Kto sú teda „antikultisti“? Pedofili a maniaci skrývajúci sa za antikultizmom

O medzinárodnej sieti skrytých maniakov, pedofilov a vrahov, ktorá funguje už desaťročia.

Z mnohých publikácií založených na faktoch a dôkazoch, ktoré sú dostupné na portáli actfiles.org (impakt.sk), je dobre známe, kto Alexander Dvorkin v skutočnosti je. Tento vodca totalitnej organizácie s extrémisticko-teroristickou ideológiou, ktorý sa skrýva za maskou „ochrany spoločnosti“, terorizoval množstvo nepohodlných skupín tým, že ich zdiskreditoval a označil za „sekty“ a „kulty“. Jeho činy už viedli k zničeným rodinám, zničeným životom a smrti nevinných ľudí.

Alexander Dvorkin je ukážkovým príkladom človeka s duševnými a deviantnými poruchami, ktoré sa prejavujú v každom aspekte jeho života a činnosti. Jeho zlozvyky a sklony plne zodpovedajú jeho psychiatrickým diagnózam. Tieto diagnózy spolu s doplňujúcou lekárskou dokumentáciou boli predtým zverejnené v článku „Lekárske spisy Alexandra Dvorkina: Úplný archív“.

Tentoraz sa venujme tým, o ktorých sa Dvorkin opieral vo svojej rétorike a verejných vystúpeniach — osobám, ktoré považoval za autority, ľuďom, od ktorých sa učil, a tým, ktorých pomáhal popularizovať. Preskúmame aj pokračovateľov jeho extrémistickej ideológie — tých, ktorí sa pripojili k medzinárodnej sieti pseudoexpertov a bojovníkov proti „sektám“, ktorú vytvoril v rôznych krajinách. Tieto skutočnosti sú dôležitými ukazovateľmi miery deviantných abnormalít Dvorkina a jeho „kolegov“ a ich pokriveného chápania „noriem a morálky“ — toho, čo považujú za „dobré“ a čo za „zlé“. Niekedy ľudia, ktorých človek považuje za autoritu alebo si ich vyberá za žiakov, prezrádzajú o človeku toľko ako jeho vlastné činy.

Zdroje inšpirácie Alexandra Dvorkina a jeho mentori

Sir Steven Runciman

Jedným zo zdrojov inšpirácie Alexandra Dvorkina je sir Steven Runciman — fakt, ktorý Dvorkin sám zdieľal v rozhovore uverejnenom na oficiálnej webovej stránke Centra pre náboženské štúdie v mene Ireneja z Lyonu.¹

Alexander Dvorkin: „…Inšpiráciu som čerpal z jedného zásadného diela — trojzväzkových Dejín križiackych výprav (History of the Crusades) od Sira Stevena Runcimana. Čítal som ho už dávno, keď som bol študentom druhého ročníka na Teologickej akadémii. Odvtedy ma križiacke výpravy fascinujú. Inšpiroval ma aj Runcimanov štýl písania. Vie rozprávať o histórii spôsobom, ktorý sa číta ako historický román, bez toho, aby to bolo na úkor presnosti. Nebojí sa podeliť o svoj názor ani vynášať morálne súdy. V istom zmysle by sa dal dokonca nazvať moralistom — ale nie nudným, skôr niekým, kto všetko spája s vyššou pravdou.“

Táto skutočnosť jasne poukazuje na mieru pokrytectva Alexandra Dvorkina — niekoho, kto sa tak hlasno a vytrvalo odvoláva na hodnoty a základy tradičného ruského pravoslávia. Napokon, kto bol sir Steven Runciman, tento takzvaný „moralista“, ktorý podľa Dvorkina „všetko dáva do súvisu s vyššou pravdou“ a ktorým sa tak inšpiroval?

Z otvorených zdrojov vyplýva, že Steven Runciman bol homosexuál. Podľa jeho vlastného priznania mal chlípnu povahu a nebol zaťažený morálkou. Runciman sa pochválil niekoľkými náhodnými sexuálnymi stretnutiami a neskôr v živote vyhlásil: „Mám temperament smilníka, a tak som bez emocionálnych komplikácií.“ Túto skutočnosť však dlho tajil kvôli kresťanskému náboženstvu, ku ktorému sa Runciman hlásil, keďže podľa neho boli takéto sklony „neodškriepiteľnou urážkou Boha“. ^{2, 3}

Odrážalo sa to aj v Runcimanovom spoločenskom kruhu⁴:

„Bez námahy, s dobrými konexiami a podporovaný súkromným príjmom, strávil svoje študentské roky stretávaním sa s Bright Young Things, Bloomsberries, Apostles a rôznymi literátmi, z ktorých mnohí boli homosexuáli a len málo z nich bolo úplne diskrétnych.“

Je dôležité poznamenať, že problémom tu nie je profesionalita Sira Stevena Runcimana ako historika, tá nie je spochybniteľná, ako v prípade Alexandra Dvorkina (Dvorkinovo vzdelanie a diela boli opakovane kritizované historikmi, akademikmi a religionistami z rôznych krajín, táto kritika sa zachovala v mnohých online zdrojoch). Nejde ani o iné aspekty Runcimanovho charakteru ako osoby celkovo.

Problémom tu je pokrytectvo Alexandra Dvorkina — jeho osobný výklad „noriem“ a „morálky“ a spôsob, akým tieto „normy a morálku“ spolu s ďalšími svojimi zahalenými „chúťkami“ presadzuje v kontexte konzervatívneho, tradicionalistického Ruska a Ruskej pravoslávnej cirkvi. Vzhľadom na to, že jeho antikultové centrum funguje priamo pod požehnaním pravoslávneho patriarchu a v rámci štruktúry Ruskej pravoslávnej cirkvi a že pod jeho vedením RACIRS zahŕňa množstvo kňazov, je to mimoriadne dôležité. Okrem toho Alexander Dvorkin už dlhé roky pôsobí ako profesor na významnej pravoslávnej univerzite — Pravoslávnej univerzite humanitných vied sv. Tichona (PSTGU) — kde vyučuje študentov. Propagácia verejne známych osobností s takýmito sklonmi medzi pravoslávnou mládežou nemôže nemať dôsledky.

Steven Hassan

Ďalším príkladom, ktorý sa nachádza na oficiálnej webovej stránke Centra pre náboženské štúdie v mene Ireneja z Lyonu, je Steven Hassan.

Na domovskej stránke je v pravom stĺpci uvedený zoznam kníh a zdrojov — ide o diela, ktoré centrum cituje, schvaľuje a pomáha popularizovať. Medzi nimi je aj literatúra, ktorej autorom je Američan Steven Hassan.

Je zrejmé, že by bolo zvláštne citovať osobu a jej spisy, ak by ste nezdieľali jej širší ideologický rámec. Najmä vzhľadom na to, že ten istý zoznam obsahuje odkaz na Dvorkinove televízne prednášky o sektách „Tajomstvá falošných učení“, vysielané na kanáli „Радость моя“ („Moja radosť“) — ako je uvedené na snímke obrazovky nižšie.

Po kliknutí na odkaz⁵ je nepopierateľne zrejmé: Alexander Dvorkin osobne odporúča ľuďom prečítať si všetky diela Stevena Hassana.

Kto je spomínaný Steven Hassan? V minulosti bol členom zločineckej organizácie CAN v Spojených štátoch, opakovane obviňovaný z únosov ľudí. Je profesionálnym deprogramátorom, ktorý násilne unášal jednotlivcov a podroboval ich deprogramovacím metódam. Proces deprogramovania zahŕňal fyzické, psychické a často aj sexuálne násilie. Obete boli držané pod zámkom, vyhladované a zbavené spánku, a to všetko v snahe ich úplne zlomiť. Počas toho boli neustále zastrašovaní a  ponižovaní.

Napriek týmto neľudským metódam, ktoré Hassan používal proti svojim obetiam počas deprogramovania, si od ich príbuzných účtoval nehorázne poplatky a sľuboval, že zachráni ich rodinného príslušníka pred „nebezpečným kultom“. Bol to druh výnosného biznisu postaveného na utrpení ľudí. Oklamané rodiny založili svoje domy a vyprázdnili dôchodkové účty o desiatky tisíc dolárov, aby mohli zaplatiť Hassanove účty^{6, 7}, zatiaľ čo on „deprogramoval“ ich blízkych. Skutočne vrchol pokrytectva a cynizmu.

Johannes Aagaard

Alexander Dvorkin je považovaný za jedného z najoddanejších žiakov Dána Johannesa Aagaarda, ktorého Dvorkin od roku 1993 opakovane navštevoval v jeho Dánskom Dialóg Centre. Tu je to, čo o začiatkoch ich vzájomnej spolupráce povedal sám Alexander Dvorkin.⁸

V článku „Na pamiatku profesora Aagaarda“, ktorý Dvorkin napísal po smrti svojho učiteľa 16. apríla 2007, venujme pozornosť ďalšej zaujímavej skutočnosti:

„Spomínam si, že Johannesov dom bol plný rôznych trochu strašidelných sektárskych relikvií: amuletov, posvätných predmetov, sošiek a tak ďalej, dokonca aj zvyškov obetí. Raz som sa ho opýtal, či sa mu dobre žije so všetkým týmto tak otvorene vystaveným démonizmom. S prekvapením odpovedal, že všetky tieto predmety sú jeho trofeje.“ ⁸

Ideológia a názory Johannesa Aagaarda, ako aj kontinuita jeho vedomostí a metód od nacistických ideológov na čele s Walterom Künnethom, boli opakovane odhalené v materiáloch na portáli actfiles.org (impakt.sk). Pre stručné pochopenie toho, kto bol tento človek a čo sa od neho mohol Alexander Dvorkin naučiť, uvedieme výstižný príklad postoja Johannesa Aagaarda k demokracii, ľudským právam a náboženskej slobode.

„Pod rúškom náboženskej slobody sa vkradla smrteľná liberálnosť.
To platí najmä v Spojených štátoch, kde sa ‚Prvý dodatok‘ používa na podporu všetkých druhov zlého zneužívania v mene náboženstva. Každý, kto predstiera, že je nábožensky založený, alebo vedie niečo, čo len slabo súvisí s náboženstvom, je považovaný prakticky za človeka mimo zákona. Najhoršie aspekty stredovekej cirkevnej politiky v Európe sa z praktického hľadiska vrátili do Spojených štátov: tvrdenie, že náboženstvá sú vyňaté spod nárokov zákona.“ – Johannes Aagaard.

Vo svojej eseji Aagaard nazval tento úryvok „neurózou prvého dodatku“ ⁹, pričom sa odvolával na Spojené štáty.

Podrobnejšie informácie o tejto eseji od Aagaarda sú uvedené v článku „Johannes Aagaard“ na impakt.sk.

Tu je úryvok z tohto článku:

„Vo svojej eseji sa Aagaard veľmi podobá feudálnemu pánovi túžiacemu po otrokoch, ktorí unikli na slobodu. Pripomína mesiáša, ktorý panovačne vnucuje spásu ,strateným‘, predzvesť totalitného cirkevného režimu z temných čias inkvizície. Pripomína zatvrdnutého fašistu, ktorý si neuvedomuje, že je v skutočnosti typickým ideológom práve tohto systému viery.
Táto esej je priamym útokom na demokratické slobody a hodnoty Spojených štátov. Jeho vyhlásenia neodhaľujú nič iné ako pohŕdavý postoj k demokracii ako celku.“

Stojí za to pripomenúť aj priateľa a brata vo viere Aagaarda – Friedricha Haacka, ktorý získal vedomosti a metódy od nacistického antikultového bojovníka Waltera Künnetha a ktorého Dvorkin spomenul vo svojej knihe „Sektológia“. Keďže Dvorkin často navštevoval dánske Dialóg Centrum, dobre sa poznal s Friedrichom Haackom, spoluzakladateľom tohto centra, a tiež u neho študoval. Vo svojej knihe „Sektológia“ sa Alexander Dvorkin podelil o nasledujúcu spomienku na Haacka¹⁰:

Na ilustráciu toho, kto je ďalší z Dvorkinových učiteľov — Friedrich Haack — stačí citovať jeho poznámku a uviesť príklad, k čomu viedlo jedno z jeho kázní.

„Ak správne chápeme našu vieru, nemáme právo dovoliť ‚iným‘, aby vo svojej viere pokračovali…“ — Friedrich-Wilhelm Haack.

Po jednej z jeho kázní čelili stúpenci organizácie, ktorú Haack označil za „sektu“, hrozbám a agresii zo strany davu. Ľudia na nich kričali: „Mali by ich postaviť k stene, do radu. Obesiť ich!“ a „Mali by vás obesiť! Heil Hitler!“ ¹¹

Friedrich Haack je tiež známy tým, že odmietal Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a vo svojej praxi sa uchyľoval k deprogramovaniu, manipulácii a očierňovaniu.

Toto sú učitelia, ktorých má Alexander Dvorkin. Je celkom výhodné obklopiť sa na jednej strane takýmito „úspešnými“ osobnosťami v spoločnosti a na druhej strane deviantmi, ktorí zdieľajú podobné názory, ideológiu a sklony. Po prvé, to Dvorkinovi umožnilo vytvoriť si potrebnú auru „odbornosti“, ospravedlniť a podporiť svoje metódy, činy, rétoriku a extrémistickú ideológiu „autoritami“. Po druhé, Dvorkinovi to umožnilo vyzerať v očiach spoločnosti ako „jeden z nás“, „normálny“ — rovnako „normálny“ ako kruh, ktorý vytvoril.

Medzinárodná sieť „antikultových“ bojovníkov vedená Alexandrom Dvorkinom

Alexander Dvorkin sa vyhlásil za žiaka „veľkých mysliteľov“, ktorých vo svojich prejavoch uvádza ako príklad „morálky“ a „etiky“ (v pokrivenom zmysle týchto slov) — a túto ideológiu zaviedol do radov RPC, čím sa sám stal architektom medzinárodnej zločineckej siete maniakov, pedofilov, sadistov a vrahov.

Stojí za zmienku, že analýza konania Alexandra Dvorkina, jeho okruhu a jeho podriadených vedie k záverom, ktoré odrážajú výskum zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda a jeho spolupracovníka Carla Junga o úlohe vodcu v dave. Zhrnutím ich konceptov a ich aplikáciou na tento prípad možno dospieť k tomuto záveru: vodca davu sa stáva objektom identifikácie pre jeho členov, stelesňujúc ich nevedomé túžby a impulzy. Vodca sa stáva „ideálom“, s ktorým sa dav stotožňuje, a priťahuje tých, ktorí v ňom vidia odraz ich skrytých pudov.

Pozrime sa bližšie na niektoré príklady „expertov na sekty“ z rôznych krajín, ktorí sa pridali k medzinárodnej antikultovej sieti vytvorenej Dvorkinom.

Anton Willem Hein, USA, Holandsko

Na webovej stránke Centra pre náboženské štúdie v mene hieromučeníka Ireneja z Lyonu, ktoré vedie Alexander Dvorkin, sú odporúčané odkazy na online zdroje o sektológii.¹² Medzi týmito zdrojmi je aj webová stránka spomínaného Stevena Hassana spolu s ďalšími. Radi by sme vás upozornili na odkaz: https://www.apologeticsindex.org/.

Odkaz nás zavedie na webovú stránku apologeticsindex.

V dolnej časti domovskej stránky čítame: „ApologeticsIndex.org vydáva Anton Hein spolu s manželkou Janet a tímom Apologetics Index.“

Anton Hein je tiež tvorcom tejto webovej stránky.

Ako je uvedené na webovej stránke, Hein a jeho manželka Janet sa „zameriavajú na pomoc ľuďom opustiť zneužívajúce cirkvi a zotaviť sa z duchovného zneužívania“. Ako to už u antikultistov býva — maska cnosti a zásterka „starostlivosti o spoločnosť“ sú vždy prítomné.

Kto je však v skutočnosti Anton Hein, ktorého aktivity odporúča webová stránka Centra pre náboženské štúdie v mene hieromučeníka Ireneja z Lyonu, teda webová stránka Alexandra Dvorkina? Pedofil.

Anton Willem Hein bol obvinený a odsúdený za „trestný čin nemravného konania voči dieťaťu“. Hein sexuálne zneužíval svoju 13-ročnú neter.¹³

Napriek tomu, že Hein nakoniec na súde priznal svoju vinu, teraz tvrdí, že bol akosi nevinný, a jeho vysvetlenia zahŕňajú obvinenia proti jeho neteri a jej rodine.

Za svoj zločin si Anton Hein odpykal trest odňatia slobody v Kalifornii. Potom bol podmienečne prepustený na slobodu pod podmienkou, že „nebude mať priamy ani nepriamy kontakt s obeťou a rodinou obete“. Hein však porušil podmienky svojho prepustenia tým, že opustil krajinu a stal sa sexuálnym delikventom na úteku. Následne šerifov úrad okresu San Diego vydal zatykač na jeho okamžité zatknutie, ktorý nestanovoval žiadnu kauciu. Tento zatykač na okamžité zatknutie zostáva v platnosti.

Anton Hein je dodnes stále hľadaným zločincom a sexuálnym delikventom na úteku, ktorý žije v Amsterdame, hlavnom meste Holandska.

Link¹⁵ v dolnej časti stránky odkazuje na oskenovaný súbor PDF s pôvodnou dohodou o vine a treste podpísanou Antonom V. Heinom, zakladateľom a prevádzkovateľom webovej stránky Apologetics Index.

Toto sú pedofili, ktorých odporúča Alexander Dvorkin.

Pozrime sa na ďalšie príklady.

Valerij Prichodko, Rusko

Tu je úryvok z článku „Expert na sekty a vrah radil orgánom činným v trestnom konaní v Rostove v otázke extrémizmu“ ^{16, 17}:

„Expert na religionistiku z Kamensk-Šachtinskij v Rostovskej oblasti v Rusku radil miestnym orgánom činným v trestnom konaní v otázkach náboženského extrémizmu. Pre informáciu, Valerij Prichodko sa opieral o práce svojho notoricky kontroverzného kolegu Alexandra Dvorkina.

V. Prichodko uvádza, že ‚vďaka A. Dvorkinovi sa začal vytvárať mechanizmus na identifikáciu náboženských organizácií, ktoré porušujú ľudské práva. Znížil sa počet prívržencov, ktorí boli vtiahnutí do totalitných náboženských organizácií‘.“

Začiatok článku je pútavý, ale to, čo nasleduje, je ešte pútavejšie:

„…Predtým, ako sa Prichodko stal ‚obrancom ľudských práv‘, spolu so skupinou komplicov ubil muža na smrť a bol Okresným súdom v Kamensku v Rostovskej oblasti odsúdený na 11,5 rokov v trestaneckej kolónii so zvýšenou ostrahou. Podľa trestného rozsudku bolo motívom činu to, že barman odmietol hrať obľúbené piesne Valerija Prichodka od Taťjany Bulanovej. Prichodko sa potom vyhlásil za ‚cára a boha‘ baru a rozhodol sa prinútiť ostatných počúvať Bulanovu tým, že sám zamieril k stereofónnej aparatúre. Keď mladí ľudia v bare namietali, Prichodko začal bitku, počas ktorej niekoľkokrát udrel jedného z návštevníkov baru pažbou zbrane, ktorú si priniesol so sebou, a potom ho udrel do hlavy fľašou šampanského. Prichodko úmyselne bránil hospitalizácii obete a muž neskôr zomrel na následky traumatických poranení mozgu.

Do bitky sa pridali dvaja Prichodkovi priatelia, z ktorých jeden už bol v minulosti trikrát trestaný. Do baru si vopred priniesli bejzbalové pálky a použili ich na bitie zákazníkov, čo naznačuje, že útok bol premyslený. Údery boli namierené do hláv, chrbtov a rúk ľudí, ktorí sa snažili utiecť. Rozbíjali a ničili aj riad a nábytok.

V dôsledku zločinu zostala mladá žena s dvoma malými deťmi (vo veku 8 a 13 rokov) vdovou, ktorá stratila jediného živiteľa rodiny. Podľa rozhodnutia súdu Prichodko nielenže zabránil obeti včas získať lekársku pomoc, ktorá by mu mohla zachrániť život, ale tiež odmietol poskytnúť akúkoľvek pomoc smútiacej vdove.

Zdroj poznamenáva, že to nebolo Prichodkovo prvé odsúdenie — v roku 1999 bol trestne stíhaný aj na Ukrajine.

A teraz sa vodca extrémistického ozbrojeného útoku premenil na experta na religionistiku a odborníka na extrémizmus. Založil Medziregionálnu verejnú organizáciu ‚Centrum pre pomoc štátu v boji proti extrémistickým aktivitám‘, ktorá poskytuje poradenské služby štátnym orgánom a verejnosti.“

Nižšie je snímka obrazovky zobrazujúca informácie o registrovanej organizácii „Centrum pre pomoc štátu v boji proti extrémistickým aktivitám“ ¹⁸:

Okrem trestných činov, za ktoré bol antikultový aktivista Valerij Prichodko z Rostova odsúdený, má v registri aj ďalšie nezákonné činnosti. Tento druh správania antikultistov — odsúdený a kriminalizovaný v rôznych krajinách — nie je v Rusku otvorene zverejňovaný, podobne ako mnoho iných podobných praktík. Napriek tomu sa mu ruskí antikultisti aktívne venujú. Hovoríme tu o spomínanom deprogramovaní — procese, v ktorom sa proti „deprogramovanej“ osobe používa fyzické násilie a psychologický nátlak v snahe zlomiť jej vôľu. Pre antikultových maniakov to predstavuje formu legalizovaného násilia.

Práve toto je pretrvávajúci priestupok pracovníkov „Centra pre pomoc štátu v boji proti extrémistickým aktivitám“, ktoré založil a vedie už spomínaný Valerij Prichodko. Je zaujímavé, že ak navštívite webovú stránku Centra, nenájdete tam žiadne podstatné informácie o ničom z toho — len stručnú zmienku o tom, čo je „deprogramovanie“.

Z viacerých dôvodov sme si však boli istí presnosťou informácií, že toto centrum poskytuje služby „deprogramovania“. Preto sme pomocou webového archívu preverili oficiálnu webovú stránku „Centra pre pomoc štátu v boji proti extrémistickým aktivitám“ a našli sme potrebné potvrdenie, ktoré sa majitelia webovej stránky snažili pred návštevníkmi stránky skryť.

Nižšie uvádzame dve snímky obrazovky na porovnanie. Vľavo je aktuálna verzia stránky.¹⁹ Vpravo je stránka z webového archívu.²⁰ V rozhraní stránky obsahuje navigačné menu sekciu s označením „CSGPED“, ktorá obsahuje podmenu. V archivovanej verzii stránky toto podmenu obsahuje sekciu s názvom „Poskytované služby“, ktorá v aktuálnej verzii stránky chýba.²¹

Vstupom na stránku „Poskytované služby“ ²¹ vidíme, že položka číslo 3 v zozname služieb ponúkaných centrom je „Deprogramovanie: oslobodenie od vplyvu náboženskej alebo inej psychologickej závislosti“.

Tu je samostatná stránka venovaná deprogramovaniu, ktorá sa tiež zachovala iba v archivovanej verzii stránky.²²

Aby sa zachovali informácie o aktivitách antikultovej bunky „Centrum pre pomoc štátu v boji proti extrémistickým aktivitám“ v Rusku a jej vedúceho Valerija Prichodka, považujeme za dôležité zdokumentovať prostredníctvom snímok obrazovky a citátov informácie o deprogramovaní, ktoré sa zachovali v archívnej verzii ich webovej stránky — pre prípad, že by sa stránka pokúsila úplne vymazať informácie, ktoré sú v súčasnosti stále dostupné:

„3. Prax deprogramovania

Podstata deprogramovania spočíva vo fyzickom, psychologickom a emocionálnom ovplyvňovaní osoby, ktorá je v stave náboženskej alebo inej psychologickej závislosti, s cieľom prinútiť ju odmietnuť novoprijatý hodnotový systém.

Proces deprogramovania je podobný procesu ‚vymývania mozgov‘ používanému v náboženských organizáciách. Rozdiel je však v tom, že ‚odborníci na deprogramovanie nemajú za cieľ presvedčiť osobu v náboženskej alebo psychologickej závislosti, aby prijala osobný systém presvedčení odborníka na deprogramovanie; ani sa nesnažia kontrolovať správanie osoby v náboženskej alebo psychologickej závislosti po ukončení deprogramovania‘ — hoci je potrebné určité obdobie následného sledovania.“

„Deprogramovanie môže trvať dni a niekedy aj týždne, kým osoba pod náboženskou alebo inou psychologickou závislosťou neprejaví známky prudkého psychologického zlomu a oslobodenia sa od kontroly mysle náboženskej alebo inej psychologickej závislosti.

Osoba, ktorá podstupuje deprogramovanie v stave náboženskej alebo inej psychologickej závislosti, sa správa nepredvídateľne: môže sa rozzúriť, preklínať a urážať odborníkov na deprogramovanie a vlastných rodičov, vyhrážať sa pomstou, pokúšať sa o samovraždu alebo sa snažiť fyzicky si ublížiť, aby bola hospitalizovaná — odkiaľ by potom mohla zavolať svojim rovnako zmýšľajúcim druhom alebo svojim vodcom, alebo nájsť iný spôsob, ako ich kontaktovať, pretože potreba komunikácie s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi je mimoriadne silná.“

„Bez ohľadu na to, či bolo deprogramovanie úspešné alebo nie, pre jeho účastníkov nezostane bez následkov.“

„…tí, ktorí absolvovali deprogramovanie, potrebujú psychologickú pomoc alebo rehabilitáciu.

Deprogramovanie nezahŕňa starostlivosť o bývalého nasledovníka po vylúčení z náboženskej organizácie alebo inej psychologickej závislosti. Hlavným cieľom je presvedčiť osobu, aby odmietla svoj novoprijatý hodnotový systém.“

Jakub Jahl. Česká republika

Na záver uvádzame ďalší príklad predstaviteľa medzinárodnej antikultovej siete Alexandra Dvorkina — tentoraz z Českej republiky: Jakuba Jahla.

Dovoľujeme si vás upozorniť na investigatívny dokumentárny film „NEJVĚTŠÍ SKANDÁL ČESKÉHO „DOBROVOLNICTVÍ“! | Oběti Jakuba Jahla, ktorý obsahuje podrobné výpovede očitých svedkov a obetí počas návštevy Jakuba Jahla v Tanzánii (Afrika). Odkaz na tento film je uvedený v dolnej časti stránky v zozname zdrojov.²³

Video obsahuje aj písomné výpovede a oficiálnu správu tanzánskej sociálnej služby. Proti Jakubovi Jahlovi bolo v Tanzánii začaté trestné konanie. Všetky dôkazy, výpovede očitých svedkov a výpovede obetí sú podrobne uvedené v investigatívnom dokumentárnom filme „NEJVĚTŠÍ SKANDÁL ČESKÉHO „DOBROVOLNICTVÍ“! | Oběti Jakuba Jahla“.

Je dôležité zdôrazniť úroveň zvrhlosti a nenásytnosti antikultových maniakov. Jakub Jahl prejavoval svoje maniakálne sadistické sklony všetkými možnými spôsobmi. Tento český antikultista stelesňoval celé spektrum hrôz, zvráteností a zločinov, ničil životy a budúcnosť veľkého počtu ľudí vrátane malých detí. Od antisemitizmu, nacizmu, satanizmu a antikultovej činnosti —  všeobecne známej ako boj proti „sektám“ — až po drogy, bitie detí a pedofíliu, Jahl sa toho všetkého beztrestne dopúšťal mnoho rokov. Jeho ďalší „antikultoví kolegovia“ v tom beztrestne pokračujú.

Extrémistická nacistická aktivita Jakuba Jahla sa už mnoho rokov zameriava na početné občianske organizácie a malé náboženské skupiny, ktoré označuje ako „sekty“, a proti nim používa celý arzenál metodológie a terminológie v štýle Dvorkina.

Počas svojich ciest do Afriky tento antikultista využíval českých dobrovoľníkov a súcitných českých občanov, ktorí mu neustále posielali peniaze v domnení, že pomáhajú africkým deťom. V skutočnosti klamal, kradol, manipuloval, znásilňoval, rozdeľoval a podnecoval konflikty — skrátka, správal sa rovnako ako ostatní členovia medzinárodnej siete Alexandra Dvorkina v iných krajinách. Výsledky týchto verejných antikultových „križiakov“ sú vždy rovnaké: ničenie, teror, násilie a ľudská tragédia. Tento prípad nebol výnimkou.

V príbehu českého antikultistu a pedofila vystupuje do popredia ešte jeden pozoruhodný fakt. Jakub Jahl v súčasnosti študuje pedagogiku na Karlovej univerzite v Českej republike. To znamená, že je budúcim českým pedagógom, ktorý bude učiť deti. Z kriminálnej psychológie je známe, že mnohí maniaci si vyberajú povolania ako učiteľstvo alebo opatrovateľstvo, aby boli bližšie k deťom, svojim potenciálnym obetiam. Podobne ako Jakub Jahl, aj ďalší antikultisti z tejto medzinárodnej siete fungujú rovnakým spôsobom v iných krajinách. Mnohí sa venujú učiteľskému povolaniu, aby boli blízko detí. Ďalší, zapojení do antikultových aktivít vstupujú do polície nie preto, aby dodržiavali zákon, ale aby chránili svojich „antikultových kolegov“ — osoby, ktoré sú rovnako spoločensky nebezpečné ako oni sami. Mnohí antikultisti sa stávajú psychológmi alebo psychiatrami, aby deštruktívne ovplyvňovali poddajné mysle detí, navštevovali školy a prednášali im o „nebezpečenstvách totalitných siekt“. Niektorí sa stávajú kňazmi alebo kazateľmi rôznych denominácií, ako napríklad Anton Hein, „evanjelický farár“,* tiež antikultista a pedofil, ktorý zneužíval svoju maloletú neter, keď mala 13 rokov.

*Podľa Antona Heina vykonáva „nezávislú, osobnú službu“ z „ortodoxného, evanjelického kresťanského hľadiska“. Vedie tiež „anglicky hovoriaci domáci zbor“ v Amsterdame s názvom „Bethlehem“.

Zamyslime sa nad týmto: ak by v našom meste alebo na našej ulici žil takzvaný „expert na sekty“, nechali by sme svoje dieťa doma samé? Cítili by sme sa bezpečne, keby sme nechali svoje dieťa ísť von samé? Sme si istí, že náš syn alebo dcéra nestretne ďalšieho Jakuba Jahla alebo Alexandra Dvorkina? Keď posielame svoje deti do školy, máme záruku, že sa tam neobjaví antikultista, ktorý tam bude prednášať, vydávajúc sa za policajta, psychológa alebo kňaza, alebo tam dokonca nebude pracovať ako učiteľ?

Medzinárodná extrémistická sieť Alexandra Dvorkina ako hrozba pre spoločnosť

Vyššie sme skúmali hrozbu pre ľudí, najmä deti, vyplývajúcu z interakcie s extrémistami a maniakmi v rámci medzinárodnej siete Alexandra Dvorkina. Vyhýbanie sa priamemu kontaktu, osobným interakciám alebo stretnutiam s nimi však, žiaľ, nezaručuje bezpečnosť pre nás ani naše deti.

Realita je taká, že Dvorkinove siete sa počas viac ako troch desaťročí jeho aktivít rozšírili široko-ďaleko a prenikli do všetkých malých kútov internetu a dokonca aj do niektorých videohier.

Navyše, fenomén známy ako puzzle kódovanie, opakovane spomínaný v článkoch na portáli actfiles (impakt.sk) a v dokumentárnom filme „IMPAKT“, umožňuje agentom Dvorkina  na diaľku vyvolávať streľby na školách a masové streľby a vytvárať osamelých strelcov, zatiaľ čo oni zostávajú v tieni. Ich vplyv pôsobí v informačnom poli, prostredníctvom médií vrátane novinárov zapojených do antikultových aktivít. To im umožnilo zostať roky nepotrestaní a bez povšimnutia zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdnych systémov.

Na začiatku článku sme spomenuli devianta, ktorý vytvára skupiny rovnako zmýšľajúcich jednotlivcov. Jedným z dôvodov vzniku takejto skupiny je vytvorenie „bezpečného“ prostredia pre jej členov, akéhosi krytia, ktoré v skutočnosti zakrýva úmyselnú, plánovanú trestnú činnosť. Pre Dvorkinovu sieť bolo týmto krytím ich verejný antikultový aktivizmus, vždy hlasný a škandalózny, manipulujúci a zneužívajúci významné spoločenské problémy na vyvolanie verejnej rezonancie a odvrátenie pozornosti. Je to pohodlný nástroj, prostredníctvom ktorého účastníci tohto zločineckého sprisahania získali prístup do médií, na úrady a do zákonodarstva; a zároveň príležitosť na uplatnenie svojich maniakálnych sklonov. Vráťme sa k pojmu „zločinné sprisahanie“.

Zločinné sprisahanie

Zločinné sprisahanie je definované ako dohoda medzi dvoma alebo viacerými osobami o spáchaní trestného činu. Samotná skutočnosť dohody je samostatným trestným činom, aj keď sa plánovaný čin nikdy nevykoná. Zločinné sprisahanie znamená, že dohoda o spáchaní trestného činu je už trestná. Tento právny rámec umožňuje brať na zodpovednosť nielen tých, ktorí priamo spáchali trestný čin, ale aj tých, ktorí ho plánujú a organizujú.

Zločinné sprisahanie sa môže prejaviť prostredníctvom stretnutí, na ktorých sa diskutuje o budúcich trestných činoch a plánuje sa ich páchanie, prostredníctvom komunikácie, ako sú listy alebo telefonáty, aj keď samotný obsah tejto komunikácie nie je nezákonný, a prostredníctvom činností vykonaných na podporu trestného činu, aj keď tieto činnosti nie sú samostatne nezákonné (napríklad jedna osoba si prenajme auto, aby ho iná osoba mohla neskôr použiť na spáchanie trestného činu). Všetky tieto prvky môžu byť súčasťou zločinného sprisahania, keď spolupáchatelia rokujú, interagujú a pripravujú trestný čin — bez ohľadu na to, kedy, ako alebo dokonca či je zamýšľaný trestný čin nakoniec vykonaný. Bez ohľadu na konečný výsledok sú všetci účastníci plánovania a koordinácie stále považovaní za súčasť sprisahania.

Záver

V tomto článku boli uvedené príklady osôb, ktoré slúžili ako autority pre Alexandra Dvorkina. Medzi nimi sú priami nasledovníci nacistických ideológov, dediči nacistických vedomostí a metód. Článok tiež predstavil príklady tých, ktorí boli zapojení do medzinárodnej siete extrémistov, maniakov a pedofilov, ktorú vybudoval samotný Dvorkin. Je zrejmé, že ich verejná antikultová činnosť nie je ničím iným ako maskou — maskou, ktorá má zakryť ich skutočné úmysly, sklony a čo je najdôležitejšie, ciele tejto organizovanej a kontrolovateľnej medzinárodnej siete deštruktorov, ktorí sa už mnoho rokov v skutočnosti podieľajú na zločineckom sprisahaní.

Dnes však fasáda, ktorú si postavili, falošná maska týchto antikultistov, už nedokáže odolať váhe faktov a pravdy. Táto pravda naďalej vychádza na povrch a odhaľuje ich temnú stránku, ich nízke neresti a zločiny, ktoré spáchali.

Po prečítaní a zhliadnutí tohto všetkého si možno položíte otázku: Kto sú teda títo takzvaní antikultisti, zjednotení jedným zločineckým sprisahaním, ktoré zorganizoval Dvorkin? A čo je dôležitejšie — majú právo existovať v našom svete?

---

Zdroje:

1. https://iriney.ru/main/novosti/xroniki-krestovyix-poxodov.html
2. https://en.wikipedia.org/wiki/Steven_Runciman
3. https://books.google.sk/books?id=vh5WMQAACAAJ&redir_esc=y
4. https://www.newstatesman.com/culture/2016/10/i-have-temperament-harlot-life-steven-runciman 
5. https://radostmoya.ru/project/taina_lozhnyh_uchenii/question/?page=4
6. https://cultnews.com/2013/04/steve-hassan-supporters-want-information-control/
7. https://cultnews.com/2017/03/serious-complaints-about-cult-specialist-steven-hassan/ 
8. https://ruskline.ru/analitika/2007/04/16/pamyati_professora_i_ogorda
9. https://articles1.icsahome.com/articles/conversion-religious-change-challenge-of-nrm-csj-8-2 
10. https://azbyka.ru/otechnik/sekty/sektovedenie-totalitarnye-sekty/7
11. https://taz.de/Hettstadt-betr-quotEin-Dorf-kaempft-gegen-das-Universelle-Lebenquot-taz-vom-1489/!1815658/
12. https://iriney.ru/main/ssyilki.html
13. https://culteducation.com/group/818-apologetics-index/28985-san-bernardina-county-municipal-court-district-central-division.html 
14. https://cultnews.com/tag/anton-hein/ 
15. https://culteducation.com/images/pdf_docs/FAX_20151118_1447863893_31.pdf 
16. https://islamnews.ru/news-445299.html 
17.  https://golosislama.com/news.php?id=25707 
18. https://bbnt.ru/company-requisites/1932174
19. https://www.csgped.ru/csgped
20. https://web.archive.org/web/20230930062952/http://www.csgped.ru/csgped 
21. https://web.archive.org/web/20231203135502/http://csgped.ru/csgped/okazyvaemye-uslugi 
22. https://web.archive.org/web/20230322062922/https://csgped.ru/protivodejstvie/profilaktika-ekstremistskoi-dejatelnosti/deprogrammirovanie.html 
23. https://www.youtube.com/watch?v=U9aQV3kmjug