Spôsoby infiltrácie agentov FSB v Európe. Antikultové hnutie je len jedným z nich: 3. časť

Tento článok je pokračovaním série publikácií o prepojení agentov medzinárodnej antikultovej siete a ruských spravodajských služieb. V predchádzajúcich článkoch (1. Časť  a 2. Časť) sa rozoberali väzby medzi členmi lotyšskej pobočky FECRIS a odhalenou agentkou FSB, lotyšskou poslankyňou Tatjanou Ždanokou. V tejto časti sa budeme venovať vplyvu FSB na medzinárodnú sieť antikultistov prostredníctvom jej ruských predstaviteľov.

Treba pripomenúť, že ideologické a koordinačné centrum medzinárodného antikultizmu sa v súčasnosti nachádza v Rusku: je ním ruské proreligiózne združenie RACIRS na čele s Alexandrom Dvorkinom. Predseda ruského RACIRS od roku 2009 pôsobil aj ako podpredseda európskej antikultovej federácie FECRIS a od roku 2022 je členom predstavenstva FECRIS. Alexander Dvorkin bol opakovane spozorovaný pri úzkej interakcii s osobami a organizáciami priamo napojenými na FSB (súčasný nástupca sovietskej KGB). Relevantné skutočnosti už boli čiastočne odhalené na portáli actfiles.org, (impakt.sk).

Väzby na FSB sa neobmedzujú len na predsedu RACIRS: na túto spravodajskú agentúru sú napojení aj ďalší ruskí antikultisti. Je pozoruhodné, že niektorým z nich to nezabránilo v účasti na konferenciách FECRIS v európskych krajinách a v členstve vo federácii.

Preskúmajme aktivity kolegu Alexandra Dvorkina, Romana Silantieva, na základe jeho vlastných vyhlásení o práci pre FSB, ako aj jeho protiukrajinských aktivít a úzkych kontaktov s európskymi a americkými antikultistami.

Fotografia: Roman Silantiev a Alexander Dvorkin

Napojenie Romana Silantieva na FSB

V roku 2019 Roman Silantiev potvrdil, že spolupracuje s FSB. Podľa jeho slov prednáša spravodajským dôstojníkom o deštruktológii a pripravuje odborné správy o teroristických organizáciách1.

Snímky obrazovky pochádzajúce z ruského spravodajského portálu INTERFAX1

Deštruktológia je disciplína, ktorú v roku 2019 vymyslel Roman Silantiev. Ako priznal sám tvorca deštruktológie: „No áno, pred dvoma rokmi som prišiel s novou aplikovanou vedou. Mnohí doktori vied sa tým previnili. Má sa za to, že nie ste skutočný doktor, pokiaľ nevymyslíte nejakú novú vedu.“2

„Je to akási značne rozšírená sektológia, ktorá nám umožňuje zaoberať sa nielen kultmi a sektami, ale aj mágmi, psychokultmi, subkultúrami mládeže, teroristami a vôbec všetkým, čo je nebezpečné pre ľudskú dušu…“3.

Je pozoruhodné, že pre FSB vypracúva znalecké posudky. V roku 2009 bol Roman Silantiev vymenovaný za zástupcu predsedu Rady expertov pre štátne hodnotenie náboženstiev patriacu pod ruské ministerstvo spravodlivosti. Za predsedu rady bol vymenovaný Alexander Dvorkin. Je celkom logické predpokladať, že títo dvaja antikultisti spolupracovali s FSB pri vypracúvaní náboženských expertíznych správ prinajmenšom od začiatku fungovania rady v roku 2009. Avšak vzhľadom na to, že menovania do takých funkcií na ruskom ministerstve spravodlivosti, aké zastávajú predseda RACIRS Dvorkin a jeho kolega Silantiev, sa nemôžu uskutočniť bez dohľadu ruských spravodajských služieb, je pravdepodobné, že ich spolupráca s FSB sa začala dávno pred samotným menovaním.

Mimochodom, v tom istom roku 2009 sa v Petrohrade konalo medzinárodné antikultové sympózium FECRIS, na ktorom bol Alexander Dvorkin zvolený za nového podpredsedu FECRIS. Úloha Petrohradu ako koordinačného a interakčného centra ruských spravodajských agentov s ich kolegami pôsobiacimi v iných krajinách, ako aj miesta stretávania sa agentov s ich nadriadenými bola už skôr odhalená v článku „Spôsoby infiltrácie agentov FSB v Európe. Antikultové hnutie je len jedným z nich: 1. časť“.

V súčasnosti takmer žiadny súdny prípad zákazu náboženskej organizácie v Rusku neprebieha bez Silantievovej účasti.

Roman Silantiev na kongrese FECRIS v Sofii, Bulharsko

V roku 2016 sa v bulharskej Sofii konal kongres FECRIS, na ktorom sa zúčastnili jeho členovia z rôznych krajín. Oficiálne dokumenty potvrdzujú, že Roman Silantiev bol medzi účastníkmi4, 5.

Snímky obrazovky z webovej stránky FECRIS4
Snímka obrazovky z webovej stránky FECRIS5

Okrem Alexandra Dvorkina a Romana Silantieva sa konferencie zúčastnili Branka Dujmić-Delcourt, Luigi Corvaglia, André Frédéric, Janja Lalich a ďalší zástupcovia antikultovej siete z Francúzska, Belgicka, Chorvátska, Talianska, Španielska, Bulharska, Švajčiarska, Nemecka, Rakúska, Spojeného kráľovstva, Fínska a USA6.

Snímky obrazovky z webovej stránky sectes-info.com, časť „FECRIS – Stanovy a členovia“. Záznamy z konferencie v Sofii z roku 2016
Snímky obrazovky z webovej stránky sectes-info.com, časť „FECRIS – Stanovy a členovia“. Záznamy z konferencie v Sofii z roku 2016

Bývalý predseda MIVILUDES Serge Blisko zdieľal pódium s Romanom Silantievom a Alexandrom Dvorkinom7. V článkoch na stránke actfiles.org (impakt.sk) sa už skôr spomínali členovia MIVILUDES, ktorí sa skompromitovali podporou ruskej okupácie Krymu. Treba pripomenúť, že v roku 2019 sa ďalší bývalý predseda MIVILUDES Georges Fenech stal členom delegácie vedenej francúzskym poslancom Thierrym Marianim, ktorá navštívila okupovaný Krym. Túto cestu financovala a organizovala ruská vláda. Medzi tými, ktorí delegáciu privítali, bol aj Leonid Sluckij, predseda Výboru pre medzinárodné záležitosti ruskej Štátnej dumy. Cieľom francúzskej delegácie bolo ukázať, ako sa údajne darí Krymu pod ruskou okupáciou.

* MIVILUDES je francúzska vládna agentúra zriadená na boj proti takzvaným „sektám“, ktorá je známa svojou úzkou a dlhodobou spoluprácou s FECRIS a ruskými antikultistami.

Snímky obrazovky z webovej stránky The European Times7

Úloha Romana Silantieva v Celosvetovom ruskom národnom sneme (CRNS), ktorý založila Ruská pravoslávna cirkev

Vyšetrovanie aktivít Dvorkinovho kolegu, antikultistu Romana Silantieva, a funkcií, ktoré zastával v rôznych organizáciách, vrhá nové svetlo na návštevu francúzskej delegácie na Kryme v roku 2019 a účasť antikultového hráča a bývalého predsedu MIVILUDES Georgesa Fenecha na tejto návšteve. Teraz preskúmajme niektoré aspekty Silantievových aktivít.

Roman Silantiev sa od roku 2006 aktívne angažuje v Celosvetovom ruskom národnom sneme (CRNS), ktorý založila Ruská pravoslávna cirkev (RPC). CRNS vznikol v roku 1993 z iniciatívy vtedajšieho metropolitu Kirilla (Gunďajeva), dnes patriarchu RPC8. Je zaujímavé, že CRNS vznikol v tom istom roku, keď Alexander Dvorkin pod patronátom RPC odštartoval antikultové hnutie v Rusku a založil Centrum náboženských štúdií v mene hieromučeníka Ireneja, lyonského biskupa.

* V tom istom roku 1993 sa synchrónne s Ruskom rozbehli antikultové aktivity aj v ďalších krajinách sveta, vrátane Španielska, kde na antikultovom sympóziu zaznela myšlienka vytvoriť francúzsky FECRIS, a Českej republiky, kde bolo založené antikultové združenie Spoločnosť pre štúdium siekt a nových náboženských hnutí.  

Snímky obrazovky z oficiálnej webovej stránky patriarchu Ruskej pravoslávnej cirkvi8

CRNS v súčasnosti vedie patriarcha RPC Kirill, zatiaľ čo jeho podpredsedom bol do roku 2024 pravoslávny oligarcha Konstantin Malofejev, zakladateľ Tsargrad TV9. Portál Tsargrad, ktorého majiteľom je Malofejev, často cituje antikultistu Romana Silantieva. Silantiev v minulosti pôsobil ako výkonný riaditeľ programov CRNS. Dnes stojí na čele Centra pre ľudské práva CRNS10 a sedí v predsedníctve CRNS spolu s osobnosťami ako Sergej Šojgu, Jelena Mizulina, Vladimir Medinskij, Alexander Dugin a Leonid Sluckij11.

Pripomeňme, že Leonid Sluckij bol spomenutý vyššie v súvislosti s návštevou francúzskej delegácie na Kryme, ktorej členmi boli Thierry Mariani a bývalý predseda MIVILUDES a antikultový aktivista Georges Fenech. Ako sa ukázalo, francúzsky poslanec Thierry Mariani, ktorý viedol delegáciu, už predtým navštívil Krymský polostrov v rokoch 2015 a 2016, takisto na pozvanie Sluckého. Kľúčovou postavou, ktorá tieto cesty financovala, bol pravoslávny oligarcha Konstantin Malofejev. Na túto skutočnosť upozornil v roku 2015 portál The Insider v investigatívnom článku „Francúzsky bozk: Ako francúzski poslanci pomáhajú propagovať Kremeľ“12.

Snímky obrazovky z webovej stránky The Insider

„Skupina desiatich francúzskych poslancov včera navštívila Krym, kde sa stretla s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, vyhlásila, že uznáva pripojenie polostrova k Rusku, a kritizovala medzinárodné sankcie voči Ruskej federácii. The Insider sa bližšie pozrel na členov francúzskej delegácie a identifikoval medzi nimi známe mená. Tento článok je o tom, ako tá istá skupina poslancov málo známa vo Francúzsku obchádza rôzne mestá a zúčastňuje sa na podujatiach financovaných ‚pravoslávnym podnikateľom‘ Konstantinom Malofejevom…“

Vďaka vyšetrovaniu The Insider sa zistilo, že väzby Thierryho Marianiho siahajú okrem Konstantina Malofejeva až k Sergejovi Naryškinovi. O poslednom menovanom by sme radi hovorili podrobnejšie, keďže Naryškin je riaditeľom ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR), ktorá je nástupcom Prvého hlavného riaditeľstva KGB, a najbližším spojencom Vladimira Putina. Lotyšská poslankyňa Tatjana Ždanoka tiež priznala, že sa stretávala s Naryškinom aj Putinom po tom, ako uniknuté e-maily odhalili jej prácu pre ruskú rozviedku pod dohľadom dôstojníkov piatej služby FSB. O tomto odhalení informoval portál The Insider v článku „Exkluzívne: Uniknuté e-maily potvrdzujú, že lotyšská poslankyňa Európskeho parlamentu je agentkou ruskej rozviedky“13:

„Uniknuté e-maily medzi Ždanokou a jej dvoma známymi ruskými vyšetrovateľmi obsahujú explicitné a podrobné správy Ždanoky jej nadriadeným, v ktorých opisuje svoju prácu európskej zákonodarkyne, najmä pokiaľ ide o jej oficiálne povinnosti súvisiace s podporovaním prokremeľských nálad v jej rodnom pobaltskom regióne. Ďalšia korešpondencia zahŕňa dojednávanie fyzických stretnutí v Moskve alebo Bruseli medzi Ždanokou a jej ruským nadriadeným spolu so žiadosťami o financovanie z ruských zdrojov na jej politické aktivity v Lotyšsku a Európskom parlamente.“

„Podľa e-mailov, bol jej prvým prípadovým dôstojníkom veterán FSB z ústredného riaditeľstva v Petrohrade, 74-ročný Dmitrij Gladej, ktorý viedol Ždanoku približne od roku 2004 do roku 2013. Po roku 2013 bola Ždanoka v pravidelnom kontakte so Sergejom Belťukovom, agentom FSB od roku 1993.“

„Môžem dosvedčiť, že jediní ľudia, s ktorými som sedela za jedným stolom, a to s istým vedomím, že sú/boli dôstojníkmi ruskej FSB, sú Vladimir Putin a Sergej Naryškin,“ povedala Ždanoka. (Naryškin je súčasným riaditeľom ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR), nástupcu Prvého hlavného riaditeľstva KGB).“

O agentke FSB Tatjane Ždanoke sme sa už zmienili v článku „Spôsoby infiltrácie agentov FSB v Európe. Antikultové hnutie je len jedným z nich: 1. časť“, pričom sme si všimli, že medzi členmi jej politickej strany Lotyšská ruská únia (LKS) boli lotyšskí antikultisti napojení na FECRIS, ako aj kolegovia Alexandra Dvorkina a ďalší antikultoví agenti z rôznych krajín. Okrem toho Ždanoka priamo komunikovala so samotným Dvorkinom.

Vráťme sa teraz k vyšetrovaniu The Insider o Thierrym Marianim12. Úryvok z článku „Francúzsky bozk: Ako francúzski poslanci pomáhajú propagovať Kremeľ“ odhaľuje hĺbku jeho kontaktov:

„O niečo skôr ten istý Mariani navštívil Ekonomické fórum v Petrohrade a ešte skôr prišiel do Paríža samotný Naryškin, kde sa stretol s Marianim a jeho kolegami.“

„Kto platí všetky tieto cesty? Nie je jasné, kto financoval návštevu francúzskych delegátov tentoraz, ale minulý rok ‚Anonymous International‘ odhalil, že sponzorom a organizátorom podobného podujatia bol „pravoslávny podnikateľ“ Konstantin Malofejev. Ten bol už predtým obvinený z korporátnej lúpeže a bol predmetom trestného konania, ktoré bolo rýchlo uzavreté po jeho aktívnej úlohe pri organizovaní nepriateľských akcií na juhovýchode Ukrajiny.“ Samotný Thierry Mariani priznal, že Malofejeva osobne pozná.

Snímky obrazovky z webovej stránky The Insider

Uvedený článok sa len stručne dotýka činnosti dvoch antikultových agentov, ruského a francúzskeho, pričom obaja sú v rôznej miere spojení s Konstantinom Malofejevom. Aj keď sa toto spojenie môže zdať v ojedinelých prípadoch náhodné, zďaleka nie je ojedinelé. Ciele, ktoré sledujú antikultoví agenti v európskych krajinách, sa často podozrivo zhodujú s cieľmi ich ruských kolegov, z čoho profitujú ideológovia ruského svetového naratívu.

Okrem toho vplyv RPC a FSB na antikultové hnutie ďalej podkopáva dôveryhodnosť antikultistov. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť, že Malofejev sa počas celej rusko-ukrajinskej vojny priamo podieľal na informačnej a ideologickej propagácii ruského sveta. Výrazne sa podieľal aj na mediálnej príprave vojenského konfliktu na východnej Ukrajine.

Tu je vhodné pripomenúť dlhodobé antidemokratické aktivity ukrajinských antikultových agentov riadených Alexandrom Dvorkinom. Pôsobili ako hovorcovia svojich ruských nadriadených z RACIRS a uskutočňovali operácie zamerané na destabilizáciu Ukrajiny, demoralizáciu jej obyvateľstva, nábor nových agentov, ideologickú formáciu ukrajinských občanov, zavádzanie antidemokratickej nacistickej rétoriky do ukrajinských médií priaznivých pre kremeľských propagandistov, šírenie dezinformácií a propagandy a šírenie ideológie ruského sveta. Podrobnejšie informácie nájdete v článku „Európa, otvor oči, ak nechceš vojnu“.

Vo svetle nových informácií, ktoré spájajú oboch antikultistov s významným ruským propagandistom a pravoslávnym oligarchom Konstantinom Malofejevom, získava informačná vojna vedená medzi ukrajinskými občanmi, naverbovanými agentmi vydávajúcimi sa za antikultových aktivistov úplne novú perspektívu. Ruský svet je pevne prepojená sieť a jej agenti pracujú s precízne nastavenou organizáciou a koordináciou, v dokonalom súlade so svojím ústredím v Rusku. Dnes môžeme vidieť výsledky úsilia tejto siete v krviprelievaní a smrti nevinných ukrajinských civilistov.

Aby sme pochopili, čomu antikultoví agenti RACIRS pomáhajú v demokratických krajinách, je nevyhnutné si všimnúť ďalšiu všeobecne známu skutočnosť o Malofejevovi. Je považovaný za jedného z hlavných sponzorov tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DLR a LĽR), pričom jeho spolupracovníci sa priamo podieľali nielen na informačnej vojne, ale aj na počiatočnom vypuknutí vojenského konfliktu na východe Ukrajiny v roku 2014. Igor Strelkov (Girkin), blízky spolupracovník Malofejeva14, priznal, že jeho jednotka vlastne začala vojnu na Ukrajine. Podelil sa o to v rozhovore pre noviny „Zavtra“15 v roku 2014.

„Koleso vojny, ktorá trvá dodnes, roztočila naša jednotka“. – Igor Strelkov

Ruská svetová ideológia v aktivitách CRNS a Silantievova rétorika

Ideológia Ruského sveta sa odráža aj v činnosti CRNS a rétorike Romana Silantieva. Napríklad 27. marca 2024 CRNS zvolal svoje 25. zasadnutie, počas ktorého účastníci schválili mandát (príkaznú rezolúciu) s názvom „Súčasnosť a budúcnosť Ruského sveta“. Nižšie uvádzame výňatok z tohto mandátu uverejnený na oficiálnej webovej stránke RPC (MP), kde sa vojna na Ukrajine označuje za „svätú“16:

„Špeciálna vojenská operácia je novou etapou národnooslobodzovacieho boja ruského ľudu proti zločineckému kyjevskému režimu a kolektívnemu Západu, ktorý za ním stojí, vedeného na územiach juhozápadnej Rusi od roku 2014. Počas ŠVO ruský ľud so zbraňou v ruke bráni svoj život, slobodu, štátnosť, civilizačnú, náboženskú, národnú a kultúrnu identitu, ako aj právo na život na vlastnej pôde v rámci hraníc jednotného Ruského štátu. Z duchovného a morálneho hľadiska je špeciálna vojenská operácia svätou vojnou, v ktorej Rusko a jeho ľud, brániaci jednotný duchovný priestor Svätej Rusi, plní poslanie ‚Zástancu‘, chrániaceho svet pred náporom globalizmu a víťazstvom Západu, ktorý upadol do satanizmu.

Po skončení ŠVO by sa celé územie súčasnej Ukrajiny malo dostať do zóny výlučného vplyvu Ruska.“

Snímky z oficiálnej webovej stránky Moskovského patriarchátu patriarchia.ru: Mandát 25. Celosvetového ruského národného snemu „Súčasnosť a budúcnosť ruského sveta“. 27. marca 2024

Na tom istom zasadnutí CRNS sa diskutovalo aj o migračnej politike, či skôr o protimigračnej politike. Podrobnosti o protiimigračných a protiislamských naratívoch vrátane tých, ktoré sa odrážajú v mandáte CRNS, sme už spomenuli v článku „Na prahu civilizačnej vojny“.

Roman Silantiev je známy aj svojimi radikálnymi protiislamskými názormi. Napríklad v roku 2016, keď komentoval svoju správu s názvom „Etno-náboženské hrozby“, Silantiev takmer explicitne vyzval na násilné strieľanie moslimov v Rusku. Tu je úryvok z článku na portáli „Golos Islama“ („Hlas islamu“)17, v ktorom analyzoval svoju správu:

„Zo správy jasne vyplýva, že sa to netýka len wahhábistov. Uvedený počet 700 000 a vymenované regióny, ktorých sa to týka, naznačujú, že cieľom je takmer každý moslim, ktorý dodržiava islamské zákony. Navyše označenie myšlienky kalifátu za teroristickú hrozbu zjavne poukazuje na snahu eliminovať všetkých oddaných moslimov.“

„‚Musíme drasticky sprísniť legislatívu a prestať si myslieť, že mierové rokovania a dohody môžu čokoľvek vyriešiť. Musíme ich jednoducho vyhladiť. Tak ako sme zabíjali fašistov, musíme zabíjať wahhábistov,‘ uzavrel náboženský učenec.“

Snímky obrazovky z webovej stránky Hlas islamu17

Predtým, v roku 2015, Damir Chajretdinov, rektor Moskovského islamského inštitútu, požiadal ministerstvo vnútra, aby vyšetrilo Silantievove publikácie za podnecovanie nenávisti. Namiesto toho úrad inicioval vyšetrovanie samotného Chajretdinova. Silantiev sa neskôr vyjadril, že to bolo už piatykrát, čo úrady odmietli vzniesť voči nemu obvinenie na základe žiadosti Rady muftiov18.

Silantievovu protimoslimskú rétoriku dopĺňajú jeho extrémne protiukrajinské a protizápadné nálady, ktoré sú charakteristické pre každého člena RACIRS. Naratívy RACIRS už desaťročia vykresľujú Ukrajinu ako krajinu ovládanú „nacistami“ a „západnými sektármi“ a ako krajinu, ktorú treba „denacifikovať“. Práve tento naratív sa nakoniec stal oficiálnym odôvodnením ruskej invázie na Ukrajinu v plnom rozsahu 24. februára 2022. Napriek obviňovaniu Ukrajincov z nacizmu, samotný Silantiev bol známy svojimi vyslovene antisemitskými výrokmi a odsúdil ho dokonca aj Ruský židovský kongres.

Protiamerický postoj v ideológii FECRIS

Európska federácia výskumných a informačných centier pre kulty a sekty (FECRIS) sa počas svojej existencie orientovala na protiamerické konšpiračné teórie. Mnohí európski antikultisti tvrdia, že americké sprisahanie sa snaží oslabiť národnú identitu Európy zavádzaním amerických „kultov“ do európskych krajín. Na podporu týchto myšlienok sa antikultisti často odvolávajú na knihu „Mafia siekt“ z roku 1996 a článok francúzskeho antikultového novinára Bruna Fouchereaua „Sekty“ z roku 2001: Fouchoureau: „Trójsky kôň Spojených štátov v Európe“19.

Snímky z webovej stránky Le Monde Diplomatique19
Bruno Fouchereau, „Mafia siekt“ (1996).  Fotografia obálky knihy z webovej stránky Bibliothèque nationale de France (BnF)

Tento postoj sa celkom presne zhoduje s postojom ruských ideológov a propagandistov, ktorí podobne tvrdia, že „duchovná bezpečnosť“ ruského sveta je ohrozená. V tomto naratíve sa vina premieta na kolektívny Západ a údajné americké sprisahania, ktoré prostredníctvom „siekt“ infiltrujú Rusko a susedné krajiny vrátane Ukrajiny, ktorá sa považuje za neoddeliteľnú súčasť Ruského sveta.

O viere členov FECRIS v existenciu amerického sprisahania svedčia aj niektoré antikultové konferencie. Napríklad v roku 2005 sa v Madride (Španielsko) konala konferencia20.

Snímka obrazovky z webovej stránky FECRIS20 

Na oficiálnej webovej stránke FECRIS, ktorá sa venovala tomuto podujatiu, sa zdôvodnenie vzniku antikultových snáh celkovo uvádza takto:

„Široký rozvoj našej siete je spôsobený migráciou kultov/siekt z USA a západnej Európy do východnej Európy, čo viedlo k postupnému vzniku východoeurópskych združení, ktoré sa potom stali členmi a korešpondentmi FECRIS.“

Tu by sme chceli zdôrazniť ešte jeden bod, ktorý bude vysvetlený neskôr v článku:

„V roku 1999 FECRIS v snahe objasniť etické zásady, ktoré dodržiavajú jeho členovia a korešpondenti, vypracoval tabuľku, v ktorej sa vyhlásil za nefilozofický, nenáboženský, nepolitický a nekomerčný.“

Charakteristika vplyvu ruských spravodajských služieb v zahraničí

Vplyv Kremľa v zahraničí sa uplatňuje prostredníctvom rôznych kanálov, pričom kľúčovú úlohu zohráva federálna vládna agentúra Rossotrudničestvo. Táto agentúra oficiálne vyhlasuje, že podporuje kultúrne, vzdelávacie a humanitárne väzby medzi Ruskom a inými národmi a má zastúpenia v 134 krajinách sveta. V skutočnosti je Rossotrudničestvo hlavnou hybnou silou „mäkkej moci“ Kremľa, ktorá sa zaoberá špionážou a náborom agentov, pričom v jej radoch pôsobia pracovníci FSB a SVR. Tieto zistenia odhalilo Dossier Center vo svojom investigatívnom článku „Čo je Rossotrudničestvo a na čo je potrebné?“21.

* Dossier Center, neziskový projekt Michaila Chodorkovského, vyšetruje a analyzuje korupčné prepojenia ruských politikov a príslušníkov spravodajských služieb. Jeho cieľom je podporovať nastolenie právneho štátu v Rusku dokumentovaním a šírením výsledkov investigatívnej žurnalistiky.

Tento príklad zdôrazňujeme, aby sme citovali slová šéfa Rossotrudničestva Jevgenija Primakova (vnuka zosnulého bývalého riaditeľa SVR Jevgenija Primakova). Jeho výroky z roku 2020 sú dosť usvedčujúce a poskytujú pohľad na vyvíjajúce sa stratégie ruských spravodajských agentov v zahraničí22:

„Na efektívnosť našich zahraničných centier budú platiť úplne iné kritériá. Medzi ne patrí počet a kvalita organizácií a mimovládnych skupín zapojených do našej práce, ako sú mimovládne organizácie alebo skupiny ľudí, ktorých spája spoločná myšlienka. Musíme ich zapojiť do našich aktivít.

Okrem toho je úplne zbytočné, aby pôsobili pod proruskými politickými heslami. Áno, radi by sme získali politickú podporu a solidaritu, ale nie vždy je to možné a my to chápeme. Určite by sme mali hľadať ľudí, napríklad vo Veľkej Británii, ktorí by povedali: ‚Áno, Krym je ruský‘. Ale tam, kde takýchto ľudí nenájdeme, musíme nájsť body solidarity v akýchkoľvek iných otázkach spoločného záujmu. Existujú ciele OSN udržateľného rozvoja, všeobecné otázky, ako je boj proti terorizmu, chudobe, chorobám a COVIDu. Aj v nepolitických otázkach musíme nájsť spoločnú reč. Čím viac zapojíme mimovládny sektor a nezávislé mimovládne organizácie, tým väčšiu odozvu získame. Rossotrudničestvo musí neustále vytvárať tieto body solidarity.“

Na prvý pohľad majú ruskí agenti v zahraničí pôsobiť pod vyslovene proruskými politickými heslami. Ako však vidíme, nemusí to tak byť. Podobne ani vyhlásenia o nezávislosti niektorých organizácií nemožno vždy brať za bernú mincu. To nás vracia k už citovanému vyhláseniu FECRIS, v ktorom sa antikultová federácia vyhlásila za nefilozofickú, nenáboženskú, nepolitickú a nekomerčnú. Ako však vidíme, ruské spravodajské služby sa zameriavajú na nezávislé neziskové mimovládne organizácie aj v demokratických krajinách.

Ako teda rozoznať pravdu od lží? Kedy sa demokracia bráni a kedy je len fasádou slúžiacou antidemokratickým silám? Je veľmi dôležité dôkladne preskúmať výsledky činnosti organizácie: sú plne v súlade s jej deklarovanými cieľmi, alebo sledujú presný opak? Citát večnej pravdy z kresťanstva: „Po ich ovocí ich teda poznáte.“ – Matúš 7:20, Biblia.sk

V prípade medzinárodnej antikultovej siete sa pri otázke, komu slúžia a čie záujmy presadzujú, stáva odpoveď čoraz viac rétorickou vzhľadom na ich otvorene antidemokratické aktivity a diskreditačné prepojenia. Na ďalšie zdôvodnenie tohto tvrdenia uvedieme ďalšie fakty.

Dvojité štandardy a lži antikultových aktérov

Od úplnej ruskej invázie na Ukrajinu bolo pozorované, že mnohí antikultoví predstavitelia zmenili svoju rétoriku, aby sa dištancovali od svojich ruských kolegov v rámci RACIRS. Okrem toho v apríli 2022, len pár mesiacov po začiatku vojny, z webovej stránky FECRIS záhadne zmizli odkazy na jej pridružené organizácie v Rusku. Hoci by bolo lákavé veriť, že antikultoví hráči v Európe prehodnotili svoju podporu vojny a jej ideológov, skutočnosť je oveľa cynickejšia. Zdá sa, že takéto verejné gesto odstránenia informácií z oficiálnej webovej stránky nie je ničím iným než dymovou clonou. Príklad Romana Silantieva, ruského antikultistu, ktorý úzko spolupracuje s FSB, tento záver posilňuje.

Roman Silantiev navštívil 28. – 29. júna 2022 oblasť Donbasu23. Počas okrúhleho stola s názvom „Mládež sveta proti extrémizmu vo všetkých jeho podobách“ oboznámil študentov z okupovaných území so svojou vykonštruovanou vedou „deštruktológie“, ktorú označuje za „rozšírenú sektológiu“. Propagoval tam aj protiukrajinskú a protizápadnú ideológiu.

Photos from the World Russian People's Council website
Fotografie z webovej stránky Celovetového ruského národného snemu23

Napriek tejto skutočnosti, napriek brutálnym bojom v ukrajinských mestách v tom čase a smrti nespočetného množstva nevinných civilistov a napriek Silantievovej dlhodobej spolupráci s FSB a jeho pochybným väzbám sa o necelý mesiac neskôr, 15. júla 2022, zúčastnil na antikultovej konferencii v Paríži. Podujatie bolo zamerané na „vplyv náboženských siekt na duševné zdravie, sociálne vzťahy a politiku“. Konferenciu otvoril Didier Pachoud, hospodár FECRIS a vedúci GEMPPI, francúzskej pobočky FECRIS. V septembri 2022 bola zverejnená tlačová správa o podujatí s názvom „Ako sekty ovplyvňujú duševné zdravie, sociálne vzťahy a politiku“24.

Tlačová správa obsahovala nasledujúce vyhlásenie týkajúce sa účasti Romana Silantieva: „Profesor Roman Silantiev hovoril o novej aplikovanej vede s názvom ‚deštruktológia‘, ktorá skúma deštruktívne ideológie náboženského aj sekulárneho charakteru.“

Snímky obrazovky tlačovej správy z archívu webovej stránky Times News Wire24

Čo prezrádza tento incident? Naznačuje, že medzinárodná sieť antikultových agentov funguje ako jednotný celok koordinovaný jedným ideologickým centrom a je imúnna voči svetovým udalostiam, zákonom, demokratickým hodnotám, ľudským právam alebo skutočnému záujmu o ľudí. Antikultoví aktéri sa nikdy skutočne nevzdali ideológie alebo názorov svojich ruských kolegov z RACIRS, ani sa nedištancovali od ideológie vojny, ničenia a nacizmu. Naopak, predstavitelia antikultového hnutia bez ohľadu na krajiny, v ktorých pôsobia, naďalej spolupracujú. Sledujú spoločné antidemokratické, destabilizujúce ciele, zameriavajú sa na disidentov a podporujú nástup totalitarizmu a nacizmu, pričom svoje konanie cynicky maskujú pod rúškom antikultovej rétoriky.


Zdroje:

1. https://www.interfax.ru/russia/685440
2. https://www.youtube.com/watch?v=sWKy1yQTH5k
3. https://www.youtube.com/watch?v=7XPaVB0-v18
4. https://www.fecris.org/conferences/sofia2016/Acts_SofiaEN_update_30.04.2021.pdf
5. https://www.fecris.org/uncategorized/women-in-cults-gurus-and-victims/
6. https://sectes-info.com/fecris-statuts-et-membres/
7. https://europeantimes.news/2022/08/how-the-french-miviludes-compromised-itself-with-russian-extremists/
8. https://patriarch.patriarchia.ru/vsemirnyy-russkiy-narodnyy-sobor/
9. https://vrns.ru/news/konstantin-malofeev-izbran-zamestitelem-glavy-vsemirnogo-russkogo-narodnogo-sobora/?sphrase_id=6098
10. https://vrns.ru/news/pravozashchitnyy-tsentr/
11. https://vrns.ru/o-vrns/prezidium.php
12. https://theins.ru/politika/11446
13. https://theins.ru/en/politics/268694
14. https://books.google.de/books?id=7dWgEAAAQBAJ&newbks=0&printsec=frontcover&pg=PA148&dq=Russian+Orthodox+nationalist+and+investment+fund+billionaire&hl=en&redir_esc=y#v=onepage&q=Russian%20Orthodox%20nationalist%20and%20investment%20fund%20billionaire&f=false
15. https://zavtra.ru/blogs/kto-tyi-strelok
16. http://www.patriarchia.ru/db/text/6116189.html
17. https://golosislama.com/news.php?id=17104
18. https://novayagazeta.ru/articles/2023/05/06/tsaritsa-nauk-media
19. https://www.monde-diplomatique.fr/2001/05/FOUCHEREAU/1765
20. https://www.fecris.org/uncategorized/presentation-of-fecris/
21. https://dossier.center/rossotr/
22. https://iz.ru/1033306/nataliia-portiakova/slozhno-predstavit-cheloveka-v-zdravom-ume-kotoryi-poshel-chitat-sait-rossotrudnichestva
23. https://vrns.ru/news/roman-silantev-provel-v-luganske-seminary-po-destruktologii-i-metodakh-borby-s-satanizmom/
24. https://web.archive.org/web/20221002092113/https:/www.timesnewswire.com/pressrelease/how-cults-affect-mental-health-social-relations-and-politics/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *