odhalení nezákonných aktivít Samkjung Čchoia, ktoré spôsobili hanbu cirkvi – niečo, čo pred odhalením nebolo pozorované.
Jung-Han Kim (Yung-Han Kim): protiheretická rétorika a odkaz Petra Beyerhausa
Rada kresťanských občianskych organizácií (기독교시민단체협의회는) v Kórei usporiadala 23. februára 2012 verejné vypočutie o problémoch herézy. Názory na obvinených pastorov, medzi ktorými bol aj Samkjung Čchoi, boli rozdielne. Ako už bolo spomenuté, kórejské cirkevné denominácie ich buď bránili, alebo odsudzovali v závislosti od ich politických záujmov. Jednou z kľúčových autorít v protestantskej misiologickej teológii, ktorá sa postavila na jeho obranu a v širšom zmysle na obranu ostatných spoluveriacich, bol profesor Jung-Han Kim (Yung-Han Kim). Jeho postojom k tejto záležitosti sa zaoberali niektoré spravodajské výstupy17. Odsúdil rozhodnutie odborových cirkevných organizácií v prípade troch obvinených s tým, že vytvára dôvod na rozdelenie v rámci cirkvi a kritiku cirkvi zo strany spoločnosti.
Je dôležité poznamenať niekoľko bodov týkajúcich sa vypočutí, na ktorých sa zúčastnili „sudcovia herézy“, ktorým spolupredsedal profesor Jung-Han Kim.
Jung-Han Kim odsúdil verejné ponižovanie pastorov a organizácií, ku ktorým patrili, pred 9 miliónmi veriacich a kórejských občanov. Verejné obvinenia týchto „sudcov herézy“ ako heretikov interpretoval ako niečo, čo sa stalo len kvôli údajnej „nesprávnej interpretácii“ ich slov, ako aj kvôli prítomnosti politicky motivovaných faktorov. Jeho zdanlivo dobre mienené odmietnutie používania dehumanizujúcich nálepiek ako „heretik“ a „heréza“ sa však vzťahovalo výlučne na predstaviteľov dominantného náboženstva v Kórei a nevzťahovalo sa na organizácie, ktoré predtým označili „sudcovia herézy“, ako napr. Cirkev zjednotenia (založená Sun Mjung Munom (Sun Myung Moon)), Šinčchondži (vedená Li Man-hiom (Lee Man-hee)) a ďalšie. Naopak, označil tieto organizácie za „očividné herézy“ a vyzval na ešte prísnejšiu kontrolu heretických myšlienok. Potom vyzval kórejskú cirkev, aby v záujme svojho rastu identifikovala skutočných heretikov. Okrem odsudzovania a označovania disidentov pojmom „heréza“ si treba všimnúť aj ďalší prvok jeho antikultovej rétoriky, ktorý pozorujú aj iní zástancovia antikultizmu – a to odmietnutie liberalizmu a náboženského synkretizmu, teda jednoty.
Kto je v skutočnosti tento obranca protestantských bojovníkov proti heréze a nekompromisný sudca „skutočných heretikov“, profesor Jung-Han Kim? Je jedným z kľúčových teológov v Južnej Kórei, ktorý zohral rozhodujúcu úlohu pri predstavení Kórei nemeckým teológom na akademickej úrovni. Práve Jung-Han Kim v partnerstve s ďalším teológom Sung-Goo Lim (Seung-Goo Lee) významne prispel k pokračovaniu práce Petra Beyerhausa, ktorý svojho času úzko spolupracoval so zarytým odporcom siekt a nacistickým ideológom Walterom Künnethom, ktorého sme už viackrát spomínali na tomto portáli.
Skôr než prejdeme k osobnosti druhého kľúčového pokračovateľa diela Waltera Künnetha v Južnej Kórei, všimnime si ešte jeden zaujímavý fakt týkajúci sa Samkjung Čchoia. Pre tých, ktorí poznajú rétoriku antikultových vodcov z Ruska — Alexandra Dvorkina a Alexandra Novopašina (prezidenta a podpredsedu Ruskej asociácie centier pre štúdium náboženstiev a siekt, alebo RACIRS) — tento príklad rétoriky od kórejského antikultistu vyvolá pocit úplnej podobnosti20.
„Pastor Samkjung Čchoi, ktorý je úzko spätý s týmito protichodnými záležitosťami, urobil nesúvislé a nezmyselné vyhlásenie, v ktorom povedal, že ‚je lepšie nedávať obetiam šancu, aby sa ospravedlnili‘, a následne ich zbavil práva brániť sa. Povedal tiež: ‚Pri skúmaní a posudzovaní heretikov a pseudonáboženstiev, najmä v naliehavých situáciách, v ktorých škody spôsobené týmito silami sú vážne a ostatné cirkvi musia byť pred nimi naliehavo chránené, Výbor pre zaobchádzanie s heretikmi KPC nikdy nedovolil strane, označenej za heretickú alebo pseudonáboženskú, aby sa obhájila. Je obvyklé, že sa nekladú otázky týkajúce sa vysvetľujúcej obhajoby denominácie, ku ktorej obžalovaný patrí.‘ Ide o typický akt svojvoľného útlaku megadenominácií.“
Samkjung Čchoi bol svojho času spojený s presbyteriánskou cirkvou Hapdong. Mesto Hapdong je jedným z mnohých antikultových centier v Južnej Kórei a toto mesto sa spája aj so spomínaným kolegom Jung-Han Kima, kórejským teológom Sung-Goo Lim. Od roku 2009 až dodnes pôsobí ako profesor systematickej teológie na Hapdong Graduate School of Theology.
Sung-Goo Li (Seung-Goo Lee): protiheretická rétorika a odkaz Petra Beyerhausa
Sung-Goo Li je profesorom na teologickom seminári Hapdong v Južnej Kórei. V roku 2011 bol uznávaný ako jeden z najvplyvnejších učencov v oblasti biblických štúdií a teológie a viedol kľúčové teologické spoločnosti v Kórei:
- predseda Kórejskej evanjelickej teologickej spoločnosti (2020 – 2022);
- Predseda Kórejskej presbyteriánskej teologickej spoločnosti a Kórejskej reformovanej teologickej spoločnosti.
- Založil Kórejskú presbyteriánsku teologickú spoločnosť, Kórejskú biblickú teologickú spoločnosť, Kórejskú Kierkegaardovu spoločnosť a Spoločnosť Petra Beyerhausa.
- Od roku 2009 pôsobí ako profesor systematickej teológie na Graduate School of Theology v Hapdongu.
Profesor Sung-Goo Li je známy podobnou protiheretickou rétorikou. Odvolávame sa na článok profesora Sung-Goo Liho „Krik heretikov, čo by mala robiť kórejská cirkev?“ zameraný na hnutie Šinčchenjondži21. Toto hnutie je v mnohých krajinách prenasledované a diskreditované predstaviteľmi antikultového hnutia a je nimi dehumanizované používaním hanlivých označení ako „sekta“, „kult“ alebo „heréza“. Dôsledky takejto informačnej antikultovej dehumanizácie a propagandy proti tejto organizácii, ktoré viedli k únosom členov Šinčchenjondži za účelom dekonverzie, už boli spomenuté vyššie. Vo vyššie uvedenom článku je Šinčchenjondži zobrazený ako „heréza“, „spoločenský problém“ a prekážka pre dominantné denominácie v Kórei.
„Po prvé, musíme pokračovať vo vyhlásení vnútri cirkvi aj mimo nej, že učenie Šinčchenjondži je heretické učenie, ktoré nie je biblické. Problém je v tom, že existuje veľa duší, ktoré naďalej prepadajú falošným náukám. Preto musíme jasne povedať, že doktríny týchto heretikov sú vzdialené od pravdy, a preto sú značne nesprávne.“
Sung-Goo Li a Jung-Han Kim sa spolu s niekoľkými ďalšími kórejskými teológmi a misionármi stali v roku 2018 zakladateľmi Spoločnosti Petra Beyerhausa.
Spoločnosť Petra Beyerhausa v Južnej Kórei
Profesor Jung-Han Kim vo svojej spomienkovej eseji22 napísanej na počesť Petra Beyerhausa dospel k záveru o založení spoločnosti Beyerhaus:
„5. októbra 2018 bola v Kórei založená spoločnosť Beyerhaus. Jediný kórejský doktorandský študent Beyerhausa, profesor Dong-Džu Li (Dong-Ju Lee) (na dôchodku z Asin University), sa ujal vedenia a bola spustená za účasti profesorov Džong-Nam Čcho (Jong-Nam Cho), Mjong-Hjok Kim (Myeong-Hyeok Kim), Sang-Bok Gib, Jung-Han Kim (Yung-Han Kim), Song-Džong Oh (Seong-Jong Oh), Sung-Goo Li (Seung-Goo Lee) a pastora Džä-Hoon Li (Jae-Hoon Lee).“
„Evanjelických teológov v Nemecku a Spojených štátoch, ako aj Kórejskej reformovanej teologickej spoločnosti, Kórejskej evanjelickej teologickej spoločnosti, Kórejskej kresťanskej asociácie, Kórejského evanjelického spoločenstva a ďalších neskorších evanjelických teológov, pastorov a misionárov, ktorí ho rešpektujú [Beyerhausa] a súhlasia s jeho myšlienkami, si želajú zdediť a rozvíjať veľké dedičstvo konceptu evanjelickej biblickej misie, ktorú zanechal,“ uzavrel Jung-Han Kim na záver.
Peter Beyerhaus
Peter Paul Johannes Beyerhaus bol nemecký protestantský pastor a jeden z popredných evanjelických misionárskych teológov23. Spoluprácu medzi Walterom Künnethom a Petrom Beyerhausom spomína cirkevný historik a profesor na United Theological College v Bangalore (India), T. V. Philip, v knihe s názvom „Edinburgh to Salvador: Twentieth Century Ecumenical Missiology“ („Od Eginburghu po Salvador: Ekumenická misiológia dvadsiateho storočia“), Kapitola 5: Ekumenická – evanjelická polarita24, 25.
„V roku 1975 vyšla v Nemecku kniha s názvom ‚Berlínsky ekumenický manifest o utopickej vízii Svetovej rady cirkví‘, ktorú vydali Walter Künneth a Peter Beyerhaus. Kniha napadla nielen Svetovú radu cirkví, ale aj Svetovú luteránsku federáciu, Svetovú študentskú kresťanskú federáciu, určité rímskokatolícke skupiny, nemecký evanjelický cirkevný snem Kirchentag, Taizé a do istej miery aj Lausanne. Podľa H. Berkofa sa vo všetkých článkoch knihy spájala túžba ukázať, že Svetová rada cirkví sa už nesnažila ohlasovať evanjelium po celom svete, ale skôr sa snažila o čisto horizontálnu, sociálnu a politickú humanizáciu a zjednotenie ľudstva pomocou náboženského pluralizmu a synkretizmu. Autori neúnavne znovu a znovu poukazujú na to, že s takýmto programom je Svetová rada cirkví na ceste k Antikristovi. Veria, že posledné dni sú už za rohom… a že v rozhodujúcej hodine sa Svetová rada postaví na stranu Kristových nepriateľov.“
Peter Beyerhaus po sebe zanechal významnú generáciu teológov, ktorých mentoroval. Kým bol profesorom v Tübingene, mnohí kórejskí študenti pod jeho vedením získali doktorát. Jedným z nich bol profesor Li Dong-Džu (Lee Dong-Ju), ktorý ho niekoľkokrát pozval do Kórey. V roku 1982 navštívil Peter Beyerhaus Kóreu v sprievode svojej manželky. Spolu krajinu navštívil 16-krát, naposledy v roku 2016.26, 27
크리스천투데이
Z prejavu Petra Beyerhausa na kongrese v Kórei28:
„Prečo ti to hovorím? Čo to má spoločné s našou križiackou výpravou svetovej evanjelizácie? Naozaj veľa! Pretože tento kongres bol zriadený tak, aby poveril každého z vás úlohou byť takým zvestovateľom. Toto je moja správa pre vás dnes večer. Ste ohlasovateľmi Kristovho príchodu!“
Dr. Peter Beyerhaus, profesor misiológie, Univerzita v Tübingene, Západné Nemecko. Hosťujúci inštruktor, Inštitút svetovej misie Centra pre výskum a vývoj misií Východ-Západ, Soul, Kórea.
V tomto prejave Peter Beyerhaus spomenul aj svoju návštevu Thajska v rámci propagácie Ázijskej misie: „Pred niekoľkými týždňami som sa zúčastnil na konzultácii o svetovej evanjelizácii v Thajsku.“
Peter Beyerhaus sa opakovane zúčastňoval na konferenciách Asociácie misií Ázie29, 30. Do tejto asociácie patrí 14 ázijských krajín, medzi nimi India, Kórea a Japonsko.
Stojí za zmienku, že misijná služba Petra Beyerhausa sa prejavila v šírení kresťanstva, propagácii evanjelia a boji proti herézam. Protiheretický boj v radikálnej forme, ktorý v posledných desaťročiach existoval v Južnej Kórei a v širšom zmysle aj v ázijských krajinách, sa však rozvíjal v spojení s antikultovým vplyvom zo Západu. Tento vplyv bol čiastočne spomenutý na začiatku tohto článku, keď sme diskutovali o vplyve amerických antikultistov na ázijské regióny. Uvažujme aj o východnom misionárskom diele ďalších nasledovníkov Waltera Künnetha — Friedricha-Wilhelma Haacka z Nemecka a Johannesa Aagaarda z Dánska.
Friedrich Haack a Johannes Aagaard a ich misionársky prínos pre región juhovýchodnej Ázie
Pripomeňme si líniu nástupníctva, ktorá zohrala kľúčovú úlohu v globálnom antikultizme a ktorá sa realizovala prostredníctvom reťazca „Künneth – Haack a Aagaard – Dvorkin“. Písali sme o tom opakovane. V tomto článku bola preskúmaná ďalšia línia postupnosti v Künnethovom diele. Dá sa načrtnúť ako „Walter Künneth – Peter Beyerhaus – Jung-Han Kim a Sung-Goo Li“. Je pozoruhodné, že tieto dve línie sú absolútne prepojené a nie sú oddelené ani od seba nezávislé. Spája ich nielen Künnethov odkaz, ale aj určité sféry vplyvu, od Nemecka a Spojených štátov až po ázijské krajiny. Napríklad Friedrich Haack viedol výskumné expedície do Južnej Kórey (1984), Japonska a Indie (1981). Johannes Aagaard uskutočnil výskumné expedície do Japonska, Nepálu, Thajska a Číny. Sedemdesiate a osemdesiate roky sa v Aagaardovom živote považujú za „indické obdobie“, zatiaľ čo 90. roky sa označujú ako jeho „budhistické obdobie“. Friedrich Haack aj Johannes Aagaard mali významný vplyv na región východnej a južnej Ázie, rovnako ako odkaz Petra Beyerhausa.
Záver
V tomto článku sme skúmali vplyv antikultového hnutia a odkaz Waltera Künnetha na regióny Južnej Kórey a do určitej miery aj Japonska, ako aj na juhovýchodnú Áziu ako celok. Tragické prípady násilného deprogramovania spomínané na začiatku článku sú len dôsledkom prítomnosti antikultovej sily v týchto krajinách, ktorá je nepriateľom demokracie a ľudskej slobody. Vzhľadom na počet úmrtí spôsobených pokusmi o násilnú náboženskú konverziu v Južnej Kórei a Japonsku je v stávke samotné základné ľudské právo na život.
Medzinárodné spoločenstvo opakovane obhajovalo ochranu obetí deprogramovania v týchto krajinách a odhaľovalo do očí bijúce porušovanie ľudských práv a slobôd zo strany protestantských pastorov-deprogramátorov. Nevenovala sa však dostatočná pozornosť základným príčinám náboženskej neznášanlivosti a násilia v tomto regióne, ktoré viedli k takýmto neľudským prípadom únosov a pokusom o násilnú deprogramáciu.
Verejnosť nesmie podceňovať problematiku informačného ideologického vplyvu a náboženskej propagandy, ako aj fakty dehumanizácie a stigmatizácie. Za každým činom sa skrývajú niečie slová a za každým slovom je určitá ideológia. Na skutočné riešenie problému náboženskej neznášanlivosti, nenávisti a násilia je potrebné dôkladne preskúmať celú sieť protiheretických a antikultových snáh: od pastorov-deprogramátorov až po misionárov a teológov volajúcich po krížovej výprave evanjelizácie. Len tak možno identifikovať zdroj nenávisti a nadradenosti – skrytú hlasnú trúbu ideológie, ktorá presadzuje nadradenosť niektorých ľudí nad ostatnými: hlasnú trúbu nacizmu.
Keď je niekto označený dehumanizujúcou nálepkou, či už je to „kult“, „sekta“ alebo „heréza“, znamená to v podstate len jednu vec – nacizmus, znevažovanie niektorých ľudí a povyšovanie iných. Takáto supremacistická ideológia je nezlučiteľná nielen s demokratickým svetom a ľudskou dôstojnosťou, ale aj s podstatou mierumilovného učenia Ježiša Krista, ktoré by mal nasledovať každý, kto sa nazýva kresťanom, vrátane protestantských pastorov. Pozorovanie výsledkov dlhoročnej činnosti členov prevládajúcich denominácií v ázijských krajinách však vyvoláva otázku: budú schopní opustiť náboženskú neznášanlivosť a násilie, maskované ako „návrat“ „stratených ovečiek“ do „ohrady cirkvi“ a začať kázať svoje náboženstvo mierovo, prostredníctvom osobnej viery a príkladu? V tomto prípade bude odpoveď na túto otázku závisieť od toho, koho skutočne sledujú.
Zdroje:
1. https://hrwf.eu/wp-content/uploads/2020/03/Shincheonji-and-Coronavirus-in-South-Korea.pdf
2. http://www.jesus114.net/
3. https://www.jesus112.net/instructor/
4. https://muntingnayon.com/105/105405/index.php
5. https://www.tparents.org/library/unification/talks/feffermn/Fefferman-DeprogJapan.htm
6. https://www.uscirf.gov/publications/did-you-knowjapan
7. https://www.tparents.org/Library/Unification/Talks2/Holdhus/Holdhus-240927.pdf
8. https://foref-europe.org/blog/2021/04/11/religious-persecution-in-the-21st-century-this-isnt-xinjiang-this-is-japan/
9. https://web.archive.org/web/20230726021832/https://hrwf.eu/wp-content/uploads/2018/08/2012-Report-Japan.pdf
10. https://culteducation.com/contact-us.html
11. https://cultsinsideout.com/
12. https://web.archive.org/web/20180813074211/http://www.icsahome.com/elibrary/peopleprofiles
13. https://www.collectionscanada.gc.ca/obj/thesescanada/vol2/002/NR38219.PDF
14. https://en.namu.wiki/w/%EC%B5%9C%EC%82%BC%EA%B2%BD#s-2
15. http://www.manmin.org/foreign/07_news/en/content.asp?id=2053&cat=cat_06&page=1
16. https://web.archive.org/web/20170331084726/http://www.christiantelegraph.com/issue19779.html
17. https://kr.christianitydaily.com/articles/67392/20121029/%EA%B9%80%EC%98%81%ED%95%9C-%EC%8B%9C%EB%A1%A0-%EC%9D%B4%EB%8B%A8-%EC%A0%95%EC%A3%84%EB%B3%B4%EB%8B%A4%EB%8A%94-%EC%84%A0%EB%8F%84%EA%B0%80-%ED%95%84%EC%9A%94.htm
18. https://en.wikipedia.org/wiki/Yung-Han_Kim
19. https://en.wikipedia.org/wiki/Seung-Goo_Lee
20. http://www.manmin.org/foreign/07_news/en/content.asp?id=2053&cat=cat_06&page=1
21. https://www.goodnews1.com/news/articleView.html?idxno=409147
22. http://www.newspower.co.kr/45147
23. https://en.wikipedia.org/wiki/Peter_Beyerhaus
24. https://www.religion-online.org/author/t-v-philip/
25. https://media.sabda.org/alkitab-2/Religion-Online.org%20Books/Philip%2C%20T.V.%20-%20Edinburg%20to%20Salvador%20-%20Twentieth%20Century%20Ecum.pdf
26. https://www.christiandaily.co.kr/news/70431
27. https://www.christiantoday.co.kr/news/328388
28. https://www.asiamissions.net/wp-content/uploads/2015/08/AMA19.pdf
29. https://www.asiamissions.net/about/history/
30. https://www.asiamissions.net/asian-missions-advances/archives/
Pridaj komentár