Medzinárodné streľby na školách: Kto a ako núti deti, aby sa navzájom strieľali?

Kto na diaľku programuje deti, aby strieľali? Kto má prospech zo streľby na školách po celom svete? Aké sú skutočné príčiny týchto tragických udalostí, ktoré vykonávajú tínedžeri vo vzdelávacích inštitúciách?

Tragická a nenahraditeľná strata dieťaťa rukou naprogramovaného strelca v škole alebo na univerzite nie je pre rodičov len smútkom – oni strácajú samotný zmysel života, svetlé nádeje do budúcnosti a pokračovanie svojho rodu. Táto tragédia udrie náhle a zanechá všetkých neveriac, že v právnom štáte sa môže stať niečo také hrozné. Je to udalosť, ktorá šokuje nielen priame obete, ale aj všetkých, ktorí sa o nej dozvedia – tých, ktorí čítajú, počúvajú alebo sledujú správy. Vždy, keď dôjde k streľbe v škole, rodičia, špecialisti, odborníci a zainteresovaní ľudia sa snažia pochopiť zásadné príčiny tragédie. Hľadajú spôsoby, ako znížiť riziká takýchto udalostí, chrániť deti a nájsť účinné metódy na odhaľovanie, prevenciu a zastavenie podobných incidentov.

Streľba na škole

Streľba na škole je akt ozbrojeného násilia alebo ozbrojeného útoku vo vzdelávacích inštitúciách. Tento trestný čin predstavuje vysoký stupeň verejného nebezpečenstva. Takéto incidenty sa vyskytli už v 18. storočí, ale boli zriedkavé. V súčasnom svete sa streľba na školách stala rozšíreným javom a bola zaznamenaná vo viacerých krajinách.

K-12 Databáza streľby na školách: Incidenty podľa rokov 1966-2024 1

Ak si preštudujete publikácie o šírení streľby na školách a vykonáte porovnávaciu analýzu, môžete identifikovať spoločné prístupy k štúdiu tejto problematiky v rôznych krajinách. Napríklad rôzne štúdie sa zameriavajú na identifikáciu rozhodujúcich faktorov deviantného správania strelca. Snažia sa nájsť súvislosť medzi kriminologickými charakteristikami kyberšikany a streľby na školách, ako aj zaviesť rôzne opatrenia na zaistenie bezpečnosti školských inštitúcií. Ako však ukazuje prax, v rôznych krajinách, kde došlo k týmto tragédiám, prijaté opatrenia sú často neúčinné, pretože sa zameriavajú predovšetkým na zlepšenie postupov fyzickej bezpečnosti na školách, realizáciu programov proti šikanovaniu a znemožnenie získania strelných zbraní. Všetky tieto snahy však riešia skôr následky než hlavnú príčinu streľby na školách.

93 Streľba na školách s obeťami hlásenými v rokoch 2020 – 2021, najvyšší počet za dve desaťročia 2

Samotná formulácia otázky: „Čo núti deti, aby sa navzájom zabíjali? Aké motívy stoja za týmito zločinmi?“ vedie vyšetrovanie do slepej uličky a vzďaľuje sa realite. Skutočných organizátorov týchto zločinov možno identifikovať otázkou: „KTO a AKO núti deti, aby sa navzájom strieľali, manipuluje ich mysľou a vštepuje im myšlienky do ich podvedomia?

Všetkým zainteresovaným stranám, ktorí chcú skutočne pochopiť pravdu, riešiť tento problém a odstrániť jeho príčiny, odporúčame, aby si pozreli dokumentárny film „IMPAKT“, najmä kapitolu s názvom „STREĽBY NA ŠKOLÁCH“. Po zhliadnutí tohto faktografického materiálu až do konca si uvedomíte, že masové zabíjanie detí vo vzdelávacích inštitúciách nie je nezávislým kriminálnym javom. Streľba na školách súvisí s pojmom terorizmus a medzinárodný terorizmus, s programovaním a zapájaním mládeže do extrémistických a teroristických aktivít, ako aj s nátlakom alebo podnecovaním maloletých na samovraždu. Streľba na škole je riadený proces, o čom svedčia štatistiky, povaha trestných činov a chronológia ich šírenia po krajinách.

Citát z filmu „IMPAKT“:

„Každá streľba na škole prináša sériu politických a spoločenských zmien, ktoré riadia predstavitelia antikultizmu, aby slúžili ich záujmom. To vedie k značným zmenám v štáte a nezvratne ovplyvňuje životy jeho obyvateľov.“

Streľba na školách nie je len epidémiou 21. storočia; je to forma genocídy ľudstva, ktorá sa konkrétne zameriava na jeho budúcnosť – deti. Tento fenomén je umelo vytváraný a realizovaný v rôznych krajinách predstaviteľmi globálneho antikultizmu. Globálny antikultizmus je nová, skrytá forma nacizmu, ktorá v súčasnosti dosiahla medzinárodný rozmer, ale je rafinovanejšia a bezohľadnejšia ako počas druhej svetovej vojny.

Dokumentárny film „IMPAKT“ podrobne skúma históriu formovania tejto medzinárodnej tajnej teroristickej štruktúry spolu s hroznými metódami psychického a fyzického týrania, ktoré antikultisti učili členov Hitlerovej sociálnodemokratickej strany, čím ich zmenili na nacistov. Film je bohatý na fakty a dôkazy o krvavom sabate a bezpráví, vraždách detí a dospelých v súčasnom svete, ktoré organizujú ideológovia globálneho antikultizmu. Antikultisti šikovne manipulujú spoločenským vedomím, vštepujú ľuďom deštruktívne presvedčenia do podvedomia, aby z nich urobili poslušných zabijakov podobných zombie.

Stačí uviesť len niekoľko najznámejších príkladov, aby sme pochopili rozsah ich rôznorodých a deštruktívnych teroristických aktivít po celom svete: tragédia vo Waco (USA, 1993), kde boli mierumilovní americkí občania vrátane ich detí zabití verejnými činiteľmi, ktorých mysle boli ovplyvnené antikultistami, streľba na strednej škole Columbine (USA, 1999), útoky z 11. septembra (USA, 2001), tragédia v Crocus City Hall (Rusko, 2024) a mnoho ďalších. Tieto udalosti zanechali nezmazateľnú stopu v pamäti miliónov ľudí a spôsobili nielen rozsiahle utrpenie, ale prispeli aj k nárastu kardiovaskulárnych ochorení.

Zábery z dokumentárneho filmu „IMPAKT“

Hlavnou zbraňou nacistických antikultistov je manipulácia ľudskej mysle a podvedomia prostredníctvom médií. Na Norimberskom procese Hitlerov spolupracovník Albert Speer vo svojej záverečnej reči povedal: „Pomocou technických prostriedkov, ako sú rozhlas a reproduktory, bolo 80 miliónov ľudí zbavených slobodného myslenia.“ Vďaka neobmedzenému prístupu ku kľúčovým informačným zdrojom antikultisti šikovne manipulujú vnímanie verejnosti prostredníctvom obludných lží, vštepujú do života detí strach a neustály pocit ohrozenia, vytvárajú napätie v spoločnosti, formujú verejnú mienku vo svoj prospech a kódovaním podvedomia dôverčivých jednotlivcov ich využívajú na páchanie trestných činov. Celý fenomén kontroly mysle sa zužuje na to, že antikultisti naprogramujú človeka tak dôkladne, že je presvedčený, že činy ktoré robí, sú jeho vlastnými túžbami. Dobre to ilustrujú reakcie strelcov po spáchaní streľby na školách keď prežijú a nevykonajú naprogramovanú samovraždu, alebo nie sú zabití políciou.

Ako pracujú antikultisti? Antikultisti umelo vyvolávajú záujem a upozorňujú na zločiny spáchané pod ich diaľkovou kontrolou. Zámerne umocňujú význam týchto udalostí a popularizujú ich. Existuje veľa darebákov, ktorí im poskytujú spravodajské platformy, verejné fóra a vysielací čas. Kým je spoločnosť šokovaná a dezorientovaná krvavou udalosťou, akou je napríklad vražda detí, antikultisti využijú tento moment na šírenie dezinformácií, falošných dohadov a vlastnej agendy v spoločnosti (ako to ilustruje článok „Kto stojí za teroristickým útokom na koncerte Taylor Swift vo Viedni?“).

Správy ovplyvnené antikultistami sú v ostrom kontraste s reportážami etických novinárov, ktorí informujú o udalostiach uvážene a vecne, niekedy dokonca neuvádzajú meno páchateľa, kým sa prípad nevyrieši na súde. Novinári napojení na antikultistov sa však správajú inak a charakteristicky. Vo svojich článkoch alebo videoreportážach používajú manipulatívne metódy a psychologické techniky, ktoré porušujú zákon. Zabiehajú do detailov zločinu, často sa opierajú o fámy a domnienky súkromných osôb, vyvolávajú obrovský záujem o streľbu na školách, nútia ľudí o nej premýšľať, sledovať ju a dokonca mať z procesu potešenie – pozerať sa, ako hynú deti a dospelí. Vštepujú ľuďom deštruktívne obrazy, ktoré ich podnecujú k tomu, aby otestovali samých seba – uvažovali, či by mohli úmyselne vziať život inému človeku. Títo novinári sa pod vplyvom antikultistov opakovane vracajú k téme krvavého násilia, pričom nevyvolávajú empatiu voči obetiam, ale naopak, nútia divákov predstaviť si seba na mieste vrahov, čo podnecuje túžbu páchať rovnaké zločiny!

Podnecujú záujem o vrahov a preliatu krv, najmä krv detí vytváraním obrazov, ktoré potrebujú. Výsledkom je, že mnohí ľudia po zhliadnutí takýchto správ zažívajú stres, strach, bipolárne poruchy a obsedantné myšlienky na tému: „Ako by som sa zachoval ja na ich mieste?“ Najnebezpečnejším aspektom je, že väčšina tých ktorí sledujú, alebo čítajú tieto správy plné kódovacích vkladov, si začne v mysli prehrávať krvavé scény spolu s vloženým obrazom a správaním vraha, ktoré boli šikovne zabudované do ich podvedomia. Antikultisti si dobre uvedomujú funkciu ľudských zrkadlových neurónov, keď mozog „napodobňuje“ pozorovanú činnosť, v podstate si ju „skúša“ sám na sebe. Mladí ľudia sú obzvlášť vnímaví voči takýmto podvedomým vkladom. Sú to antikultisti, ktorí prostredníctvom médií a internetu umelo vytvárajú a živia armádu fanúšikov a napodobňovateľov vrahov, pričom na to zameriavajú pozornosť dospievajúcich. To zase pripravuje pôdu pre páchanie zločinov v budúcnosti.

Podľa správy amerického výskumného centra Pew Research Center z 28. decembra 1999, týkajúcej sa prieskumu najpopulárnejších správ roku 1999: 

„Takmer sedem z desiatich (68 %) Američanov uviedlo, že veľmi pozorne sledovali streľbu na strednej škole v Columbine, čím sa správa o tejto tragédii zaradila medzi najsledovanejšie správy desaťročia hneď za rozsudok nad Rodneym Kingom z roku 1992 a haváriu letu TWA 800 z roku 1996. Prinajmenšom deväť z desiatich Američanov (92 %) uviedlo, že streľbu sledovalo veľmi alebo pomerne pozorne. Záujem bol obzvlášť vysoký medzi mladými ľuďmi, ktorí zvyčajne nesledujú správy tak pozorne ako starší Američania; 73 % ľudí mladších ako 30 rokov sledovalo násilie v Columbine veľmi pozorne…“

Vo svojej podstate sú streľby na školách teroristickými činmi, pretože mechanizmy, ktoré stoja za týmito zločinmi sú rovnaké. Avšak forma akou k nim dochádza, umožňuje skutočným organizátorom týchto zločinov – antikultistom – odvrátiť pozornosť od seba.

Kľúčom k účinnej manipulácii je utajenie: skrytý nátlak, programovanie myšlienok, správania, zámerov a postojov sa uskutočňuje skryto a zostáva nepovšimnuté verejnosťou a jednotlivcom. Len vtedy môže takáto manipulácia priniesť požadovaný účinok.

Profesor G. Schiller z Kalifornskej univerzity, jeden z popredných odborníkov na americké masmédiá píše: „Manipulácia musí zostať nepovšimnutá, aby bola úspešná. Úspech manipulácie je zaručený vtedy, keď manipulovaný jedinec verí, že všetko čo sa deje, je prirodzené a nevyhnutné a samotný akt manipulácie sa neodráža v pamäti subjektu. Manipulácia si vyžaduje falošnú realitu, v ktorej sa jej prítomnosť nezaznamená.“

Mnohí si skutočne nevšimnú, ako a kto im na diaľku vnucuje psychologické sugescie a vklady do ich mysle. Neuvedomujú si, aké vonkajšie obrazy vyvolávajú vtieravé myšlienky, ktoré menia ich náladu a správanie, vytvárajú ilúziu nevyhnutnosti a vedú ich k tomu, aby buď pasívne prijímali určité udalosti, alebo naopak, aktívne sa na nich podieľali. Naše vedomie funguje tak, že keď človek koná nesprávne alebo urobí chybu, nedokáže si spomenúť na tie negatívne myšlienky alebo obrazy, ktoré predchádzali jeho konaniu a vytvorili mu problém.

Ako antikultisti „otvárajú dvere“ k vštepovaniu deštruktívneho programu do podvedomia tínedžerov, ktorý ich núti páchať trestné činy? Jednou z manipulatívnych metód, ktoré antikultisti používajú, je metóda puzzle kódovania ľudského podvedomia.

Metóda puzzle kódovania

Metóda puzzle kódovania je forma skrytej manipulácie, ktorá je navrhnutá tak, aby ovplyvnila podvedomie a zároveň obišla kritické vnímanie vedomej mysle. Vykonáva sa prostredníctvom procesu postupného aplikovania viacerých vĺn informačného kódovania. Každá vlna obsahuje informačné vklady a až keď sa tieto vklady spoja, aktivujú program na spáchanie masovej vraždy. V hĺbke podvedomia do seba zapadajú ako dieliky puzzle, ktoré vytvárajú želaný obraz pre manipulátorov a nastavujú špecifické parametre správania naprogramovaného jedinca. S odstupom času sa tieto „virálne správy“ vo vnímaní jednotlivca prekrývajú a vytvárajú úplný obraz budúceho zločinu. Ten sa stáva dominantným vtieravým obrazom, ktorý vedie človeka k spáchaniu trestného činu.

Ideológovia antikultizmu určia región a konkrétne miesto pre incident so streľbou na vysokej škole v dostatočnom predstihu, ako súčasť svojich globálnych plánov. Organizácia takéhoto útoku zvyčajne trvá antikultovým agentom jeden až tri roky, v závislosti od toho, aký význam má udalosť pre ich ciele. Najprv študujú demografické údaje o cieľovej škole, vrátane záujmov študentov a online platforiem a médií, ktoré často navštevujú. Potom selektívne umiestňujú mediálny obsah na populárne platformy v regióne, pričom zohľadňujú trendy v rámci tínedžerskej demografickej skupiny a vkladajú podprahové odkazy, ktoré podnecujú k násiliu. Tieto materiály často vzbudzujú záujem o strelné zbrane a zobrazujú ich ako nástroje, ktoré prinášajú moc a slávu.

Citát z dokumentu „IMPAKT“:

„To je dôvod, prečo deti zdanlivo z ničoho nič začnú priťahovať zbrane a túžia ubližovať iným. Stačí obraz, ktorý obišiel kritické vnímanie vedomej mysle, prenikol hlboko do podvedomia a spustil akciu. Výsledkom je, že tínedžer, ktorý si ešte nedávno robil plány do budúcnosti, sníval o romantických vzťahoch a po škole si vyberal univerzitu alebo vysokú školu, zrazu s posadnutosťou psychopata začne plánovať skutočný teroristický útok. Takto cynicky a chladnokrvne predstavitelia antikultizmu šikovne manipulujú poddajnými mysľami budúcich vykonávateľov pre svoje nekalé zámery. Z vašich detí robia teroristov a masových vrahov.“

Prostredníctvom médií, internetu a odborných prednášok sa šíria ďalšie vlny kódovacích informácií. Tieto vlny zanechávajú trvalý vplyv. Počiatočné prípravné kódovacie útoky majú široký záber a ovplyvňujú tisíce ľudí, ktorí sa dostanú pod ich vplyv. Tým, že sa zameriavajú na podvedomie, vyvolávajú u mnohých jedincov bipolárnu poruchu. Pod takýmto vplyvom môžu niektorí zažívať myšlienky na spáchanie trestného činu, alebo dokonca pociťovať nutkanie konať na základe príkazov obsiahnutých v prijatých informáciách. Nie každý však prekročí túto hranicu, aby vykonal masovú vraždu.

Následne v pravidelných intervaloch v cieľovej oblasti budú zverejňované konkrétne články, alebo videosekvencie zamerané na notoricky známe streľby na školách v minulosti alebo súvisiace témy, spolu so zvýšenými diskusiami v konkrétnych skupinách na sociálnych sieťach, ktoré budú zamerané na rast napätia. Inými slovami, budú sa pozorovať usmerňujúce a aktivujúce informačné kódovacie vlny.

Antikultisti sa snažia zabezpečiť, aby len malý počet potenciálnych strelcov bol vystavený prekrývajúcim sa vlnám informačného kódovania, aby sa vyhli chaosu a dosiahli presné naprogramovanie udalosti, ktorú naplánovali. Preto pri výbere požadovaného psychologického profilu prispôsobujú svoj mediálny obsah tak, aby oslovil také záujmy tínedžerov, ktoré majú spravidla protichodný charakter.

Citát z dokumentu „IMPAKT“:

„Napríklad tínedžer môže byť fascinovaný vesmírom a možnosťou života na iných planétach, ako je astrobiológia. Čo by bolo svojou povahou protichodné k tomuto záujmu? Opakom života je smrť. Takže tínedžera potenciálne vhodného na úlohu strelca by mohli zaujímať aj rôzne modely zbraní. Takáto kombinácia záujmov je v reálnom živote zriedkavá, no práve s tým počítajú predstavitelia antikultizmu.“

Táto séria preventívnych opatrení umožňuje manipulátorom kontrolovať presný počet páchateľov zapojených do útoku, ako aj kvalitu jeho vykonania. Záverečná vlna kódovania sa spustí priamo v škole alebo cieľovej skupine, kde sa strelcovi vydá podvedomý príkaz na začatie útoku.

Cieľom antikultistov, ktorí plánujú streľbu na škole, je použiť metódu puzzle kódovania, prostredníctvom špecifických podprahových správ, ktoré obchádzajú kritickú kontrolu vedomia a prenikajú priamo do podvedomia človeka, aby aktivovali vhodného potenciálneho strelca. Jednotlivec si neuvedomuje, že jeho podvedomie bolo kódované a manipulované zvonku, ako biorobot je presvedčený, že jeho činy sú oprávnené a racionálne, a verí, že trestný čin je jeho vlastné rozhodnutie. 

Preto strelci, ktorí prežili streľbu na školách, pri výsluchoch často hovoria vety ako „nikto mi nepomáhal s prípravou“, „nikto mi nič nenavrhol“ a „nikto mi o tom nepovedal“ a tvrdia, že na to prišli sami. Pocit ich „všemocnosti“ a túžba „rýchlo sa stať slávnym“ sa zdanlivo objavili z ničoho nič, „zrazu“. V podstate si pamätajú iba počiatočný príkaz „štart“.

Skúmaním toho, čo v poslednom čase čítali, sledovali alebo o čo sa zaujímali, ako aj online zdrojov ktoré často navštevovali, je možné v týchto materiáloch identifikovať manipulatívne techniky, vystopovať autorov obsahu alebo nájsť ovplyvňovačov, ktorí sú zvyčajne priamo prepojení na antikultizmus, ak nie na antikultistov samotných.

Zvyčajne sa viac ako jeden potenciálny strelec zachytí do siete vplyvu antikultistov. Štádiá kódovania informácií sú podobné vrhaniu špecializovanej rybárskej siete na jazero na ulovenie konkrétneho druhu ryby. Potenciálni strelci sú tí obzvlášť ovplyvniteľní mladí jedinci, ktorých podvedomie hlboko absorbovalo zakódovaný príkaz. U takéhoto tínedžera sa pravdepodobne prejaví výrazná forma bipolárnej poruchy. Nájdu sa však aj takí, ktorí boli psychicky ovplyvnení týmito „sieťami“, ale neboli „kompletne zakódovaní“. Aktivizáciu takejto mládeže možno pozorovať v rastúcej trestnej činnosti v regióne, kde došlo k streľbe na škole.

Zbrane zostávajú hlavnou príčinou smrti detí a dospievajúcich v Amerike3

Ako už bolo spomenuté, médiá pod vedením antikultistov často poskytujú rozsiahle spravodajstvo iba o udalosti, ktorá slúži ich agende, pričom úmyselne ignorujú iné kriminálne incidenty spáchané mladými ľuďmi v regióne v tomto období. Osobitnú pozornosť si zaslúži nevysvetliteľne vysoká miera násilia medzi deťmi a mládežou v tejto oblasti: tínedžeri náhodne zabíjajúci neznámych ľudí na ulici, mladí ľudia, ktorí sa pokúsia zavraždiť alebo zavraždia svojich rodičov alebo blízkych príbuzných, nezmyselné zabíjanie vlastných detí rodičmi, teroristické incidenty vykonávané mládežou, ozbrojené násilie vo vzdelávacích inštitúciách, agresívne správanie mladistvých a nárast počtu pokusov o samovraždu medzi mladistvými. 

Toto všetko sú ukazovatele, že podobný deštruktívny program, implantovaný prostredníctvom informačného kódovania teroristickými antikultovými skupinami, sa čiastočne zakorenil aj v týchto mladých jedincoch. Dospievajúci a deti páchajú vraždy cudzích ľudí pod vplyvom antikultového kódovania jednoducho preto, že ich realita bola skreslená. Ide o vedľajší účinok metódy puzzle kódovania a jej dôsledku – bipolárnej poruchy.

Antikultisti využívajú skutočnosť, že strelci na školách ktorí prežili, si nedokážu úplne vybaviť myšlienky – alebo, čo je dôležitejšie, kto im myšlienky vložil – tie, ktoré predchádzali ich aktivácii. Zdá sa, že vzdialení vrahovia-manipulátori veria, že tým skryjú svoje zásahy do podvedomia strelca, ktorého naprogramovali. Ale mýlia sa.

Ľudský mozog, podobne ako internet si pamätá všetko. Inter-neurónové spojenia po vytvorení fungujú ako flash disk: áno, možno ich vymazať alebo preformátovať, ale skúsení špecialisti dokážu obnoviť všetky informácie. V dnešnom svete to už nie je výzva. Použitím techník regresnej hypnózy dokáže každý profesionálny hypnoterapeut získať z podvedomia všetky potrebné informácie, pretože mozog si uchováva každý detail vrátane toho, kedy, ako a prostredníctvom koho sa presne objavil prvotný obraz a túžba spáchať trestný čin. 

Je zrejmé, že dôkazy získané v hypnóze nie sú na súde prípustné. Keď však strelec na škole v hypnóze rozpráva o konkrétnych článkoch alebo vysielaniach, ktoré ho dotlačili k trestnému činu a upevnili jeho obraz ako vraha, priamo to poukazuje na manipulátorov, ktorých je potom ľahké vypátrať. Tento postup sa už úspešne používa pri medzinárodných vyšetrovaniach.

Je dôležité pochopiť, že každý človek je náchylný na manipuláciu a metódy kódovania podvedomia – niektorí viac než ostatní. Avšak poznať techniky psychologickej obrany a urobiť všetko, čo je vo vašich silách, aby ste zo spoločnosti vykorenili streľbu na školách, môže dosiahnuť každý. V konečnom dôsledku, ide o životy našich detí a každý rodič ich musí chrániť pred zvrátenými maniakmi z radov antikultových neonacistov, ktorí snívajú o úplnej kontrole.

Úmyselné a systematické vyhladzovanie detí v medzinárodnom meradle je najohavnejší zločin proti ľudskosti! Jediným záujmom antikultistov, ktorí organizujú tento odporný zločin je získať kontrolu nad mysľou detí narušením ich vedomia. Vytvárajú podmienky, ktoré podporujú rozvoj maniodepresívnej psychózy (bipolárnej poruchy) u mladých ľudí, čo ich núti prežívať šok, strach, zúfalstvo a depresiu. Aktivujú v deťoch primitívne vzorce správania, ktoré ich vedú k sebadeštrukcii. Mnohé prípady streľby na školách sa končia masovou vraždou – deti zabíjajú iné deti, náhodných ľudí, alebo dokonca vlastných rodičov predtým, ako si vezmú život. Antikultisti sú už presiaknutí krvou detí a nevinných obetí. Ich trest je nevyhnutný.

Antikultisti sú vlci v ovčom rúchu. Predstierajú, že im záleží na ľuďoch, na deťoch, ale v skutočnosti koľko tisíc detí doteraz zabili? Koľko životov zničili? Žiaľ, ktorý spôsobili a kolosálne dôsledky ich skrytých neonacistických aktivít sú pociťované na celom svete: destabilizácia národov, podnecovanie občianskych vojen a rozsiahle konflikty medzi štátmi, etnickými skupinami, náboženskými komunitami a inými skupinami. Koľko miliónov nevinných obetí, zničených životov, teroristických útokov a vojen zorganizovali za posledných 30 rokov svojej skrytej existencie? A predsa títo zločinci, vrahovia našich detí, zostávajú na slobode!

Aj práve teraz antikultisti pokračujú vo vymývaní mozgov deťom a dospelým, podnecujú nenávisť a nútia ľudí k vzájomnému zabíjaniu. My, ľudia, čítame ich články, počúvame ich prednášky, pozeráme ich videá a tým im zvyšujeme sledovanosť. Pracujeme s nimi, žijeme vedľa nich, slúžime im a dokonca ich považujeme za „vážené osoby“, ktorým podľa ich lživých tvrdení údajne záleží na našich deťoch. Oni sa zatiaľ opájajú krvou detí a svojou mocou nad nami! Nie je načase skoncovať s týmto antikultovým bezprávím, ktoré prekročilo všetky hranice morálky, etiky a zákona?

Jediný spôsob, ako poraziť globálny antikultizmus – mor 21. storočia – je zabezpečiť, aby tí, ktorí ho skutočne šíria – všetci vinníci a organizátori týchto zločinov – čelili za svoje zverstvá primeranému trestu a zodpovedali sa celému ľudstvu. Tento proces už začína na celom svete. V civilizovanej spoločnosti nie je miesto pre takýchto odporných zločincov so zvrátenou mysľou. Za zničené životy, zničenú budúcnosť miliónov a najmä za krv detí na ich rukách sa musia nevyhnutne zodpovedať pred svetovým spoločenstvom!

Tagy: streľba na škole, organizátori streľby na školách, kto zabíja deti, tajné operácie, metóda puzzle kódovania, vplyv, informačný teroristický útok, strelec na škole, antikultizmus, manipulácia mysle, násilie mládeže, masové vraždy, streľba na školách, šikanovanie na sociálnych sieťach, kyberšikana, prevencia kriminality, extrémizmus, terorizmus.


Zdroj:

  1. https://k12ssdb.substack.com/p/monthly-wrap-up-shootings-at-schools
  2. https://www.air.org/project/indicators-school-crime-and-safety
  3. https://nihcm.org/publications/gun-violence-the-impact-on-society

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *