Streľba na školách a manipulácia vedomím

Ako chrániť deti a identifikovať nebezpečný mediálny obsah?

Streľba na školách je závažným spoločenským fenoménom, ktorý sa ako zúrivý požiar šíri naprieč národmi. Každý prípad predčasnej smrti dieťaťa je pre ich rodičov nepredstaviteľnou tragédiou a trvalou bolesťou pre tisíce ľudí, ktorí sa o takýchto zločinoch dozvedia z médií, pretože tieto činy sa zameriavajú na jednu z najzraniteľnejších skupín spoločnosti – deti, často s nevídanou krutosťou a cynizmom. Streľby na školách nielenže podnecujú spoločenské napätie, ale narúšajú pocit bezpečia a vyvolávajú strach o blaho detí. Štúdium a riešenie základných príčin tejto krízy je preto prvoradé, ak spoločnosť dúfa vo vytvorenie pokrokovej budúcnosti. 

Prípady streľby na školách vyvolávajú pobúrenie širokej verejnosti a naliehavú potrebu pochopiť ich dynamiku a základné faktory. Po každej tragédii sú sociálne siete plné otázok: Dalo sa tomu zabrániť? Možno sú rodičia alebo učitelia vinní za zlú výchovu alebo nevšímanie si varovných signálov? Čo núti tínedžerov zabíjať svojich rovesníkov? Prečo niektorí mladí prechovávali takú hlbokú nenávisť voči svojmu okoliu? Aký je ich motív a ako pochopiť, čo vedie ľudí k týmto hrozným zločinom?

Preto by sme mali zistiť, ako dochádza k premene bežného človeka na strelca. Ako sa niekto stane masovým strelcom, ktorý všetkých nenávidí a predstavuje si seba ako poloboha, ktorý je údajne schopný vykonávať vlastný rozsudok nad známymi aj cudzími ľuďmi? Prečo sa zistilo, že väčšina strelcov bola v stave depresie, nepríčetnosti a bipolárnej poruchy? Prečo mnohí z nich mali myšlienky na samovraždu? Veď, tieto kolísavé emocionálne stavy sa zvyčajne vyvíjajú počas dlhšieho časového obdobia. Kľúčovou otázkou zostáva: kto a ako priebežne formuje svetonázor potenciálnych strelcov, ktorý preniká do ich vedomia a podvedomia prostredníctvom špecifických formulácií, puzzle kódovania a príkazov, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú ich správanie?

Štúdie o vplyve médií

Obráťme sa na výskum1 psychológov, sociológov a kriminológov o tom, ako masmédiá ovplyvňujú kriminalitu, pretože základom kriminálneho správania je spoločnosť, ktorá človeka obklopuje, zatiaľ čo médiá sú hlavnou pákou tlaku a vplyvu na spoločnosť a verejnú mienku.

Informácie v médiách často obsahujú také agresívne podnety a príkazy, ktoré ovplyvňujú nielen vedomie, ale aj podvedomie svojich poslucháčov a formujú správanie, ktoré je výhodné pre manipulátorov. Ľudia sú ovplyvnení nielen obsahom informácií o násilí, ale aj formou, akou je materiál prezentovaný. Ako sa uvádza v prácach odborníkov na sociálnu komunikáciu a kriminológiu, médiá kážu, učia, ale aj nútia a tlačia svojich divákov, aby považovali agresivitu a násilie za normálne a prirodzené javy, alebo si ich dokonca vôbec nevšímali. To znamená, že je nastavený vzor správania zločinca a vzor správania ľahostajnej spoločnosti.

Problémom zobrazovania deštruktívneho správania v médiách sa zaoberali mnohí známi vedci, napríklad americkí špecialisti George Gerbner a Larry Gross z Pennsylvánskej univerzity vo svojom výskume kultivačnej teórie, Robert Baron a Deborah Richardson vo svojej knihe Ľudská agresivita (Human Aggression), Albert Bandura a Richard Walters zo Stanfordskej univerzity vo svojej knihe Agresivita dospievajúcich (Adolescent Aggression) a mnohí ďalší. Všetky najznámejšie experimenty a výskumy na túto tému sa uskutočnili medzi 60. a 80. rokmi 20. storočia.

Najznámejším je napríklad výskum Alberta Banduru v psychologickom experimente „Bábka Bobo“. Podstatou experimentu bolo, že deti, ktoré pozorovali agresívne správanie dospelého, ktorý bil nafukovaciu bábku Bobo, si tento spôsob správania častejšie osvojili a tiež prejavovali agresivitu, teda ho kopírovali. Výsledky potvrdili, že deti napodobňovali agresívne správanie dospelých, ktorých sledovali. Kým u dievčat sa prejavovala verbálna agresivita, chlapci viac inklinovali k napodobňovaniu fyzického násilia. Okrem toho, zatiaľ čo dievčatá prejavili len jeden akt agresivity, chlapci preukázali dva alebo viac aktov agresivity. Inými slovami, vystavenie pozorovanému násiliu vedie dieťa k poruche, ako aj k osvojeniu si takéhoto správania. Výsledkom je, že u deti sa vyvinie vzorec správania, v ktorom sa prejaví agresivita ako reakcia na akýkoľvek druh narušenia.

Albert Bandura
Zábery z experimentu s bábikou Bobo: 1, 2 – chlapec udiera bábiku a používa proti nej hračkársku pištoľ, 3 – dievča hádže hračku na Boba

V 60. rokoch 20. storočia George Gerbner a Larry Gross uskutočnili sériu rozsiahlych štúdií o vplyve násilia v médiách na postoje a správanie2 americkej verejnosti. Gerbner prirovnal autoritu televízie k autorite náboženstva, pokiaľ ide o jej rozsah a mieru vplyvu, pričom tvrdil, že televízia má pre dnešnú spoločnosť rovnakú úlohu ako náboženstvo dávno pred jej vynájdením.

Mimochodom, pôvodne sa pojem „propaganda“ spájal so šírením náboženských informácií. Pojem „propaganda“, ktorý doslovne znamená „veci, ktoré sa majú šíriť“ z latinčiny, vznikol v roku 1622 v úrade rímskokatolíckej cirkvi zodpovednom za šírenie viery (de propaganda fidei). Založenie Posvätnej kongregácie pre šírenie viery v roku 1622 ukázalo dôležitosť pápežstva v misionárskom hnutí. Na začiatku slovo „propaganda“ znamenalo šírenie náboženského učenia prostredníctvom dôkladného oboznámenia sa s ním.

Od 20. storočia sa slovo „propaganda“ začalo používať vo veľkom rozsahu. Dnes sa spája so šírením akýchkoľvek informácií — faktov, argumentov, fám, poloprávd, či lží, ktorých cieľom je ovplyvniť verejnú mienku. Propaganda sa v masmédiách používa na zmenu vzťahu jednotlivca k svetu prostredníctvom informačných správ.

V tejto súvislosti George Gerbner poznamenal, že násilie v televízii je značne prehnané v porovnaní so skutočnou situáciou v reálnom svete. Poznamenal, že v televíznych programoch je veľa príkladov „skreslenej“ reality, napríklad najočividnejším príkladom skreslenia je prehnaná kriminalita. Polovica hlavných postáv v televíznych programoch je nejakým spôsobom  zapojená do násilných činov. Vedec podotkol, že takýto tlak a vplyv na verejnú mienku povedie k nadhodnoteniu úrovne násilia v spoločnosti a zvýšenému strachu stať sa obeťou násilia, ako aj k zvýšenej nedôvere medzi ľuďmi a vnímaniu, že svet je „podlé, zlé a nebezpečné miesto“ – stav nazývaný „syndróm zlého sveta“. Gerbner tiež zdôraznil dlhodobé účinky sledovania televízie na vnímanie spoločenskej reality divákmi. Platí to aj pre sociálne médiá, kde dlhodobé zapájanie sa do platforiem môže formovať vnímanie reality zo strany používateľov.

Hlavným problémom mediálneho násilia je, že k hromadeniu určitých informácií (v tomto prípade o násilí) v ľudskom vedomí dochádza postupne, akoby boli poskladané ako kúsky puzzle.

Následne sa všetky nahromadené informácie o násilí rozvinú do myšlienky násilia, páchania trestného činu alebo pozitívneho postoja k týmto protispoločenským javom. Americký psychoterapeut Stephen Johnson vo svojom výskume ukázal, že až po získaní potrebných informácií o niečom si naše vedomie o tom vytvorí predstavu. Tento proces je výsledkom dlhodobej práce vedomia a podvedomia. Myšlienka je výsledkom toho, že náš mozog je schopný poskladať všetky prijaté informácie, porovnať ich a vytvoriť nápad. Možno dospieť k záveru, že ak je človek denne vystavený násiliu v médiách – či už prostredníctvom spravodajstva, televízie, internetu alebo udalostí v reálnom živote – toto vystavenie nakoniec povedie k tomu, že si zvykne na zločin a človek dostane myšlienky o možnosti spáchať násilný trestný čin.

Kriminológia uvádza, že popri kumulatívnom vplyve médií na spoločnosť existuje aj impulzný (alebo spúšťací) vplyv. Vplyv médií na kriminalitu mladistvých je často impulzívny, pretože dospievajúci sú menej schopní kontrolovať svoje podvedomé nutkania ako dospelí v dôsledku nedostatočne vyvinutých mechanizmov sebakontroly. Tieto podvedomé túžby sa môžu uvoľniť pod vplyvom „spúšťačov“, ktoré sú obsiahnuté v určitých mediálnych produktoch a niekedy sú vnímané ako výzva alebo podnet na agresívne nezákonné správanie.

Impulzný (alebo spúšťací) vplyv je charakterizovaný krátkodobým účinkom, ktorý končí ihneď po ukončení spúšťacieho prenosu. Má však dosť silný psychogénny dopad na príjemcov informácií. Takýto impulzívny vplyv je schopný vyprovokovať osobu k páchaniu protispoločenských činov, ktoré sú nekontrolované alebo nedostatočne kontrolované vedomím, vrátane vyprovokovania zločinu a dokonca série napodobňovaných zločinov, ktoré sú typicky agresívneho charakteru. K tomu dochádza za prítomnosti ďalších podmienok vo vonkajšom prostredí a určitého psycho-emocionálneho stavu subjektu. V kriminalistike sa spúšťače izolujú a študujú v podstate rovnakým spôsobom ako spúšťače, ktoré vyvolávajú epidémiu samovrážd.

Mediálnu manipuláciu mysle tínedžerov opísal už v 70. rokoch 20. storočia sociológ David Phillips. Opísal Wertherov syndróm, vzorec napodobňovania skupinových samovrážd po široko medializovanej samovražde alebo samovražde opísanej v populárnom literárnom alebo filmovom diele. Tento syndróm je pomenovaný po hlavnej postave, ktorá ukončila svoj život samovraždou v slávnom románe Utrpenie mladého Werthera. Túto knihu napísal nemecký dramatik z 18. storočia Johann Wolfgang von Goethe. Po vydaní sa román stal známym a medzi mladými ľuďmi vyvolal vlnu samovrážd.

Psychológ Benedikt Till z Lekárskej univerzity vo Viedni, ktorý sa špecializuje na skúmanie tohto javu, to vysvetľuje takto: Wertherov efekt popisuje jav, keď počet samovrážd prudko stúpa, ak masmédiá venujú samovražde veľkú pozornosť a vyvolávajú z nej senzáciu. Ak je samovražda podrobne opísaná alebo ak sa motívy samovraha stanú predmetom verejnej diskusie, najmä motívy ako neopätovaná láska, zrada priateľov, finančné problémy a podobne, účinok je mimoriadne silný, pretože čitateľ sa stotožňuje so samovrahom. Imponuje mu jeho obraz, začne na to neustále myslieť a podvedome si možnosť takejto samovraždy premieta na seba, prehráva si v hlave samovražedný scenár.

Výskum v oblasti trestného súdnictva obsahuje mnoho prác, ktoré hodnotia rozsah a mechanizmy „napodobňovania trestnej činnosti3.

Ide o zločiny, ktorých metódy a techniky kopírujú zločiny, o ktorých sa páchatelia dozvedeli z médií. Vráťme sa k téme streľby na školách a masovej streľby. Je možné, že skrytá glorifikácia strelcov v médiách spolu s podrobným popisom, rozprávaním a videoukážkou ich činov prispievajú k budúcim masovým streľbám? Nemecký výskumný Inštitút pre ekonomiku práce IZA uvádza4, že v USA spravodajstvo o masovej streľbe spôsobí približne tri masové streľby v nasledujúcom týždni. Je o čom premýšľať.

Je tiež pozoruhodné, že takmer všetky vyššie uvedené výskumy sú zamerané na štúdium agresie a násilia v médiách ako vplyvu na duševné zdravie a správanie ľudí. Je však ťažké nájsť výskumy o formách  prezentovania násilia v televízii a médiách a aké konkrétne názory a postoje sa formujú u jednotlivcov, keď sa stretávajú s informáciami o násilných situáciách.

V posledných rokoch sa mimoriadne rozšírili nové technológie vplyvu na masové vedomie. Ide o výdobytky zo sféry psycholingvistiky, neurolingvistického programovania, kognitívneho primingu, sugestívnej lingvistiky a ďalších vysoko účinných techník ovplyvňovania, ktoré ovplyvňujú nielen vedomie, ale aj podvedomé vnímanie človeka. Súbor techník vplyvu je rôznorodý, ale všetky sú založené na psychológii vnímania. Využitie takýchto nových manipulačných technológií možno dnes nájsť v médiách, ako to odhalil dokumentárny film „IMPAKT“.

Dokumentárny film „IMPAKT“

Dokumentárny film „IMPAKT“ obsahuje bohatý faktografický materiál o vzdialenom vplyve na ľudské podvedomie, skrytej manipulácii verejného vedomia, deštruktívnych aktivitách globálneho antikultizmu a antikultistov – pokračovateľov nacistickej ideológie a praktík skrytej kontroly mysle – ako aj o podnecovateľoch a tých čo ťažia zo streľby na školách a masových streľbách vo svetovom spoločenstve. Ako ukázala prax, po zhliadnutí dokumentu „IMPAKT“ sa mnohým ľuďom vráti kritické myslenie, zdravý úsudok a dospelé, zrelé hodnotenie súčasnej situácie, ako aj pochopenie spôsobov a metód riešenia aktuálnych problémov spoločnosti, ktoré sa v blízkej budúcnosti dotknú každého.

“The IMPACT” documentary (2024)

V dokumenteIMPAKT(2024) sa môžete podrobne dozvedieť o metóde puzzle kódovania a o tom, ako ju používajú antikultisti pri svojich verejných informačných teroristických útokoch zameraných na životy detí, ktorých cieľom je aktivovať v ľuďoch strach a nenávisť, čím sa vytvárajú podmienky na destabilizáciu spoločnosti. Film tiež skúma využitie manipulačných metód v masmédiách, medzi ktoré patrí skryté psychologické ovplyvňovanie a programovanie správania na vykonávanie špecifických činov, ktoré nútia určitých psychicky labilných jedincov k páchaniu násilných útokov. Dokument odhalil, že mechanizmus prípravy streľby na školách  je spustený dávno pred spáchaním trestného činu a tejto udalosti predchádza informačno-psychologická kampaň. Tie isté médiá a jednotliví novinári vo svojom publiku dlhodobo systematicky vyvolávajú stav agresie, nenávisť a strach prostredníctvom mediálneho obsahu. Tieto médiá a novinári diskreditujú úrady a políciu a zároveň nepriamo glorifikujú strelcov, až po podrobné opisy ich postupov v deň zločinu, vrátane používania čísel, t.j. efektu náväznosti (priming). A práve tento aspekt si zaslúži veľkú pozornosť.

Vzhľadom na informácie z dokumentárneho filmu „IMPAKT“ sa zamyslime nad tým, ako môžeme v médiách alebo na internete rozpoznať nebezpečný obsah (článok), ktorý obsahuje metódy manipulácie a podvedomého kódovania detí a dospievajúcich, aby spáchali streľbu na školách. Ako sa text v médiách mení na zakódovaný návod na násilie, zatiaľ čo samotný článok na časovo oneskorený teroristický čin? Je zrejmé, že v prvom rade by sme mali venovať pozornosť samotnému textu článku.

Eticky a spoločensky zodpovední novinári sa spravidla snažia informovať o spravodajských udalostiach objektívne a na základe faktov, bez nadmernej emocionality. O správach informujú nestranne a vyváženým spôsobom, s rešpektom k práci orgánov činných v trestnom konaní, ako aj k rodinám a priateľom obetí. Takíto novinári používajú jazyk s rešpektom a konštruktívny prístup, ktorý vedie k riešeniu alebo zníženiu napätia. Nedovoľujú prevahu jednostranných názorov, ani šírenie názorov či informácií, ktoré by mohli viesť k panike verejnosti alebo k úniku utajovaných skutočností. Okrem toho spravidla o takýchto správach informujú po incidente, a nemedializujú ich celý rok, ako to robia novinári s presne opačnými cieľmi.

Ako novinári so skrytými motívmi, podľa inštrukcií a príkazov tých, ktorí sú opísaní v dokumente „IMPAKT“, prezentujú svoje články verejnosti? Môžete osobne analyzovať články o streľbe na školách a hľadať v nic známky mediálneho násilia. Takéto články nielenže nie sú v súlade s novinárskou etikou, ale obsahujú aj metódy manipulácie vrátane skrytého psychologického ovplyvňovania. Takéto články môžete nájsť v krajinách, kde je problém streľby na školách stále rozšírený. Takéto články sa podľa nás vyznačujú určitými vzorcami a zákonitosťami. Informácie v nich uvedené majú charakteristické črty a individuálne vlastnosti. Podelíme sa o svoje postrehy.

Znaky mediálnych textov o streľbe na školách

Mediálne texty venované streľbe na školách  alebo masovej streľbe, ktoré formujú informačné prostredie, spravidla obsahujú tieto charakteristiky:

Zameranie sa na udalosť

▪️ Autor živo a emotívne opisuje osobný príbeh strelca, ktorý spáchal streľbu na škole alebo masovú streľbu.

▪️ Negatívne sa vyjadruje o polícii a nečinnosti úradov.

 ▪️ Poskytuje podrobné spravodajstvo: zahŕňa staré a nové podrobnosti o trestnom čine, uvádza program strelca v deň spáchaného trestného činu a jeho konanie.

▪️ Podrobne uvádza, ako presne páchateľ nadobudol alebo kúpil zbraň (a ktorú presne) alebo výbušniny (ako ich vyrobil, kde ich získal alebo zdroj, ktorý použil na to, aby sa naučil ich vyrábať).

▪️ Konkrétne zmienky o správach alebo fotografiách, ktoré strelec zanechal na sociálnych sieťach.

Skrytá glorifikácia strelca

▪️ V takýchto článkoch sa často objavuje skryté heroizovanie strelca a jeho motívov, popisujúci svetonázor a záľuby strelca. Autor článku často používa predstavy o násilí, ktoré násilie heroizujú. Napríklad, že tento strelec „vojde do dejín“ alebo „bude zapísaný do pamäti ľudstva“.

▪️ Fotografia strelca sa čitateľom zvyčajne prezentuje v najpríťažlivejšom uhle.

▪️ Porovnanie tejto udalosti s predchádzajúcimi známymi streľbami na školách je bežné. Manipulačné techniky zahŕňajú frázy ako: „Je to tragédia… toto nie je prvá streľba, pretože prvú spáchal… (meno strelca a miesto činu). Toto však nie je najsmrteľnejší incident, pretože v tom čase (uvedie miesto a čas udalosti) bolo zabitých toľko a toľko ľudí…“.  Táto informácia svojím podaním naznačuje, že trestný čin, ktorý čitateľ (a potenciálny strelec) možno plánuje, by mal prekonať počet uvedených obetí, aby údajne dosiahol väčšiu slávu ako všetci predchádzajúci „columbiners“ a potenciálne si získal priestor vo všetkých hlavných médiách.

Ideológia nadradenosti (nacizmus)

▪️ Tieto články často zdôrazňujú odplatu, túžbu strelca „zbaviť sa všetkých“, „očistiť svet“ alebo vyhlásenie o jeho presvedčeniach, nespravodlivosti, túžbe po pomste, beztrestnosti, vnímanie seba ako „boha“ alebo „sudcu ľudských osudov.”

▪️ Prejavuje sa jeho posadnutosť svojou „exkluzivitou a nadradenosťou“. Citujú sa jeho slová, ktoré v podstate poukazujú na psychologické kódovanie a podmienenosť, napríklad: „Uvedomil som si, že som všemocný a môžem komukoľvek urobiť čokoľvek.“ „Chcem zanechať vo svete trvalý dojem.“ Alebo „zabiť veľké množstvo biomasy a zastreliť sa.“

Čísla

▪️ Tieto texty často opakujú na prvý pohľad zdanlivo nezmyselné čísla alebo číselné údaje. Je zrejmé, že informácie obsahujúce skryté podprahové implantáty obsahujú číselný kód. Napríklad môžu to byť časté odkazy na dátumy, presný čas zločinu, počet obetí, vek strelca alebo iné číselné údaje. Tieto čísla však budú v takýchto článkoch opakovane zdôrazňované.

school shooter

▪️Ide o to, že ľudské vedomie a podvedomie vnímajú čísla odlišne. Túto zvláštnosť nášho podvedomia zrejme zohľadňujú manipulátori, keď používajú metódu puzzle kódovania. Napríklad v psychológii je známa zvláštnosť, kedy je vyhodnocovanie čísel u človeka skreslené smerom k číslam, s ktorými sa už stretol (aj keď tieto čísla nemajú s vyhodnoteným číslom žiadnu súvislosť). Nazýva sa to efekt ukotvenia, ktorý je špeciálnym prípadom primingu.

▪️Existuje hypotéza, že číselné kódovanie ovplyvňuje výber konkrétneho dátumu a času spáchania trestného činu. Okrem toho novinári často zdôrazňujú verejnosti, že väčšina strelcov na školách plánuje a vykonáva svoje útoky na výročie masovej vraždy na strednej škole Columbine v roku 1999 v USA, ktorá sa stala symbolom strelcov na školách, alebo na narodeniny Adolfa Hitlera. Píšu tiež, že vrahovia sa inšpirovali neonacistickou ideológiou. Vzhľadom na úzke historické prepojenie medzi antikultistami a nacistami, odhalené v dokumente „IMPAKT“, je jasné, kto presne objednal tieto články, krvavé zverstvá na deťoch a nepredstaviteľné zločiny spáchané na diaľku.

„Diagnóza“

▪️Autor v takýchto článkoch často prisudzuje strelcovi na škole  „diagnózu“. Treba poznamenať, že bipolárna porucha strelca bude veľmi výrazná pred spáchaním trestného činu. Zatiaľ čo po spáchaní trestného činu nastáva štádium remisie, v ktorom vymiznú typické príznaky bipolárnej afektívnej poruchy, pretože podvedomé príkazy vštepené strelcovi boli vykonané.

Mimochodom, pri skúmaní záhady takého zvláštneho správania strelcov na školách, bola otázka ich psychopatológie odstránená z programu vedcov takmer pred desiatimi rokmi, keďže sa ukázalo, že väčšina páchateľov sú úplne príčetní jedinci z dobre situovaných rodín. Neskôr sa objavilo vysvetlenie popri termíne „falošná deviácia“, ktorý znamená „sklon vyjadrovať alebo realizovať bežné záujmy spôsobom, ktorý sa vymyká spoločenským konvenciám.“ Predtým to však boli médiá – konkrétne novinári vykonávajúci špeciálnu agendu –, ktoré vo svojich článkoch vykresľovali strelcov na školách ako psychopatov a údajne ponúkali verejnosti vysvetlenie takýchto incidentov. V skutočnosti to bolo urobené s cieľom manipulovať verejným vedomím, vzbudzovať v ľuďoch strach a zavádzať vyšetrovanie. Inými slovami, tieto verejné vysvetlenia v masmédiách udržiavali mylné presvedčenie, že strelci na školách boli duševne chorí. Spoliehanie sa na tento mýtus následne zatienilo úsilie pre aktívnu prevenciu. Je celkom zrejmé, komu prospelo poverenie novinárov písať články s takýmito naratívmi, ktoré manipulujú verejné povedomie.

Označenie strelca za člena „neznámej sekty“ – Červená vlajka antikultistov

Označovanie jednotlivcov alebo komunít pojmami ako „sekta“ (pre východné publikum) alebo „kult“ (pre západné publikum) je jedným z hlavných typov deštruktívnej nezákonnej činnosti, ktorú používajú medzinárodné antikultové skupiny. Toto je prvý krok k podnecovaniu medzináboženskej nenávisti, ktorá je v rozpore s právami občanov a zákonmi týkajúcimi sa slobody náboženského vyznania. Týmto spôsobom sa antikultisti zapájajú do informačného teroru proti nežiaducim osobám a organizáciám na celom svete, šíria falošné predstavy o ľuďoch a okolitom svete, aby manipulovali vedomie obyvateľov krajiny a jej vládnucej elity.

Cielené zmeny nálad verejnosti poskytujú antikultistom príležitosti na realizáciu deštruktívnych, manipulatívnych programov. Cieľom týchto snáh je naprogramovať samotnú spoločnosť, vytvoriť destabilizáciu a posilniť strach a pocit neistoty. Takáto spoločnosť je ľahšie ovládateľná.

Sami si môžete overiť, či sú takéto antikultové vklady prítomné vo vašej mysli. Odpovedzte si na otázku: „Aké emócie vo vás vyvolávajú slová ‚sekta‘ alebo ‚kult‘? Negatívna odpoveď, pri absencii priameho dôkazu alebo osobnej skúsenosti, už naznačuje, že antikultový manipulatívny naratív bol vo vás zakotvený prostredníctvom médií – navrhnutý tak, aby rozdeľoval a zasieval nepriateľstvo. Napokon, v praxi osobne nepoznáte ľudí alebo organizácie, ktoré antikultisti označili ako ‚sektu‘ alebo ‚kult‘. Nikdy ste ich osobne nevideli ani s nimi nekomunikovali, ale už ste boli naučení, aby ste ich videli ako „podľudí“. Tak to bolo v nacistickom Nemecku, kde boli Židia označovaní žltými hviezdami a prirovnávaní k zvieratám – t. j. „podľuďom“. Potom prišiel holokaust a druhá svetová vojna. Zapamätajte si toto: malá lož je krokom k veľkej vojne. „Sektársky/kultový“ naratív o „sektárstve/kultizme“ vo vašom vedomí začína akceptovaním kohokoľvek ako „podčloveka“, čo nakoniec vedie k celosvetovej vojne a úplnému vyhladeniu všetkých, vrátane tých, ktorí prijali  tento obraz a podporili nacistickú myšlienku nadradenosti jednej skupiny nad ostatnými.

Skrytá propagácia streľby na školách

Takéto články často upútajú pozornosť alarmujúcimi titulkami, ktoré vyvolávajú strach, ako napríklad „Najsmrteľnejšia masová streľba v histórii krajiny“, „Najstrašnejšia masová streľba vôbec“, „Desivý masaker v škole“ atď.

  • Pri diskusii o probléme streľby na školách môžu tieto články odkazovať na historické prípady hromadného zabíjania detí, spomínať filmy, ktoré nenápadne glorifikujú strelcov na školách, alebo uvádzať videohry a internetové zdroje, ktoré údajne ovplyvnili strelca (napr. platformy sociálnych médií, webové stránky o zhotovení podomácky vyrobených zbraní alebo výbušnín, alebo fóra pre stúpencov Columbine atď.).
  • V takýchto deštruktívnych článkoch sú často zámerné zmienky a odkazy na online komunity na sociálnych sieťach, kde sa glorifikujú, propagujú, diskutujú alebo podrobne opisujú životné príbehy sériových vrahov, masových vrahov či školských strelcov. Tieto komunity sa môžu zamerať aj na notoricky známe prípady streľby na školách.

Stojí za zmienku, že v takýchto skupinách na sociálnych sieťach, často podporovaných antikultistami alebo osobami s nimi spojenými, vodcovia komunity používajú manipulatívne taktiky, aby ovplyvnili vedomie svojich členov. V niektorých prípadoch vodcovia týchto komunít spravidla preberajú mená neslávne známych vrahov, hovoriac „z pohľadu prvej osoby“. Odpovedajú na otázky a iniciujú diskusie v súlade s osobou, za ktorú sa vydávajú. Inými slovami, zámerne vkladajú do podvedomia ľudí obraz vraha, čím vytvárajú podmienky, ktoré povzbudzujú členov komunity, aby si túto rolu rýchlo osvojili. V iných prípadoch sa diskusie sústreďujú na samovražedné myšlienky vrátane metód, techník a predstáv o „krásnom“ alebo „zmysluplnom“ odchode zo života. 

„Osamelý vlk“

Podľa nášho názoru antikultisti prostredníctvom svojich agentov v médiách zámerne šíria mýtus o školských strelcoch „osamelých vlkoch“ – jednotlivcoch, ktorí sa údajne „radikalizujú nezávisle a plánujú útoky bez akéhokoľvek vplyvu alebo podpory, či už online alebo offline“. Toto klamstvo je vnucované verejnosti, čo vytvára koncepčný zmätok medzi odborníkmi. Účelom tohto podvodu je zakryť stopy manipulácie mysle tínedžerov na diaľku, a to aj prostredníctvom sociálnych spojení v online prostredí. Tieto stopy poukazujú priamo na pôvodcov týchto zločinov – antikultové organizácie – a odhaľujú ich  trestnú činnosť, ich sieť informačného terorizmu a ich medzinárodné prepojenia vrátane väzieb na svetovú tlač.

Navyše, pretože antikultisti majú prístup do akademických kruhov a ovplyvňujú orgány činné v trestnom konaní tým, že im robia prednášky, profitujú aj z vytvárania zmätku medzi odborníkmi a pretrvávania nepresných typológií v oblastiach výskumu. Okrem toho v niektorých krajinách, kde sa antikultisti venujú deštruktívnej činnosti, ich úsilie zabezpečilo, že naďalej chýbajú osobitné právne predpisy, ktoré by stanovovali trestnú zodpovednosť za tento druh trestnej činnosti.

Nedostatok ostrej kritiky strelca

Pozoruhodnou črtou takýchto článkov je absencia tvrdej kritiky alebo odsúdenia strelcovho konania, ako aj akejkoľvek diskusie o možnom prísnom treste, ktorý by im mohol hroziť za ich zločin.

Kritika štátnych inštitúcií

  • Články o streľbe na školách často obsahujú priamu alebo nepriamu kritiku vlády, orgánov činných v trestnom konaní alebo konkrétnych predstaviteľov týchto inštitúcií.
  • Zdôrazňujú a odsudzujú chyby alebo nesprávne kroky úradníkov.
  • Dôraz sa kladie na tvrdenia, že zástupcovia orgánov činných v trestnom konaní údajne klamú alebo zámerne prekrúcajú fakty, aby „zakryli svoju nekompetentnosť“.

V podstate ide o manipulačnú taktiku zameranú na diskreditáciu úradov. Jeho účelom je zámerne podkopať dôveryhodnosť úradov prostredníctvom takýchto publikácií, čo vedie k negatívnemu vplyvu – kazí vnímanie verejnosťou a poškodzuje prestíž. To zahŕňa taktiku obviňovania a zosmiešňovania, ktoré narúšajú dôveru a rešpekt občanov, podporujú strach, agresiu, nenávisť a nedôveru medzi obyvateľstvom danej krajiny.

Antikultisti si túto manipulatívnu metódu dobre uvedomujú a aktívne ju využívajú v masmédiách, vediac, že ​​diskreditácia autorít oslabuje ich spojenie s verejnosťou. To následne vytvára priaznivé prostredie pre deštruktívne aktivity antikultistov a prekvitanie nezákonného správania v spoločnosti, čo v konečnom dôsledku vedie k spoločenskej destabilizácii.

Aké ciele sledujú antikultisti tým, že kritizujú akékoľvek úrady a obviňujú ich z tragédií streľby na školách?

Z dokumentárneho filmu „IMPAKT“:

„…umelo vyvolaný a udržiavaný strach núti časť populácie požadovať od úradov prísnejšie opatrenia a tvrdšie zákony. Tieto pôvodne dobre mienené iniciatívy, ktoré mali zabrániť trestným činom, sú však následne využívané predstaviteľmi antikultizmu a ich komplicami v štátnych štruktúrach proti samotným ľuďom. Výsledkom je väčšie podriadenie obyvateľstva, zvýšená kontrola nad životmi občanov a potláčanie slobody prejavu. Tak sú ľudia postupne zbavení svojich posledných práv a slobôd. V dôsledku toho sa predtým demokratická krajina približuje k totalitnému režimu“.

Mimochodom, vysledovanie deštruktívnych publikácií antikultového komplica zapleteného do informačného terorizmu je celkom jednoduché, najmä keď takýto jedinec vytrvalo píše bez ohľadu na zmeny vlády o tom, aké zlé sú úrady. Internet si pamätá všetko. Stačí vstúpiť do digitálnych archívov svetovej siete World Wide Web a vyhľadať články publikované v médiách, do ktorých autor prispieval, a potom analyzovať ich rétoriku v priebehu rokov.  Takýto prístup môže pomôcť odhaliť nielen skryté manipulatívne implantáty, ale aj celý rad porušení zákona, ako je propagácia ideológie masového zabíjania vo vzdelávacích inštitúciách, podnecovanie k útokom na školy, nabádanie k násiliu a činnosti zamerané na podnecovanie národnostnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti.

To zahŕňa podnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvo a šírenie myšlienok založených na rasovej nadradenosti alebo nenávisti, ako aj ponižovanie dôstojnosti jednotlivcov alebo skupín na základe pohlavia, rasy, národnosti, jazyka, pôvodu, náboženstva alebo príslušnosti k sociálnej skupine. Všetky tieto činy, ak sú spáchané verejne, prostredníctvom masmédií alebo informačných a telekomunikačných sietí vrátane internetu, majú za následok trestnoprávnu zodpovednosť.

Spojenie medzi novinárom-autorom a antikultistami

  • Autorstvo takýchto článkov sa zvyčajne dá vysledovať k redaktorovi konkrétneho periodika, novinárovi alebo skupine vzájomne prepojených novinárov, ktorí sa často vo svojich publikáciách dlhšie obdobie striedajú a venujú sa rovnakým témam ako sú streľba na školách, vyšetrovania, príbehy a súvisiace problémy.
  • Venujte pozornosť rétorike, ktorú títo autori používajú. Majú články, ktoré hanobia povesť jednotlivcov, úradov alebo polície? Analyzujte ich účasť na škandáloch alebo nezákonných a nepodložených obvineniach ľudí, často založených výlučne na ich „názore“ alebo nepodložených „domnienkach“ ako autorov. Hľadajte v ich publikáciách manipulatívne metódy, negatívne asociatívne obrazy alebo historické analógie, priraďovanie nálepiek ako „kult“, „sekta“ alebo „podľudia“ k nežiaducim osobám – pripomínajúce praktiky  z čias nacistickej éry.
  • Podvodné antikultové skupiny používajú všetky tieto taktiky – dezinformácie, ohováranie, falošné obvinenia, rozsievanie nezhôd, nenávisti a rozdelenia – vo svojich článkoch na objednávku. Hľadajte dôkazy o prepojení autora s antikultistami alebo antikultovými organizáciami, ako sú skupinové fotografie, spoločné aktivity, články, účasť na spoločných konferenciách alebo vzťahy ako priatelia, mentori alebo kolegovia. Preskúmajte ich príslušnosť k náboženským rádom alebo organizáciám v tejto krajine aj v zahraničí, aby ste odhalili, odkiaľ dostávajú svoje „zadania“ a ako synchronizujú naratívy v takýchto článkoch.

Venujte pozornosť frekvencii a načasovaniu publikácií zameraných na konkrétny prípad streľby na škole, ku ktorému došlo v minulosti. Môže ísť o sériu podobných článkov uverejňovaných buď často, alebo v pravidelných intervaloch. Bežné médiá sa zvyčajne po určitom čase prestanú venovať takýmto udalostiam. Určitá skupina novinárov však môže vytrvalo udržiavať informačnú vlnu a opakovane podrobne upozorňujú na dávno minulú udalosť. Tento manipulatívny prístup umožňuje týmto manipulátorom formovať verejnú mienku vo svoj prospech a kontrolovať vnímanie udalostí, zabezpečovať programovanie myšlienok a upevňovať želané naratívy v mysliach ľudí.

Opatrenia a prevencia

Aké kroky môžu odstrániť túto spoločenskú tragédiu a zachrániť životy detí? Všeobecné metódy prevencie ozbrojených útokov vo vzdelávacích inštitúciách zahŕňajú:

  • Monitorovanie potenciálne nebezpečného verejného obsahu v regióne a nahlasovanie takýchto prípadov príslušným orgánom a zároveň varovanie verejnosti pred deštruktívnymi aktivitami globálnych antikultových kolaborantov. Keď sú identifikované zdroje deštruktívneho vplyvu obsahujúce podprahové vklady, je dôležité čo najrýchlejšie verejne odhaliť tento informačný zločin a informovať o tom orgány činné v trestnom konaní. Takéto opatrenia môžu zabrániť zločinom a zachrániť životy detí.
  • Rozpoznanie prítomnosti bipolárnej poruchy u študentov. Bipolárna porucha je nevyhnutným a prirodzeným sprievodným faktorom vonkajšej podvedomej manipulácie zameranej na programovanie jedinca. Monitorovanie vzdelávacích inštitúcií môže pomôcť identifikovať hromadenie rastúcich bipolárnych afektívnych porúch, teda ohniská, ktoré sú už terčom antikultových predstaviteľov a kde sa v blízkej budúcnosti môže plánovať teroristický útok. Preto je spustenie diagnostických postupov na detekciu bipolárnej afektívnej poruchy u študentov životne dôležité na predchádzanie tragickým udalostiam a na včasnú identifikáciu jednotlivcov náchylných na streľbu na školách.
  • V rámci preventívnych opatrení je dôležité, aby mladí ľudia poznali pravdu a aby sa vytvorila atmosféra, v ktorej sa dieťa cíti bezpečne, keď rodičom alebo vychovávateľom oznamuje vtieravé myšlienky. Títo dospelí potom môžu predísť možným situáciám, zaistiť bezpečnosť dieťaťa a jeho spolužiakov, zistiť, či aj ostatní majú podobné obsedantné predstavy, a viesť vhodné vysvetľujúce rozhovory.
  • Monitorovanie informačného prostredia krajiny. Ďalším ukazovateľom, ktorý môže poukazovať na miesto prípravy budúceho trestného činu, je nerovnomerné šírenie informácií o nových prípadoch streľby na školách. Keď dôjde vo vzdelávacej inštitúcii k významnému ozbrojenému útoku so značným počtom obetí, prirodzene to vyvolá široký ohlas vo verejnosti a spravodajská vlna sa prevalí celou krajinou. Spočiatku sa informácia šíri rýchlosťou blesku, no jej intenzita postupne slabne. Ak však v konkrétnom regióne už antikultoví predstavitelia podobný útok naplánovali, informačná ozvena udalosti sa v tomto regióne udrží dlhšie a rezonuje hlasnejšie v porovnaní so zvyškom krajiny. Prípadne sa informácia môže v mediálnom prostredí znovu objaviť aj po opadnutí spravodajskej vlny.

Je dôležité mať na pamäti, že ak sa mená a obrázky páchateľov naďalej objavujú v správach a zostávajú v informačnom prostredí regiónu alebo mesta, prispieva to k skrytej heroizácii strelcov a posilňuje kľúčový podprahový vklad, že „si ich budú pamätať po celý život“. Tento jav je červenou vlajkou pre ostražitých pozorovateľov. Ak vo svojom meste zaznamenáte takýto trend, buďte v strehu. Šírenie obrazu glorifikovaného strelca predstavuje prvú prípravnú vlnu informačného kódovania a základný vklad, ktorý formuje budúce správanie strelca. Ak je tento obraz niekde umelo udržiavaný v informačnom priestore, signalizuje to, že psychologická príprava študentov na identifikáciu ďalšieho strelca už začala v jednej zo škôl v regióne. Súčasné vykonávanie psychologických testov vo vzdelávacích inštitúciách na náhly nárast bipolárnych porúch môže s vysokou pravdepodobnosťou určiť školu alebo univerzitu, kde predstavitelia antikultizmu naplánovali ďalšiu streľbu.

Z dokumentárneho filmu „IMPAKT“:

Táto reťaz zla sa neskončí a deti budú naďalej trpieť a umierať, kým bude existovať globálny antikultizmus a jeho predstavitelia budú môcť svojimi skrytými manipulačnými technikami ovplyvňovať mysle ľudí a vykonávať činy informačného terorizmu prostredníctvom médií.”

Problém a jeho riešenie

Problém spočíva v tom, že väčšina občanov je pasívnymi subjektmi informačného ovplyvňovania, čo znamená, že sami podporujú podmienky na úspešnú manipuláciu s nimi.

To znamená, že si stále neuvedomujú metódy používané na manipuláciu s nimi. Neoverujú si presnosť informácií v médiách. Nebránia svoje práva a práva svojich detí, či spoluobčanov. Nebránia ani globálnym antikultovým agentom vplyvu v informačnom priestore – tým, ktorí v podstate pripravujú pôdu pre smrť detí a tajne sa vyžívajú vo svojej moci, zatiaľ čo na diaľku manipulujú tínedžerov ako bábky, aby vykonali ďalšiu streľbu na škole. Tí, ktorí pohodlne sedia, popíjajú kávu na gauči, sledujú správy o vraždách detí, ktoré zosnovali, tešia sa z preliatej krvi a plánujú svoj ďalší senzačný článok na kódovanie nových strelcov od vyzombovaných imitátorov, rozsievajúce medzi ľuďmi nenávisť a nezhody. Akákoľvek lož, ktorú vytvoria, akýkoľvek deštruktívny obraz alebo ilúzia, ktorú zámerne vytvoria, sa môže stať naprogramovaným príkazom v mysli niekoho, ak ho presvedčia, aby tomu uveril.

Vo svojich verejných prejavoch a prednáškach, ktoré často prednášajú vo vzdelávacích a vládnych inštitúciách, antikultisti obšírne hovoria o svojej obave o bezpečnosť detí. Sú to však práve oni, ktorí skryto podnecujú deti k výbuchom nenávisti, neznášanlivosti a agresivity. Práve antikultisti vytvárajú v spoločnosti podmienky, ktoré nútia deti – a niekedy aj dospelých – vziať zbrane do rúk a strieľať do iných. Ako informační teroristi plodia nových teroristov. Týmto spôsobom dosahujú ich želané výsledky prostredníctvom rúk iných.

Prostredníctvom médií, televízie a internetu antikultisti premieňajú dôverčivých jednotlivcov na naprogramovaný, ovládaný dav, ktorý je hnaný k vzájomnej nenávisti a ničeniu, keď sa v ich mysliach aktivujú manipulatívne príkazy antikultistov. Každý akt manipulácie vedie ku konfrontácii a konfrontácia vedie k vojnám. Kľúčovým prvkom manipulácie antikultistov je organizovanie rušivých a šokujúcich udalostí. Prečo to robia? Aby znemožnili kritické myslenie, zvýšili sugestibilitu svojich cieľových príjemcov a premenili ich na ovládaný dav riadený výlučne inštinktmi stáda.

Antikultoví ideológovia nútia občanov páchať zločiny a zámerne šíria nepravdivé informácie určené na diskreditáciu inštitúcií. Antikultisti sú nebezpeční, pretože ich propaganda, uskutočňovaná prostredníctvom krvavých precedensov vykonaných inými, vyvoláva šok, núti ľudí zaoberať sa nespravodlivosťou, násilím a zločinom a núti ich do plánovania a páchania obludných činov. To dáva antikultistom moc nad ľuďmi, čo im umožňuje manipulovať s tými, ktorí sú v stave stresu.

Nízka úroveň informovanosti verejnosti o práci s ich vedomím, o sebazdokonaľovaní, ako aj nedostatok vedomostí o moderných metódach manipulácie mysle ľudí a spôsoboch, ako zabrániť deštruktívnej manipulácii nad spoločnosťou, môže viesť k tragickým následkom. Vzniká tak situácia, keď sa manipulácia s vedomím verejnosti spolu s rastúcou agresivitou, krutosťou a násilím stane nástrojom totalitnej kontroly.

Preto je nevyhnutné, aby sa spoločnosť vzdelávala v otázkach informačnej bezpečnosti, zaisťovala bezpečnosť detí a vykonávala dohľad nad činnosťou médií, televízie, internetu a herného priemyslu implementáciou informačných filtrov. Globálni antikultisti sa snažia ľudí rozdeliť, ale iba jednotlivci, ktorí konajú vedome, sa môžu spojiť do sociálneho a kultúrneho spoločenstva, aby spoločne čelili výzvam súčasnej doby – výzvam, ktoré priamo ovplyvňujú ich bezpečnosť a bezpečnosť ich detí.


Zdroje:

  • 1. https://www.google.com/url?q=https://www.researchgate.net/publication/233436070_A_comparison_of_fictional_television_crime_and_crime_index_
  • statistics&sa=D&source=docs&ust=1732662232597905&usg=AOvVaw0yltx4AM8_qx4O3e3N23bc
  • 2. https://www.google.com/url?q=https://www.sciencedirect.com/topics/social-sciences/cultivation-theory&sa=D&source=docs&ust=1732662232598806&usg=AOvVaw2lRyvfL5oAs-as4tFWT4pB
  • 3. https://www.ojp.gov/ncjrs/virtual-library/abstracts/estimating-magnitude-and-mechanisms-copycat-crime-media-and
  • 4. https://www.google.com/url?q=https://www.iza.org/publications/dp/11900/the-effect-of-media-coverage-on-mass-shootings&sa=D&source=docs&ust=1732662232601361&usg=AOvVaw0ts371oHqEk8c-rZizpaxi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *