Keď vidíte genocídu a hľadáte jej príčinu, hľadajte ideológov; vykonávatelia sú vždy viditeľní. Antikultisti ako ideológovia stojaci za iniciovaním vojen a genocíd vždy zostávali v tieni
Pri skúmaní fenoménu antikultizmu vo svetových dejinách môžeme konštatovať, že jeho zvýšená aktivita vždy predchádzala mimoriadne nepriaznivým udalostiam v spoločnosti, či už išlo o neľudské totalitné režimy alebo rozsiahle krvavé vojny. Aj keď je dokumentujúcich dôkazov málo, zostávajúce fragmenty umožňujú nezaujatému bádateľovi rozoznať konkrétne zákonitosti. Z týchto zákonitostí jasne vyplýva, že antikultizmus alebo boj proti sektám, herézam a disentu je etapou trestnej očisty a ideologického formovania más, ktoré predchádza následným deštruktívnym procesom.
V tomto článku sa pokúsime vykresliť obdobie nástupu národného socializmu v Nemecku (1933 – 1945), keď rôzne náboženské hnutia a tzv. sekty čelili tvrdému prenasledovaniu. Cieľom národných socialistov bolo vytvoriť ideologicky homogénnu spoločnosť. Odlišné náboženské skupiny považovali za hrozbu pre svoju moc a ideológiu, za prekážky na ceste k svetovláde. Všetci poznáme výsledok – druhú svetovú vojnu a približne 70 miliónov mŕtvych.
Málokto si uvedomuje, že každá diktatúra vzniká zo základnej predstavy, nehmotnej myšlienky, ktorá sa nakoniec zhmotní do udalostí a činov. Predpokladajme, že sa zahĺbime do pôvodu myšlienok Adolfa Hitlera, ktoré tvorili ideologický základ budúcej Tretej ríše. V tomto prípade nájdeme rasové teórie Adolfa Josefa Lanza, prvky protestantského a katolíckeho náboženstva, ako aj antisemitský radikalizmus Martina Luthera, iniciátora cirkevného rozkolu a vzniku protestantizmu ako denominácie. Okrem toho môžeme ľahko rozoznať skrytý vplyv Georgija Gurdžijeva a okultných tibetských rádov.
Vezmime to však postupne.
Myšlienky Martina Luthera
Mohol si Martin Luther predstaviť, že jeho zoznam téz prerastie do celej vetvy kresťanstva a že Hitler, organizujúci genocídu Židov, sa bude odvolávať na jeho diela? Nielenže sa na ne odvolávať, ale ho aj obdivovať a nazývať ho veľkým nemeckým géniom.
Luther žil v roku 1500, zatiaľ čo Hitler sa dostal k moci v 40. rokoch 20. storočia. Napriek obrovskému časovému rozdielu Lutherove osobné názory na Židov a jeho presvedčenie o ich úlohe skresľovali kresťanské písmo do takej miery, že poskytovali ospravedlňovanie fašizmu.
Pripomeňme si, čo napísal Martin Luther:
„……Čo chceme my kresťania robiť s týmito zavrhnutými, odsúdenými Židmi? Nemôžeme to zniesť, keďže sú medzi nami a poznáme od nich také lži, rúhanie a preklínanie…
Najprv treba podpáliť ich synagógy alebo školy a to, čo z nich zostane, zakopať do zeme, aby z nich nikto nikdy nevidel ani kameň, ani trosku. Je to potrebné urobiť na počesť nášho Pána a kresťanstva, aby Boh videl, že sme kresťania a že neschvaľujeme a vedome netolerujeme takéto verejné klamstvá, preklínanie a rúhanie sa Jeho Synovi a Jeho kresťanom…
Po druhé, radím, aby sa zrovnali so zemou a zničili aj ich domy, pretože v nich sledujú rovnaké ciele ako vo svojich školách. Namiesto toho by sa mohli ubytovať pod strechou alebo v stodole ako cigáni…
Po tretie, radím, aby im boli odobraté všetky ich modlitebné knihy a talmudické spisy, v ktorých sa učí takému modlárstvu, lži, kliatbe a rúhaniu…
Po štvrté, radím, aby sa ich rabínom odteraz zakázalo vyučovať pod hrozbou straty života a končatín…
Po piate, aby sa židovský konvoj a cesta úplne zrušili, lebo nemajú v krajine čo robiť, keďže nie sú pánmi, úradníkmi, obchodníkmi a podobne; mali by zostať doma.
Po šieste: mali by sme im zakázať úžeru a vziať im všetku hotovosť a šperky zo striebra a zlata a odložiť ich do úschovy. Dôvodom je, že všetko, čo majú, nám ukradli a okradli svojou úžerou, keďže nemajú iné remeslo…“
– „O Židoch a ich lžiach“, Martin Luther (1483 – 1546). Preklad z nemeckého originálu.1
Mnohí historici sa zhodujú, že Hitler a nacistická ideológia boli silne ovplyvnení protestantskou cirkvou a vtedajšími antikultistami. Tretia ríša poslúžila ako miesto zrodu modernej križiackej výpravy proti sektám. Významnú úlohu v tom zohrali protestantskí pastori, ktorí prijali nacistickú ideológiu a rýchlo ju šírili medzi nemeckými veriacimi.
V roku 1921 totiž protestantská cirkev založila apologetické centrum pod vedením Carla Gunthera Schweitzera. Toto centrum začalo zhromažďovať údaje o sektách, okultných skupinách a menších náboženských hnutiach.
Vráťme sa však k historickým súvislostiam.
NSDAP
Národný socializmus (skrátene „nacizmus“) bola teória, na ktorej bola založená NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana). Po prvej svetovej vojne (1914 – 1918) sa skupina v Mníchove usilovala o znovuvytvorenie Nemeckej ríše, presnejšie o uskutočnenie sna o Tretej ríši. Nemecká ríša, federácia 25 štátov, vznikla v roku 1871 a zanikla počas prvej svetovej vojny. „Nemecká robotnícka strana“ bola založená s cieľom dosiahnuť tento sen. Jej skutočnými zakladateľmi boli zámočník Anton Drexler (1884 – 1942) a novinár Dietrich Eckart (1868 – 1923).
Adolf Hitler predniesol 24. februára 1920 na straníckom zhromaždení v Mníchove prejav, v ktorom vyhlásil 25-bodový program. V apríli 1920 na stretnutí v rakúskom Salzburgu Hitler túto stranu transformoval na NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana).
V bode 24 programu strany sa uvádzalo2: „Žiadame slobodu pre všetky náboženské vyznania v štáte, ak neohrozujú jeho existenciu a neurážajú morálne cítenie nemeckej rasy. Strana ako taká sa zasadzuje za pozitívne kresťanstvo, ale nezaväzuje sa k žiadnemu konkrétnemu vyznaniu…“
Nemeckí kresťania
V novembri 1932 získali „Nemeckí kresťania“ tretinu všetkých kresiel v pruských cirkevných voľbách. To umožnilo hnutiu prevziať kontrolu nad celou cirkvou, čo oznámili na masovom zhromaždení v Berlíne začiatkom apríla 1933.
„Nemeckí kresťania“ (nemecky: Deutsche Christen) bolo hnutie, ktoré v máji 1932 zorganizovali stúpenci národného socializmu z radov nemeckého duchovenstva Evanjelickej cirkvi v Nemecku. Viedol ho Ludwig Müller.
Predstavitelia hnutia súhlasili s rasovými myšlienkami národných socialistov; verejne vyhlásili, že kresťania so židovským pôvodom sú kresťanmi v zmysle Nového zákona, ale nie sú nemeckými kresťanmi. Podporovali tiež nacistickú koncepciu „pozitívneho kresťanstva“, ktorá popierala prvotnú hriešnosť ľudstva. Niektorí dokonca vyzývali na odstránenie židovského Starého zákona z Biblie. Symbolom nového hnutia sa stal tradičný kresťanský kríž s hákovým krížom v strede a písmenami D a C.
Do polovice 30. rokov 20. storočia sa hnutie „Nemeckých kresťanov“ rozrástlo na približne 600 000 členov.
Nacistické Nemecko podpísalo 20. júla 1933 konkordát s rímskokatolíckou cirkvou, ktorý platil až do 14. marca 1937. Už 21. júna 1931 bol na zasadnutí v Trieri schválený akt Zväzu katolíckej mládeže Nemecka, v ktorom sa uvádzalo, že katolícka mládež má „zasvätiť svoj život v láske nemeckému národu a svojej vlasti, Nemecku“ (§ 27:8 v novinách Grundgesetz des Katholischen Jungmännerverbandes Deutschlands, Düsseldorf, 1931). Zároveň sa v ňom vyhlasovalo, že na demonštráciách a zhromaždeniach majú vyjadriť svoj pozdrav zvolaním „Skutočne zdar!“. („Treu Heil!“) (§ 30, 5) a že ich heslom má byť „Za Kristovo kráľovstvo a nové Nemecko“. („Für Christi Reich und ein neues Deutschland“)
Antikultové snahy v nacistickom Nemecku
Súčasne s nárastom politickej moci národných socialistov nabrali na intenzite aj apologetické aktivity – nie bez pomoci NSDAP.
Ako sme už spomenuli, v roku 1921 Evanjelická cirkev v Nemecku (ECG) založila Apologetické centrum pre svetonázorové otázky s kanceláriou v Berlíne, ktorého cieľom bolo chrániť evanjelicko-luteránsku vieru. Iniciatívu v tejto veci prevzal Karl Gunther Schweitzer, ktorý v rokoch 1921 až 1932 pôsobil ako riaditeľ centra. Rozhodujúca bola obrana nadradenosti kresťanstva (v zmysle výkladu Symbolických kníh evanjelicko-luteránskej cirkvi). Prvým krokom bolo zhromaždenie a vyhodnotenie materiálov o existujúcich náboženských hnutiach.
Výsledky boli publikované v periodiku Apologetického centra „Slovo a čin“ („Wort und Tat“ 1925-1932). Čoskoro bol vytvorený archív. Túto prácu financoval najmä štát. Schweitzera vo funkcii riaditeľa vystriedal Walter Künneth. Výsledkom archívneho výskumu bola učebnica s názvom „Slobodomyseľnosť a cirkev“ („Freidenkertum und Kirche“), ktorá vyšla v Berlíne v roku 1932.
Keď sa NSDAP chopila moci, vedúci predstavitelia Apologetického centra zosúladili svoje úsilie s náboženskou politikou strany. V skutočnosti to znamenalo spoluprácu v boji proti náboženským hnutiam, ktoré boli považované za „nebezpečné pre národ” a schopné „uraziť morálne cítenie nemeckého národa”.
Podobne ako Luther a Hitler, ktorí boli ostro antisemitistickí, aj Künneth v roku 1933 ochotne spolupracoval s gestapom a poskytoval mu údaje zo svojich materiálov o sektách. Po nástupe nacistov k moci v roku 1933 sa všeobecná situácia náboženských menšín začala výrazne zhoršovať.
V roku 1930 bol luteránsky teológ a „sektológ“ Paul Scheurlen pozvaný, aby svedčil v neslávne známom prípade vo švajčiarskom Berne. Miestny antisemita nenávidiaci Židov Jönak von Freyenwald sa snažil presvedčiť súd, že sfalšované „Protokoly sionských mudrcov“ sú pravé. Nacisti v Nemecku tento prípad sledovali s veľkým záujmom, pretože „Protokoly“ boli pre Hitlera a nacistov základným propagandistickým nástrojom, ktorý používali na ospravedlnenie svojej nenávistnej kampane proti Židom.
Príručka na boj proti sektám
V roku 1938 bola s pomocou nemeckých antikultistov vydaná „Príručka na boj proti sektám“, čo malo pre mnohých príslušníkov náboženských menšín vážne následky.
„Príručka na boj proti sektám“ (Inštrukcia pre prácu ríšskeho vodcu SS) z 15.2.1938 (SS – elitná garda; SD – bezpečnostná služba nacistickej strany)
„Nebezpečenstvo siekt sa prejavuje v nasledujúcich skutočnostiach:
- Učenie členov egocentrickým myšlienkam a ľahostajnosti voči všetkým záležitostiam národného štátu;
- Infiltrácia marxistami a komunistami;
- Slobodomurárske, židovské a medzinárodné väzby;
- Odmietanie prísahy a nemeckého pozdravu;
- Odmietanie povinnej vojenskej služby;
- Odmietanie zastávať funkcie v štátnych hnutiach a organizáciách (Nemecký pracovný front, Protivzdušná ochrana, Nacistická sociálna organizácia, Zimný fond pomoci atď;)
- Odmietanie podpory podnikov a činností súvisiacich so zbrojárskym priemyslom;
- Liečenie vierou;
- Vykorisťovanie a ohlupovanie ľudí;
- Odmietanie národnosocialistickej rasovej teórie.
Na boj proti sektám ich SD rozdelila do týchto troch hlavných skupín:
- Židovsko-kresťanské sekty;
- Sekty spojené so slobodomurárstvom, okultizmom a špiritizmom;
- Nekresťanské sekty.
Úplný zoznam siekt v príslušnej skupine možno získať v miestnom okrese SS.“
Nasleduje smernica podpísaná Reinhardom Heydrichom, šéfom vnútornej bezpečnosti nacistického Nemecka, ktorou sa stanovuje vzor potláčania niektorých náboženských spoločností a siekt a zatýkania a internovania všetkých osôb s nimi spojených v koncentračnom tábore.
(Preklad norimberského dokumentu D-59)
Okrem toho Heydrich v roku 1942 predsedal konferencii vo Wannsee, na ktorej bolo pre židovskú otázku sformulované „konečné riešenie“.
Jehovovi svedkovia
Medzi početné, ale málo známe obete nacizmu patrili aj členovia náboženského hnutia známi ako študenti Biblie (Bibelforscher), dnešní Jehovovi svedkovia.
Podľa jedného zdroja „desaťtisíc členov Jehovových svedkov, mužov aj žien, sa stalo obeťou sadizmu a krutosti počas represálií, ktoré organizoval Hitler a jeho prisluhovači SS. Títo svedkovia dostali príležitosť podpísať dokument, ktorým sa zriekli svojho náboženstva, čo by viedlo k ich prepusteniu. Len málo z nich túto ponuku prijalo.“ (King, Christine E., Nacistický štát a nové náboženstvá: Päť prípadových štúdií o nonkonformite, New York, 1982).
„Podľa uvedeného zdroja z týchto desaťtisíc osôb dva a pol tisíca nikdy nenadobudlo slobodu: zomreli v Dachau, Bergen-Belsene, Buchenwalde, Sachsenhausene, Ravensbrücku, Osvienčime, Mauthausene a iných koncentračných táboroch, pričom zostali verní svojmu Bohu Jehovovi a Ježišovi ako svojmu vzoru. Okrem tých, ktorí boli umiestnení do plynových komôr, mnohí zomreli na následky bitia, hladu a lekárskych pokusov. Ďalší, vrátane žien, boli popravení obesením, sťatím a zastrelením.“
Zdroj: Časopis Awake!, 22. augusta 1995, s. 9.3
Závery
Nacistické Nemecko by sa nestalo tým, čím bolo, nebyť zhubných aktivít antikultových organizácií, ako bolo Apologetické centrum, ktoré v konečnom dôsledku dotlačili Nemecko k vynútenej monoideológii. Boli to práve antikultisti, ktorí naučili národných socialistov a Hitlera, že moc sa udržiava prostredníctvom strachu. Monoideológia, kde všemocná autorita zaručuje úplnú ideologickú kontrolu, je vždy desivá. Znamená koniec slobody slova, myslenia a demokracie, čo vedie k vymývaniu mozgov, ktoré vedie k otupeniu a servilnému plneniu príkazov. To umožňuje vládnucej moci vnútiť obyvateľstvu akékoľvek správanie, bez ohľadu na to, aké nehumánne je.
Podľa odhadov výskumníkov, NSDAP s priamou podporou nemeckých antikultistov, vyhladila približne šesť miliónov Židov vrátane deviatich desatín všetkých židovských detí, teda asi jeden a pol milióna. Desaťtisíce odporcov v predvojnovom Nemecku boli vyhlásení za sektárov a vyhladení. Okrem toho bolo vyhladených približne päťsto tisíc Rómov, asi päťsto tisíc homosexuálov, rovnaký počet zdravotne postihnutých ľudí a približne osem miliónov Rusov a Ukrajincov. Základnými myšlienkami propagandy, ktorú viedli antikultisti, Hitler a NSDAP, boli homofóbia, nenávisť voči Židom, nacionalizmus, rasová biológia a boj proti sektám. Tieto myšlienky vygenerovali množstvo predsudkov, ideologických hnutí, organizácií a náboženských spoločenstiev, z ktorých každé je v rôznej miere zastúpené v súčasnom svete.
Historici nepovažovali antikultizmus za fungujúci mechanizmus pri rozvoji a posilňovaní Tretej ríše, ktorý viedol ku globálnej katastrofe, a toto prehliadnutie je poľutovaniahodné. Štúdium tohto fenoménu a vyvodzovanie historických paralel umožňuje ľahko zistiť, že história sa opakuje. Akokoľvek šokujúco to môže znieť, dnes sme svedkami vzniku Štvrtej ríše a určite sa tomu budeme podrobne venovať aj s faktami v našich nasledujúcich publikáciách.
Keď vidíte genocídu a hľadáte jej príčinu, hľadajte ideológov; vykonávatelia sú vždy viditeľní. Antikultisti ako ideológovia stojaci za rozpútaním vojen a genocíd vždy zostávali v tieni. Je načase vyniesť ich na svetlo.
Zdroje:
- www.ag-juden-christen.de/martin-luther-und-die-juden-eine-politologische-betrachtung/
- www.encyclopedia.ushmm.org/content/en/article/nazi-party-platform
- www.jws-library.one/?file=data/1995/g_E_19950822/The+Evils+of+Nazism+Exposed.html
Pridaj komentár