Spôsoby infiltrácie agentov FSB v Európe. Antikultové hnutie je len jedným z nich: 1. časť

Dnes už nie je prekvapujúce, že predstavitelia medzinárodnej antikultovej siete v rôznych krajinách sú nielen napojení na ruské pronáboženské združenie RACIRS, ale majú aj priame prepojenia na agentov ruských spravodajských služieb. Boli odhalené ďalšie skutočnosti, ktoré osvetľujú motívy deštruktívnych protidemokratických aktivít európskych antikultistov a ďalej potvrdzujú ich väzby na nadriadených z ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSS alebo FSB). Ďalšie podrobnosti budú uvedené nižšie v tomto článku.

Na úvod uvádzame úryvok z nášho predchádzajúceho článku „Stopa ruských antikultistov v Lotyšsku, časť 2“, uverejneného na webovej stránke impakt.sk:

„Najaktívnejšími bojovníkmi proti sektám a kultom v Lotyšsku boli Oleg Nikiforov, Viktor Jolkin a Svetlana Krilova. Všetci boli členmi radikálnej strany ‚Lotyšská ruská únia‘ vedenej známym proruským propagandistom Andrejsom Mamikinsom (Andrey Mamykin). V súčasnosti je Mamikins medzinárodne hľadaný za ospravedlňovanie zločinov proti ľudskosti spáchaných Ruskom na Ukrajine, vyhýba sa spravodlivosti a skrýva sa v Rusku. Tam sa naďalej aktívne zapája do mediálnych aktivít, vrátane tých, ktoré sú zamerané proti záujmom Lotyšska. Má svoj vlastný kanál na YouTube. Podrobnejšie informácie o ňom nájdete v našom predchádzajúcom článku.

Na jeseň 2006, v roku založenia RACIRS, bol na webovej stránke Lotyšsko ruskej únie uverejnený článok s názvom ‚Otroci – nie my?‘. V konferenčnej sále hotela Iceland v Rige sa konal seminár o obmedzovaní činnosti totalitných siekt. Zorganizovali ho a viedli Oleg Nikiforov a Viktor Jolkin.“

Tento článok spolu s ďalším s názvom „Stopa ruských antikultistov v Lotyšsku, časť 1,“ podnietil ďalšie pátranie, ktoré viedlo k odhaleniu ďalších väzieb medzi antikultistami a agentmi FSB. Hlbšie skúmanie informácií odhalilo ešte globálnejší rozsah vplyvu, ktorý siaha ďaleko za hranice Európy. Na dosiahnutie svojich cieľov používajú kremeľskí agenti vrátane antikultistov širokú škálu nástrojov na infiltráciu, ovplyvňovanie a taktiku utajovania. Niektoré z nich rozoberieme v tomto článku, iným sa budeme venovať v našich budúcich článkoch.

Stojí za pripomenutie, že antikultová organizácia Lotyšský výbor pre boj s totalitnými sektami (L.C.C.T.S.) je členom zastrešujúcej európskej federácie FECRIS, ktorá združuje mnohé antikultové organizácie na celom svete. V roku 2018 sa v Rige, hlavnom meste Lotyšska, konala konferencia. Zúčastnili sa na nej antikultisti spojení so stranou Lotyšská ruská únia (Latvijas Krievu savienība alebo LKS). Prítomní boli aj kľúčoví členovia a lídri FECRIS, vrátane jeho podpredsedov Alexandra Dvorkina (predseda RACIRS, Rusko) a Branky Dujmić-Delcourt (Chorvátsko / Belgicko), ako aj Luigi Corvaglia (Taliansko), Alexandra Stein (BBC, Spojené kráľovstvo), Janja Lalich (USA), Frédéric André (Belgicko) a ďalší.

Niektorých účastníkov konferencie bolo možné vidieť aj na neformálnom stretnutí v Rige spolu s podpredsedami FECRIS Alexandrom Dvorkinom a Brankou Dujmić-Delcourt.

Viac o tomto stretnutí v Rige a účastníkoch konferencie si môžete prečítať v článku „Stopa ruských antikultistov v Lotyšsku, časť 1“. Odhaľuje aj podrobnosti o ďalšom účastníkovi tejto konferencie, osobe menom Andrejs Mamikins a jeho protidemokratických proruských aktivitách zameraných proti záujmom Lotyšska. V tomto článku sa pozrieme na jeho kolegyňu Tatjanu Ždanoku, ktorá bola spolupredsedníčkou Lotyšskej ruskej únie (Latvijas Krievu savienība) a jej predchodcov (Strana rovnakých práv a aliancia Za ľudské práva v jednotnom Lotyšsku ) od roku 1993. Navyše, ako vyšlo najavo v dôsledku úniku e-mailov v januári 2024, Tatjana Ždanoka je údajná agentka FSB*.

* Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie (FSS alebo FSB) je hlavný orgán činný v trestnom konaní a nástupca sovietskej KGB.

Na začiatok sa pozrime na niektoré aspekty činnosti Lotyšskej ruskej únie a jej jednotlivých členov.

Lotyšská ruská únia (Latvijas Krievu savienība). Spolupredsedníčka: Tatjana Ždanoka

Lotyšskí antikultisti Andrejs Mamikins, Oleg Nikiforov a Viktor Jolkin boli na zozname kandidátov na poslancov Lotyšskej ruskej únie (Latvijas Krievu savienība) vo voľbách do 13. lotyšského parlamentu (Saeima) v roku 2018. Spolu s nimi bola na zozname aj známa odporkyňa lotyšskej národnej štátnosti Tatjana Ždanoka.

Podľa informácií z iných zdrojov bola ich kolegyňa, antikultistka Svetlana Krilova, tiež podporovateľkou radikálnej politickej strany Lotyšskej ruskej únie (Latvijas Kievu savienība).

Niektorí členovia Lotyšskej ruskej únie (Latvijas Kievu savienība) boli europoslancami, najmä Tatjana Ždanoka, Andrejs Mamikins a Miroslavs Mitrofanovs⁴.

Európska platforma pre demokratické voľby (EPDE) spustila 2. júla 2020 novú databázu „zaujatých pozorovateľov“⁵ zameranú na identifikáciu „falošných“ volebných pozorovateľov používaných na podporu a legitimizáciu nedemokratických režimov a volebných procesov. Zoznam databázy obsahuje desiatky politikov z rôznych krajín. Tatjana Ždanoka, Andrejs Mamikins a Miroslavs Mitrofanovs patria medzi päť lotyšských politikov zahrnutých do tejto databázy za ich podporu sporných volieb v Rusku a separatistických regiónoch Ukrajiny.

Informáciu o tejto udalosti priniesol lotyšský verejnoprávny spravodajský portál Eng.lsm.lv⁶:

„Databáza je založená na správach analytika Antona Šechovcova o politicky zaujatom medzinárodnom pozorovaní. Podľa Šechovcova  ‚by mala byť veľkou pomocou pre všetkých, ktorí monitorujú vplyv Kremľa v Európe a inde‘.“

„Myšlienka databázy vzišla z obrovského množstva práce, ktorú sme robili a mysleli sme si, že by bolo veľmi užitočné, keby sme mohli rýchlo skontrolovať všetkých tých ľudí. Ak uvidíme nejaký podozrivý citát od osoby, ktorú ešte nepoznáme, mohli by sme si overiť kto to je a či sa nezúčastnila na nejakom inom kontroverznom pozorovaní volieb.“

„Sú ľudia, ktorí sa dlhodobo venujú takejto činnosti. Toto je to, čo robia. Je to biznis. Nie je to nevyhnutné, že sú za to platení, ale je to niečo, čo musia urobiť, ak chcú mať prístup k niektorým ďalším zdrojom, ktoré ponúka ruský štát… pre mnohých politikov a aktivistov je priaznivé sledovanie volieb východiskom pre ďalšie, pravdepodobne významnejšie prokremeľské aktivity.

Databázu volebných pozorovateľov si môžete pozrieť na internetovej stránke: www.fakeobservers.org.“

Tatjana Ždanoka

Tatjana Ždanoka, spolupredsedníčka Lotyšskej ruskej únie (Latvijas Kievu savienība) a do júla 2024 poslankyňa Európskeho parlamentu, bola počas svojej dlhodobej kariéry otvorenou proruskou podporovateľkou. Sama svoje aktivity označila ako obhajobu ľudských práv a ochranu práv etnických Rusov a sovietskeho dedičstva v Lotyšsku. V mnohých prípadoch však boli jej aktivity a aktivity členov jej strany skôr manipuláciou a špekuláciami o určitých témach a často aj podnecovaním, čo slúžilo ako príčina rozdelenia lotyšskej spoločnosti, predpoklad pre konflikty a strety, ktoré destabilizovali lotyšský ľud a hrali v prospech hlásnych trúb ruskej propagandy.

Vo všeobecnosti analýza jej vzorcov správania odhaľuje rovnaké metódy, ktoré používa ona aj jej kolegovia antikultisti, členovia FECRIS, vrátane členov jej strany, napriek vonkajším rozdielom v ich oficiálne deklarovaných cieľoch a sférach vplyvu. Identické sú aj dôsledky ich pôsobenia v spoločnosti: rozdelenie, polarizácia, eskalácia, podkopávanie právneho štátu a demokratických základov a oslabenie ich krajín.

Nižšie uvádzame niekoľko príkladov článkov, ktoré potvrdzujú deštruktívny vplyv jej aktivít v rôznych obdobiach jej politickej kariéry.

2004: „Kandidatúra Ždanoky polarizuje lotyšské voľby“⁸

2009: „Európske voľby posilnili proruské nálady v Lotyšsku“⁹

2014: „Bezpečnostná polícia vyšetruje lotyšskú prokremeľskú poslankyňu Európskeho parlamentu“¹⁰

„Lotyšská bezpečnostná polícia preveruje obvinenia z podvratného správania jednej z poslankýň Európskeho parlamentu, ktorú mnohí považujú za ruského agenta vplyvu v pobaltskom štáte.

Tatjana Ždanoka, členka politickej strany, ktorá nedávno zmenila svoj názov na Lotyšskú ruskú úniu, je vyšetrovaná lotyšskými bezpečnostnými orgánmi pre podozrenie z podkopávania lotyšského štátu tým, že podporuje Rusko, uviedla hovorkyňa bezpečnostnej polície Kristīne Apse- Krūmiņa.“

Názory Tatjany Ždanoky boli badateľné už pred mnohými rokmi. V rokoch 1988 až 1989 bola jednou z vedúcich predstaviteľov Interfrontu, politickej organizácie, ktorá bola proti nezávislosti Lotyšska od Sovietskeho zväzu a rýchlym trhovým reformám. O mnoho rokov neskôr, už v nezávislom Lotyšsku orientovanom na európske demokratické hodnoty, Lotyšská ruská únia (Latvijas Kievu savienība) podporovala anexiu Krymu a v následnej rusko-ukrajinskej vojne zaujala proruský postoj. Na podporu anexie Krymu Ruskou federáciou 11. marca 2014 Tatjana Ždanoka spolu s ďalšími členmi svojej strany zorganizovali zhromaždenie v blízkosti zastúpenia Európskej komisie v Rige¹¹. V auguste 2014 strana podpísala dohodu o spolupráci s krymskou pobočkou strany Ruská jednota s cieľom „upevniť jednotu ruského sveta“¹².

Tatjana Ždanoka je jednou z vedúcich predstaviteľov Hnutia za rovnaké práva (Equal Rights movement) od jeho založenia v roku 1993 a združenia Za ľudské práva v zjednotenom Lotyšsku⁸. Ždanoka tiež systematicky odsudzuje pobaltský región za údajné porušovanie práv etnických ruských diaspór. Je pozoruhodné, že takéto „antidiskriminačné“ snahy lotyšskej poslankyne majú odozvu práve medzi poprednými radikálnymi skupinami financovanými Kremľom, ktoré sa vydávajú za mimovládne organizácie údajne oddané myšlienkam „ľudských práv“, „antifašizmu“ a „antinacizmu“.

Znie vám to povedome? Podobný model bol pozorovaný na Ukrajine pred rokom 2014, pred konfliktom na východnej Ukrajine a opäť pred rokom 2022, keď ruská armáda začala svoju inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu. V týchto časoch ruskí agenti, vrátane ukrajinských antikultistov a agentov Alexandra Dvorkina, šírili naratív o nacizme a sektárstve na Ukrajine a údajnej potrebe „denacifikovať“ krajinu. Táto rétorika sa neskôr stala oficiálnym zdôvodnením vypuknutia krvavej vojny a smrti pokojných ukrajinských občanov. Je pozoruhodné, že napriek jej protinacistickému verejnému postoju, počas ruskej anexie Krymu a jej prítomnosti na Kryme, keď sledovala tamojšie „voľby“ v roku 2014, niekoľko medzinárodných kolegov Ždanoky boli skutoční fašisti a neonacisti z krajín ako Francúzsko, Rakúsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo.

„Lotyšská politička a poslankyňa Európskeho parlamentu Tatjana Ždanoka (73) je už dlho známa svojou otvorenou podporou Ruska. V Pobaltí aj v Bruseli šíri propagandu o údajnom porušovaní práv Rusov v pobaltských štátoch a obhajuje prokremeľskú politiku. V Európskom parlamente odmietla odsúdiť ruský útok na Ukrajinu.“

Všimli sme si, že „ľudské práva“ sú pozlátkom pre mnohých antikultistov a tých, ktorí otvorene obhajujú proruskú agendu a ospravedlňujú vojenskú agresiu voči mierumilovným ukrajinským občanom, ako aj pre agentov FSB vo všeobecnosti. Sú prví, ktorí sa nahlas zastávajú údajnej ochrany ľudských práv, no robia to spôsobom, ktorý je výhodný pre nich samotných, presnejšie pre ich nadriadených. Ich obhajoba sa zvyčajne týka falošných obetí, špeciálne vytvorených na ospravedlnenie diskriminácie a účelovú diskreditáciu páchateľov ktorých označujú, teda nežiaducich osôb. Za takýchto okolností ich obvineniami a ohováraním často trpia skutočne nevinní ľudia.

V iných prípadoch sú obete, ktorých práva boli porušené, celkom reálne, no ich práva nie sú chránené. Na túto tému sa len špekuluje a hrá sa prostredníctvom rovnakých štandardných obvinení: zatiaľ čo antikultisti tvrdia, že za všetko môžu „sektári“ alebo „členovia kultu“, agenti Kremľa všetku vinu hádžu na Západ. Tak to bolo už dlho, ale je dôležité poznamenať, že v istom bode sa tieto dve formy obvinení spojili a nedávno sa objavili také formulácie ako „Západ je jedna veľká sekta“. Kto sú teda v skutočnosti dnešní antikultisti?

Mali by sme hneď poznamenať, že tieto závery v žiadnom prípade neospravedlňujú skutočné porušovanie ľudských práv, ak k nim kdekoľvek dôjde. Avšak manipulácia a špekulácie kohokoľvek na túto tému nie sú v transparentnej a civilizovanej spoločnosti, ktorá sa usiluje o skutočnú demokraciu, o nič menej neprijateľné.

Teraz si všimnime niekoľko ďalších bodov z biografie Tatjany Ždanoky. Tatjana Ždanoka sa zúčastnila letného tábora prokremeľskej mládežníckej organizácie Naši. Je zaujímavé, že táto organizácia je označovaná ako „Putinjugend“ („Putinova mládež“) vzhľadom na zdokumentované fakty o neznášanlivosti a agresívnom správaní jej členov voči disidentom¹⁴.

V roku 2016 Ždanoka hlasovala proti uzneseniu Európskeho parlamentu z 23. novembra, ktoré odsúdilo používanie dezinformácií a propagandy Ruskom a islamistickými teroristickými organizáciami. Okrem toho Tatjana Ždanoka pred hlasovaním rozoslala medzi europoslancov list obsahujúci rôzne argumenty vrátane zdôvodnenia ruských spravodajských kanálov, o ktorých tvrdila, že sa nelíšia od západných médií a odporučila aj poslancom Európskeho parlamentu sledovať RT.

* RT (predtým Russia Today) je medzinárodná spravodajská televízna sieť financovaná ruskou vládou a zameraná na divákov mimo Ruska. Bádatelia, overovatelia faktov a reportéri označili RT za zdroj dezinformácií a konšpiračných teórií. Britský telekomunikačný regulačný úrad Ofcom opakovane odhalil, že RT porušila svoje vlastné pravidlá nestrannosti a vysielala značne zavádzajúci obsah. V roku 2012 šéfredaktorka RT Margarita Simonjan prirovnala kanál k ruskému ministerstvu obrany. S odkazom na rusko-gruzínsku vojnu uviedla, že RT „vedie informačnú vojnu proti celému západnému svetu“.

Tatjana Ždanoka bola 2. marca 2022 jednou z 13 europoslancov, ktorí hlasovali proti odsúdeniu ruskej invázie na Ukrajinu. Spomedzi ďalších predstaviteľov Lotyšskej ruskej únie (LRU) je dôležité spomenúť účasť Jevgenija Osipova. V apríli 2022 sa znovu objavil príspevok člena rady LRU Jevgenija Osipova z roku 2013, ktorý zdieľal spolu s ďalšími členmi ich strany. V príspevku sa vyhrážal „vojnou“, ak sa pomník osloboditeľov sovietskeho Lotyšska a Rigy od nemecko-fašistických okupantov posunie „čo i len o milimeter“¹⁷. Politická strana Lotyšsko ruská únia (Latvijas Kievu Savienība) bola jediným významným politickým subjektom, ktorý bol proti členstvu Lotyšska v NATO.

Tatjana Ždanoka a jej korešpondencia s dôstojníkmi FSB

Minimálne od roku 2004 pracuje Tatjana Ždanoka pod vedením nadriadených z Piatej služby FSB. Toto sa stalo známym vďaka uniknutým e-mailom z účtu Ždanoky a ich následnému zverejneniu. Nezávislá redakcia Insider v spolupráci s Delfi Estonia, lotyšskou Re:Baltica a švédskym Expressen skúmala spoluprácu tejto lotyšskej političky s ruskými spravodajskými službami. Výsledky vyšetrovania boli zverejnené v januári 2024¹⁸. Autormi správy sú investigatívni novinári Christo Grozev, Michael Weiss a Roman Dobrochotov. Ide o kľúčové vyšetrovanie tohto prípadu, preto sme z neho vychádzali v našom článku a ďalej budeme opakovane citovať úryvky z neho.

Mali by sme tiež objasniť, že po analýze tejto správy, dôkladnom preštudovaní niektorých podvratných aktivít Tatjany Ždanoky a po predchádzajúcom podrobnom preskúmaní aktivít antikultistov nás šokovala podobnosť a častokrát dokonca identická povaha ich krokov, metód a cieľov, ktoré následne dosiahli. Antikultová sieť agentov RACIRS, bez ohľadu na to v ktorej krajine sa nachádzajú alebo akú externú hru hrajú, v podstate funguje rovnako ako agenti FSB, len sa maskujú za ušľachtilé úmysly „chrániť spoločnosť“ a „pomáhať ľuďom“. To je odpoveď na otázku, ktorá môže čitateľom tohto článku napadnúť: prečo sa toľko zameriavame na cesty, prejavy a stretnutia Tatjany Ždanoky? A prečo uvádzame rozsiahle úryvky z vyšetrovacej správy a používame ich ako príklady? Robíme to preto, aby sme jasne ukázali skutočné ciele ruských agentov vrátane tých, ktorí patria medzi antikultových agentov RACIRS v rôznych krajinách sveta.

Pozrime sa na niektoré úryvky z The Insider vyšetrovania¹⁸.

„Uniknuté e-maily medzi Ždanokou a jej dvomi známymi ruskými dôstojníkmi zahŕňajú explicitné, podrobné správy od Ždanokovej jej nadriadeným, v ktorých opisuje svoju prácu európskej zákonodarkyne, najmä keď sa tieto oficiálne povinnosti týkajú podpory prokremeľských nálad v jej rodnom Baltskom regióne. Ďalšia korešpondencia zahŕňa organizovanie fyzických stretnutí v Moskve alebo Bruseli medzi Ždanokou a jej ruským nadriadeným spolu so žiadosťami o financovanie z ruských zdrojov na zabezpečenie jej politických aktivít v Lotyšsku a Európskom parlamente.“

„Podľa e-mailov bol jej prvým dôstojníkom veterán FSB z ústredného riaditeľstva Petrohradu, 74-ročný Dmitrij Gladej, ktorý viedol Ždanoku približne v rokoch 2004 až 2013. Po roku 2013 bola Ždanoka v pravidelnom kontakte so Sergejom Belťukovom, agentom FSB od roku 1993.“

„Môžem dosvedčiť, že jediní ľudia, s ktorými som sedela za jedným stolom, a s istým vedomím, že sú/boli dôstojníkmi ruskej FSB, sú Vladimir Putin a Sergej Naryškin,“ povedala Ždanoka. (Naryškin je súčasným riaditeľom ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR), ktorá je nástupcom Prvého hlavného riaditeľstva KGB).“

„Napriek tomu, že vlastní lotyšský pas, Ždanoka si vybudovala kariéru, v ktorej sa stavia proti existencii Lotyšska ako suverénnej krajiny. Ždanoka skutočne otvorene podporovala východného suseda Lotyšska, Rusko, spolu s dobre zdokumentovanými snahami tohto bývalého koloniálneho pána zasahovať do Pobaltia. V roku 2009 Moskovská mestská rada vyslala ruského diplomata Georgija Muradova ako vyslanca do Rigy. Muradovova návšteva sa časovo zhodovala s prípravami na voľby do Európskeho parlamentu v tom roku a jeho aktivity v lotyšskom hlavnom meste zahŕňali lobovanie u etnických Rusov, aby volili Ždanoku, čiastočne aj tým, že vyplácali peniaze ruským veteránom z druhej svetovej vojny, aby ich motivovali k podpore.

Muradov dnes pôsobí ako zástupca vedúceho Rossotrudničestva na okupovanom Kryme. Oficiálne tento orgán slúži ako kultúrna pobočka ruského ministerstva zahraničných vecí; neoficiálne, aspoň podľa západných spravodajských služieb, je to nie príliš nenápadné stredisko pre ruskú špionáž. Podľa zdroja z jednej z tých západných služieb je sám Muradov špión. Preskúmanie Muradovovej dátovej stopy ukazuje niekoľko prepojení medzi ‚diplomatom‘ a FSB, vrátane adresy jeho bydliska — Mičurinský prospekt 29/1, ktoré sa nachádza v moskovskom bloku viacposchodových bytových domov obývaných prevažne dôstojníkmi FSB a zriedkavejšie aj SVR. Jedným z Muradovových susedov na tejto moskovskej adrese je Alexej Alexandrov, člen zabijackého tímu FSB, ktorý v roku 2020 otrávil ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného vojenskou nervovoparalytickou látkou novičok.

V roku 2014, päť rokov po Muradovovej ceste do Rigy, Ždanoka odcestovala na Krym, aby slúžila ako ‚medzinárodný pozorovateľ‘ v nelegitímnom referende, ktoré vydláždilo cestu k nezákonnej anexii ukrajinského polostrova Ruskom.“

O ďalších päť rokov neskôr európski antikultisti ich nasledovali a vycestovali tam.²⁰ V roku 2019 navštívili Krymský polostrov predstavitelia francúzskej vládnej antikultovej agentúry MIVILUDES, ktorá bola založená na boj proti takzvaným „sektám“ („kultom“).

„Podpora ruskej okupácie Krymu súčasným členom a bývalým predsedom MIVILUDES

Fenech bol nahradený vo funkcii predsedu MIVILUDES v roku 2013, ale v roku 2021 sa vrátil do jej Orientačnej rady. Jeho známosť s Putinovým režimom sa však medzitým nezastavila. V roku 2019 bol členom delegácie vedenej francúzskym poslancom Thierrym Marianim, ktorá navštívila okupovaný Krym, cestu platenú a organizovanú Rusmi (‚Ruský fond pre mier‘, podľa Marianiho). Prijal ich Leonid Sluckij, predseda ruskej Štátnej dumy pre medzinárodné záležitosti a Vladimir Konstantinov, krymský poslanec, ktorý je na Ukrajine obvinený z vlastizrady, na ktorého Európska únia od roku 2014 uvalila sankcie, a ktorý je veľkým podporovateľom Putina a ruskej anexie Krymu. Cieľom francúzskej delegácie bolo podať svedectvo o tom, ako dobre sa Krymu darí pod ruskou okupáciou. Keď sa novinári Marianiho pýtali, kto bol súčasťou delegácie¹¹, Georges Fenech ho požiadal, aby klamal a povedal, že tam nebol, čo Mariani neochotne prijal. Nanešťastie, francúzski novinári z Liberation spoznali, Fenecha ktorý sprevádzal návštevu, v ruskom dokumente, a Mariani musel priznať, že Fenech bol súčasťou delegácie, ktorá sa dokonca v Simferopole stretla so samotným Vladimirom Putinom.“

MIVILUDES je súčasťou zastrešujúcej federácie FECRIS (financovanej francúzskou vládou), ktorej členmi sú aj spomínaní lotyšskí antikultisti a spolupracovníci Tatjany Ždanoky. Francúzsky MIVILUDES dlhé roky úzko spolupracoval s FECRIS; obe organizácie aktívne podporovali a mali ruských antikultistov, vrátane predstaviteľov Ruskej pravoslávnej cirkvi s radikálnymi monarchistickými názormi. Ich protizápadná a protiukrajinská rétorika pretrváva desaťročia. To však nezabránilo európskym antikultistom, aby s nimi zdieľali pódium, spoluorganizovali konferencie a donedávna, do roku 2021 bol podpredsedom FECRIS ruský antikultista Alexander Dvorkin, predseda pronáboženskej ruskej organizácie RACIRS.

Po prípadoch medzinárodného odsúdenia FECRIS^{21, 22, 23} na začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zmizli zmienky o Dvorkinovi ako podpredsedovi z oficiálnych webových stránok FECRIS, ale zostali na ruských platformách súvisiacich s Dvorkinom. Bez ohľadu na to si udržal svoju pozíciu v predstavenstve FECRIS spolu s talianskym antikultistom Luigim Corvagliom a Američankou Janjou Lalich – známa zostava, však? Stojí za to pripomenúť, že tieto osoby sa v roku 2018 zúčastnili na antikultovej konferencii v Rige, ktorú organizovali lotyšskí antikultisti a spolupracovníci Tatjany Ždanoky z Lotyšskej ruskej únie.

Dmitrij Gladej — prvý nadriadený FSB Tatjany Ždanoky

Nižšie uvádzame úryvky zo správy The Insider:

„Prvým nadriadeným Ždanoky bol Dmitrij Gladej (74), veterán FSB z Petrohradu. Po celé desaťročia bol Gladej verejne činný ako jeden zo zástupcov Ruska v rôznych organizáciách monitorujúcich voľby. Jeho najnovšou funkciou je predseda Medzinárodného inštitútu pre monitorovanie rozvoja demokracie. Inštitút bol vytvorený medziparlamentným zhromaždením Spoločenstva nezávislých štátov v roku 2006 s deklarovaným cieľom ‚uľahčiť výmenu informácií, zovšeobecnenie najlepších postupov pri rozvoji demokracie a parlamentarizmu a dodržiavanie volebných práv občanov‘.“

„O Gladejových väzbách na ruskú spravodajskú službu dokazuje jeho prístup k ‚štátnym tajomstvám‘ a ‚obmedzené/kontrolované cestovanie‘ mimo Ruska, ako sa denníku The Insider podarilo zistiť na základe výskytu Gladeja v ruskej vládnej databáze napadnutej ukrajinskými hackermi. Z uniknutých cestovných údajov z ruskej rezervačnej databázy Sirena tiež vyplýva, že Gladej často cestoval na spoločné rezervácie s inými pracovníkmi FSB, ktorých tá istá vládna databáza výslovne spája s úradom Piatej služby.

Piata služba bola založená v 90-tych rokoch 20. storočia a v roku 2004 bola znovu vytvorená s cieľom čeliť vlne protidemokratických ‚farebných revolúcií‘, ktoré vtedy zasiahli postsovietske krajiny ako Gruzínsko, Ukrajinu a Kirgizsko. Nedávno bola zodpovedná za politickú destabilizáciu Ukrajiny a nábor potenciálnych členov piatej kolóny ešte pred rozsiahlou ruskou inváziou 24. februára 2022. Destabilizačná operácia vznikla v dôsledku série návštev v Kyjeve príslušníkmi Piatej služby – vrátane jej veliteľa, generála Sergeja Besedu — počas povstania na Majdane začiatkom roku 2014. Beseda na jednej z ciest naliehal na vtedajšieho prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča, aby použil silu proti demonštrantom, ktorí požadovali, aby vláda v Kyjeve podpísala dlho vyjednávanú asociačnú dohodu s EÚ.“

Počiatky v 90. rokoch, odpor voči farebným revolúciám, destabilizácia Ukrajiny a nábor agentov pred rozsiahlou ruskou inváziou – všetky tieto akcie práve opísané v súvislosti s Piatou službou FSB odrážajú aktivity antikultistov a sú v súlade s cieľmi a zámermi antikultových agentov RACIRS na Ukrajine.

Predtým sme zverejnili profil Pavla Brojdeho – kľúčového ukrajinského antikultistu, náborára, propagandistu, agenta RACIRS a komplica Alexandra Dvorkina. Antikultista Pavel Brojde sa zapojil do destabilizácie viacerých regiónov na Ukrajine, budovania siete agentov a vykonávania ideologického a informačného odporu voči dvom ukrajinským Majdanom v rokoch 2004 a 2013. Jeho podvratné aktivity boli odhalené vďaka uniknutým e-mailom z účtu poradcu ruského prezidenta Vladislava Surkova, ktorému Brojde predkladal svoje správy.

Je to náhoda, že agenti RACIRS, ktorí údajne bojujú proti „sektám“ („kultom“), a agenti Piatej služby FSB majú rovnaké ciele a zámery, rovnakú rétoriku a rovnaké metódy? Nebolo by prekvapujúce, keby mali dokonca rovnakých nadriadených. Okrem toho antikultista Pavel Brojde pracoval v PR tíme Janukovyča. Kto sú teda v skutočnosti antikultisti? A kam sa pozerajú bezpečnostné služby demokratických štátov?

„‚Cárske Rusko bývalo žandárom Európy a Putinova Piata služba mala byť policajtom postsovietskeho regiónu,‘ povedal pre The Insider Andrej Soldatov, ruský novinár a autor pôsobiaci v Londýne, ktorý sa špecializuje na bezpečnostné služby Kremľa.“¹⁸

Vráťme sa však ku korešpondencii Tatiany Ždanoky s dôstojníkmi FSB.

„Najstaršia komunikácia medzi Gladejom a Ždanokou, ktorú skúmal The Insider, je z 3. októbra 2005. Ždanoka poslala dve prílohy na Bladejovu e-mailovú adresu (dmitriygeorg@mail.ru). Jednou z nich bol nezverejnený návrh programu nadchádzajúcej konferencie v Tallinne a Narve v Estónsku, ktorú sponzorovali dva parlamentné bloky – skupina Európskeho parlamentu Zelení – Slobodná európska aliancia a Európska ruská aliancia. Druhým bol návrh tlačovej správy o konferencii, podujatí údajne zorganizovanom s cieľom diskutovať, slovami Ždanoky, ‚o skúsenostiach s účasťou ruských politikov‘ v samosprávach a skúsenosti so spoluprácou medzi mimovládnymi organizáciami a inštitúciami miestnej samosprávy. V rámci EÚ je dnes až 6 miliónov ľudí, pre ktorých je ruština materinským jazykom.“

„Podozrenia týkajúce sa skutočnej lojality Európskej ruskej aliancie, ktorej je Ždanoka členom, nie sú nové. Estónska služba vnútornej bezpečnosti, známa pod svojou domácou skratkou KaPo, už v roku 2005 uviedla v texte svojej verejne šírenej výročnej správy, že ‚mimovládna organizácia‘ bola len zásterkou FSB, a že jej založenie bolo ‚pripravené v Petrohrade a podávali správy priamo generálnemu riaditeľovi FSB ako víťazstvo‘.“

Zaujímavé je, že ruské mesto Petrohrad sa často javilo ako centrum interakcií medzi Rusmi a cudzincami, ktoré slúžilo ako centrum pre prideľovanie zamestnancov a prípravu nových projektov. Za zmienku stojí, že jedno z kľúčových antikultových sympózií, kde bolo v roku 2009 zvolené nové vedenie Európskej zastrešujúcej federácie FECRIS, sa konalo práve v Petrohrade.

Je náhoda, že Alexander Dvorkin – predseda ruskej pronáboženskej organizácie RACIRS – bol v tom čase zvolený za podpredsedu FECRIS? Okrem toho bol vtedy za predsedu zvolený britský antikultista Tom Sackville, ktorý v súčasnosti vedie²⁷ britskú antikultovú organizáciu spolu s antikultistkou Alexandrou Stein – expertkou BBC. Stein sa v roku 2018 zúčastnila na antikultovej konferencii v lotyšskej Rige, ktorú organizovali spolupracovníci Tatiany Ždanoky.

Nasledujúci úryvok zo správy The Insider:

„KaPo nebola jedinou spravodajskou službou, ktorá vytvorila spojenie medzi Európskou ruskou alianciou a ruskými špionážnymi službami. ‚Bola vytvorená ako prostriedok na indoktrináciu a na nadväzovanie stretnutí medzi najvyššími predstaviteľmi Ruska, rezidentúrami [ruskými špionážnymi stanicami] v Bruseli a krajanmi,‘ povedal jeden západný spravodajský dôstojník pre The Insider pod podmienkou anonymity. ‚Najlepšie na tom je, že FSB dokázala riadiť svoje operácie z peňazí európskych daňových poplatníkov. Europoslanci ako Ždanoka boli financovaní svojimi parlamentnými frakciami, v tomto prípade Zelenými/Európskou alianciou Ruska.‘“

V prípade európskej antikultovej federácie FECRIS ide hlavná časť jej financovania z rozpočtu francúzskej vlády.

„…Ako poslankyňa Európskeho parlamentu, dodala [Tatjana Ždanoka], sa zúčastnila niekoľkých konferencií organizovaných Gladejovým medziparlamentným zhromaždením Spoločenstva nezávislých štátov (Commonwealth of Independent States) v Petrohrade. Ždanokina verzia o pôvode jej známosti s Gladejom nevysvetľuje, prečo posielala Gladejovi e-maily s prílohami nazývanými ‚správy‘ a koordinovala svoje politické aktivity s ruským agentom tým, že mu poskytovala návrhy iniciatív a tlačových správ. Tiež často dohadovala stretnutia s Gladejom v Európe; účel a povaha ich osobných rozhovorov sa však v digitálnej korešpondencii nikdy nespomenula.

3. októbra 2006 Gladej napísal Ždanoke: ‚V stredu o 12:40 prichádzam na MIDI a o 17:30 sa vraciam späť.‘ MIDI označuje železničnú stanicu Brusel Juh, ktorá je spojená s bruselským letiskom. Ždanoka odpovedala: ‚Výborne, prídem na MIDI – stretneme sa na nástupišti pri vlaku. Ak sa minieme – [stretneme sa] pri hlavnom vchode na stanicu‘.“

Celkovo bola takáto korešpondencia vedená bez podrobností a špecifikácií, ktoré boli vyhradené na osobné stretnutia. Boli však aj výnimky. Nižšie je ďalšia snímka obrazovky e-mailu od Ždanoky adresovaného Gladejovi s podrobnejšími informáciami (týždeň po ich stretnutí v Moskve).

Na základe informácií v správe The Insider je potrebné poznamenať, že Ždanoka zorganizovala verejné vypočutia v Európskom parlamente. Témou bola reakcia estónskej vlády na násilné protesty v Tallinne – takzvaná kríza „bronzového vojaka“ v apríli 2007, ktorá sa zhodovala so sériou kybernetických útokov na Estónsko, ktoré ako sa neskôr ukázalo, pochádzali z Ruska. Ždanoka informovala Gladeja, že o vypočúvaní sa písalo v Rusku, Estónsku a Lotyšsku, čiastočne vďaka úsiliu jej „stážistu“ Ivana Jengaševa.

„Ako povedal pre The Insider Harrys Puusepp, vedúci kancelárie estónskej vnútornej bezpečnostnej služby KaPo, ,aktivity Ždanoky v Estónsku sú súčasťou operácie na rozvrat koordinovanej Kremľom. Rozvratné aktivity spojené s ňou sme prvýkrát spomenuli v našom výročnom prehľade pred 20 rokmi. Kremeľ sa k Pobaltiu správa ako k jednému regiónu a na rozdeľovanie používa rovnakú šablónu, do ktorej sú často zapojení tí istí ľudia a organizácie.‘

Ždanoka dokonca začala v Lotyšsku vysielať rozhlasovú reláciu s názvom ‚Hodina ruskej školy‘, ktorá varovala Rusov v krajine pred ‚možnými problémami posielania detí z ruských rodín do lotyšských [jazykových] škôl‘. Uviedla tiež, že v Európskom parlamente pripravuje výstavu s názvom ‚Rusi Lotyšska‘, aby podporili ahistorickú myšlienku, že etnickí Rusi boli skutočným pôvodným obyvateľstvom Lotyšska.“ — a opäť ide o paralelu s aktivitami ukrajinského antikultistu Pavla Brojdeho, spolupracovníka Alexandra Dvorkina, ktorý si medzi ukrajinskými občanmi vytvoril vlastnú sieť agentov. Činnosť jeho agentov výrazne prispela k šíreniu propagandy prospešnej pre RACIRS, k rozdeleniu ukrajinského ľudu a k destabilizácii Ukrajiny, čím položili základy pre následnú rusko-ukrajinskú vojnu.

V roku 2013 sa zmenil protokol korešpondencie Ždanoky s jej nadriadenými. 12. septembra Dmitrij Gladej preposlal správu, ktorú mu poslala Ždanoka, na novú jednorazovú e-mailovú adresu ser2280@mail.ru. Neskôr Gladej predstavil Ždanoke osobu menom „Sergej Krasin“. „Sergej Krasin“ komunikoval so Ždanokou pomocou jednorazovej e-mailovej adresy s podobným číslom — serg0680@mail.ru. Ždanoka prvýkrát priamo kontaktovala „Krasina“ 12. decembra 2013 a následne mu posielala všetky svoje budúce správy.

E

„Insider dokázal identifikovať ‚Krasina‘ na základe jedinečného uniknutého hesla, ktoré použil majiteľ e-mailového účtu ser2280@mail.ru. Heslo slúžilo aj na prihlásenie do účtu s telefónnym číslom, ktoré patrí Sergejovi Belťukovovi, aktívnemu dôstojníkovi FSB z Petrohradu. Insider identifikoval niekoľko ďalších e-mailov z číselného radu, ktorý používal Belťukov, všetky sa začínajú rovnakými písmenami („ser“) a majú rovnaké heslo, čo umožnilo vyšetrovaciemu tímu dospieť k záveru s vysokou mierou istoty, že ‚Sergej Krasin‘ je v skutočnosti Sergej Belťukov.

Belťukov, narodený v roku 1970, vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Petrohrade v roku 1993. Jeho záznamy o zamestnaní, ktoré získal The Insider ukazujú, že od tohto roku je zamestnancom ústredia FSB v Petrohrade. Z uniknutých údajov ďalej vyplýva, že v roku 1993 Belťukov získal prístup k utajovaným informáciám na formulári 2, čo je druhý najvyšší stupeň bezpečnostnej previerky v Rusku. Povolenie obmedzuje jeho držiteľa nevykonávať akékoľvek medzinárodné cesty, okrem ciest schválených FSB.“

14. januára 2017 mu Ždanoka poslala e-mail o zorganizovaní delegácie z Lotyšska na podujatie v Petrohrade.

„Dobrý deň Sergej,

Blahoželám ku všetkým sviatkom, ktoré nastali a nastanú v januári! Mám na vás veľkú prosbu: Potrebujem vašu pomoc pri zistení, či je ešte možné, aby sa skupina 8 ľudí z Lotyšska pridala k zahraničným delegáciám, ktoré budú prijaté v Petrohrade pri príležitosti výročia zrušenia blokády. Tradične hradím cestovné náklady takýchto skupín, pričom administratíva hradí ubytovanie a stravovanie. Chápem, že načasovanie je tesné. Žiadosť sa nám nepodarilo odoslať načas pre veľkú prestávku v činnosti veľvyslanectva, ktorá ani tak nesúvisela so sviatkami, ako skôr so zmenou veľvyslanca. Okrem toho som ochorela a nebolo mi oznámené, že list veľvyslancovi od tých, ktorí prežili blokádu, a ktorých mám na starosti, sa nepodarilo doručiť.

všetko dobré,

Tatjana Ždanoka“

Tieto čiastočné úryvky zo správy The Insider jednoznačne potvrdzujú prepojenie medzi lotyšskou poslankyňou, poslankyňou Európskeho parlamentu a dôstojníkmi FSB. Potvrdilo sa aj prepojenie jej politickej strany s antikultistami z rôznych krajín vrátane členov FECRIS. Okrem toho samotná Tatjana Ždanoka bola vysledovaná pri spolupráci nielen s antikultistami z Lotyšska, ale aj s kľúčovou postavou medzinárodného antikultového hnutia Alexandrom Dvorkinom (predsedom RACIRS, podpredsedom FECRIS a podpredsedom DCI).

Tatjana Ždanoka a Alexander Dvorkin

V novembri 2010 sa v Európskom parlamente v Bruseli konali vypočutia o náboženskej slobode v Rusku, ktoré zorganizovali holandský europoslanec Cornelis de Jong a Belgičan Willy Fautré, vedúci mimovládnej organizácie Ľudské práva bez hraníc (Human Rights Without Frontiers). Alexander Dvorkin, predseda RACIRS a podpredseda FECRIS, požiadal o účasť na vypočutiach na tému „Náboženská sloboda v Rusku: Zneužívanie zákona o extrémizme voči náboženským menšinám“. Jeho žiadosť však bola zamietnutá. Následne požiadal o pomoc lotyšskú europoslankyňu Tatjanu Ždanoku, no vstup do Európskeho parlamentu mu bol zamietnutý. Nakoniec sa sekretariátu Ždanoky podarilo zabezpečiť priepustku pre Dvorkina, ale tá bola podmienená tým, že sa nezúčastní na pojednávaniach a navštívi iba kanceláriu lotyšskej poslankyne Ždanoky.

Reakcia orgánov činných v trestnom konaní po odhalení prepojení Ždanoky s dôstojníkmi FSB

Tatjana Ždanoka kvôli svojej práci v Európskom parlamente často cestovala nielen do lotyšskej Rigy, ale aj do Belgicka (Brusel) a Francúzska (Štrasburg). Tieto návštevy sa zhodovali so zasadnutiami výborov alebo všeobecnými plenárnymi zasadnutiami v Európskom parlamente, čo je typický program pre poslanca Európskeho parlamentu. Takáto medzinárodná aktivita však mala svoje dôsledky, a po zverejnení korešpondencie Ždanoky s dôstojníkmi FSB v januári 2024, upútala pozornosť orgánov činných v trestnom konaní.

Reakcia sa neobmedzila len na lotyšské bezpečnostné služby. Belgické orgány činné v trestnom konaní na žiadosť lotyšskej Štátnej bezpečnostnej služby (VDD) vykonali v novembri 2024 prehliadky v bydlisku bývalej poslankyne Európskeho parlamentu Tatjany Ždanoky (LKS) v Bruseli.

Stojí za zmienku, že taká výrazná odozva zo strany príslušných služieb je bezprecedentná. Predchádzajúce opakované pokusy upozorniť orgány činné v trestnom konaní na podvratné, protidemokratické aktivity Ždanoky namierené proti záujmom Lotyšska zlyhali. Avšak vždy boli trestné prípady uzavreté pre nedostatok dôkazov^33,34,35. To umožnilo pokračovať v spolupráci lotyšskej europoslankyne s FSB, ako aj realizovať projekty prospešné pre Kremeľ v Európe. Až po úniku e-mailov Tatjany Ždanoky začali bezpečnostné služby preverovať jej aktivity.

To vyvoláva logickú otázku: na to, aby orgány činné v trestnom konaní venovali pozornosť činnosti agentov antidemokratických síl a aktivistov zapojených do antikultových aktivít — vyžaduje to tiež únik e-mailov?

Ak áno, precedens už vznikol v prípade ukrajinského antikultistu Pavla Brojdeho. Do akej miery však bude pre európske krajiny významná skúsenosť Ukrajiny, ktorá nakoniec viedla k vojne? To ukáže až čas. Znamená to, že antidemokratické aktivity antikultistov za posledných 30 rokov, zahŕňajúce prvky destabilizácie a prepojenia s veľmi pochybnými osobami a skupinami, už nemožno považovať za obyčajnú náhodu. Alebo budú príslušné orgány aj naďalej považovať všetky tieto skutočnosti za náhodné?

Ďalšia náhodná zhoda

Z našej strany zdôrazníme ešte jednu zarážajúcu zhodu okolností: antikultisti a lídri FECRIS, občania Talianska a Chorvátska, nasledovali podobnú cestu ako Tatjana Ždanoka a vystupovali v Štrasburgu a Bruseli, vrátane belgického parlamentu. Nižšie je fotografia Branky Dujmić-Delcourt a Luigiho Corvagliu v belgickom parlamente. Tie isté osoby bolo možné pozorovať v Rige v roku 2018 na konferencii spolu s europoslancom Andrejsom Mamikinsom, ďalšími lotyšskými antikultistami a kolegami Ždanoky. Pozoruhodné je, že v roku 2015 sa Branka Dujmić-Delcourt delila o pozíciu podpredsedníčky FECRIS s Alexandrom Dvorkinom.

Súčasný predseda FECRIS André Frédéric³⁶ je členom belgického federálneho parlamentu už dlhšie obdobie, čo mu poskytuje priamy vplyv na legislatívu (napr. zákon z roku 2011 o „zneužívaní slabosti“³⁷). Zúčastnil sa aj konferencie v 2018 v Rige, čo dokazujú snímky obrazovky dokumentov FECRIS poskytnutých vyššie v tomto článku¹. Počas svojej antikultovej kariéry bol Frédéric opakovane prichytený pri spolupráci s ruskými antikultistami z RACIRS, ako aj s antikultovou organizáciou MIVILUDES, ktorá sa zdiskreditovala.

Informácie o antikultistoch ako sú André Frédéric (súčasný predseda FECRIS), Georges Fenech (MIVILUDES) a Tom Sackville (bývalý predseda FECRIS), sú k dispozícii aj na webovej stránke podpredsedu RACIRS arcibiskupa Alexandra Novopašina³⁸. Arcibiskup Novopašin bol členom FECRIS do roku 2022.

Na základe príspevkov podpredsedníčky FECRIS Branky Dujmić na sociálnych sieťach, štyri roky predtým, v januári 2018, navštívila Branka Dujmić-Delcourt Štrasburg a Brusel. Stojí za pripomenutie, že v roku 2005 bol zastrešujúcej antikultovej federácii FECRIS udelený v Rade Európy ako medzinárodnej mimovládnej organizácii špeciálny „participačný štatút“. Odvtedy sa táto medzinárodná antikultikultová sieť, ktorá zahŕňa zástupcov z rôznych krajín vrátane Ruska, legálne zapája do masmédií a úradov vo viacerých krajinách.

Marec 2018 opäť v Bruseli, tentoraz však na demonštrácii s Anonymous proti infiltrácii Scientológie do belgických škôl. Demonštrácia sa konala pred Európskym scientologickým centrom.

Alexander Dvorkin a Medzinárodné antikultové hnutie 

Po všetkom vyššie uvedenom je na záver tohto článku dôležité spomenúť zdokumentované interakcie medzi antikultistami z FECRIS a MIVILUDES s Alexandrom Dvorkinom a ďalšími lídrami ruskej pronáboženskej organizácie RACIRS. Tento zoznam je preskúmaný v už spomínanom článku „Ako sa francúzsky MIVILUDES skompromitoval s ruskými extrémistami“ od investigatívneho novinára Jana Leonida Bornsteina na spravodajskom portáli The European Times²⁰.

• V roku 2021 sa v Bordeaux vo Francúzsku zúčastnila novovymenovaná predsedníčka Miviludes Hanène Romdhane na sympóziu FECRIS spolu s Alexandrom Dvorkinom, podpredsedom FECRIS. 
• V roku 2019 sa v Paríži o pódium podelila aj zástupkyňa MIVILUDES Anne-Marie Courage s Alexandrom Dvorkinom.
• V roku 2018 sa v Rige, v Lotyšsku, o pódium podelil aj zástupca MIVILUDES Laurence Peyron s Alexandrom Dvorkinom.
• V roku 2017 vystúpila v Bruseli generálna tajomníčka MIVILUDES Anne Josso s Dvorkinom a Alexandrom Korelovom, Dvorkinovým osobným právnikom.
• V roku 2016 v Sofii bývalý predseda MIVILUDES Serge Blisko zdieľal pódium s Dvorkinom a Romanom Silantievom.
• V roku 2015 v Marseille, v roku 2014 v Bruseli, v roku 2013 v Kodani a v roku 2012 v Salses-le-Chateau sa Serge Blisko opäť delil o pódium s Dvorkinom.
• 2012: Prítomný bol aj Georges Fenech, odchádzajúci predseda MIVILUDES, ktorý sa v roku 2011 zúčastnil sympózia s Dvorkinom vo Varšave.
• V roku 2011 sa Fenech delil o pódium aj s Alexandrom Novopašinom, dvojkou v ruskej organizácii FECRIS. Novopašin nazýva Ukrajincov „nacistami“, „satanistami“ a „kanibalmi“, jazdí s obrovským písmenom „Z“ vytlačeným na aute, trvá na tom, že za Euromajdanom a ukrajinskými úradmi stoja západné sekty, a že „po skončení ukrajinského nacizmu sa objaví nejaká iná agresorská krajina, prostredníctvom ktorej začnú Spojené štáty ohrozovať Rusko. Civilizačnej vojne sa nedá vyhnúť.“

Okrem tohto zoznamu je druhým príkladom, ktorý ilustruje rozsah vplyvu antidemokratických síl operujúcich prostredníctvom antikultovej medzinárodnej siete agentov pod vedením Alexandra Dvorkina, zoznam organizácií na oficiálnej webovej stránke FECIRS.

Tento zoznam zahŕňa nielen európske antikultové organizácie, ale aj americké, britské a iné. Napríklad britská antikultová organizácia „The Family Survival Trust“, vedená britskými antikultistami Tomom Sackvillom a Alexandrou Stein, už spomenutou v tomto článku. Ďalším príkladom je americká antikultová organizácia ICSA, úzko spojená s Janjou Lalich (ktorá bola spolu s Alexandrou Stein v Rige v roku 2018). Medzi ďalšie príklady patrí „Freedom of Mind“, webová stránka amerického antikultistu Stevena Hassana a Cult Education Institute, webová stránka Američana Ricka Rossa a ďalšie.

Záver

Na záver poskytneme komentár Alice Bah Kuhnke, švédskej europoslankyne Strany zelených a podpredsedníčky Zelených / Európskej slobodnej aliancie, ktorej členkou bola Tatjana Ždanoka do apríla 2022. Úryvok je prevzatý zo správy The Insider, ktorá bola v tomto článku opakovane citovaná.

„Kuhnke uviedla, že správy o špionáži Ždanoky ju zasiahli ako ‚strašné [ale] nie prekvapujúce’. Veď my [obe] dostávame priebežné správy v Európskom parlamente ako poslankyne. A ja viem, keďže som bola ministerkou vo vláde Švédska, o tom, ako pracujú agenti Ruska a Putina, a že oni majú siete všade‘.“

Čo sa týka ruských agentov a ich sietí všade, možno je načase, aby verejnosť a príslušné orgány venovali pozornosť jednému z nich?

Pokračovanie.

---

Zdroje:

1. https://sectes-info.com/fecris-statuts-et-membres/
2. https://web.archive.org/web/20220308150220/https://rusojuz.lv/spisok-1-kandidaty-partii-russkij-sojuz-latvii-na-vyborah-v-13-j-sejm/#pll_switcher
3. https://www.laikmetazimes.ebaznica.lv/2018/07/16/uzmanibu-antisektanti/
4. https://en.wikipedia.org/wiki/Category:Latvian_Russian_Union_MEPs
5. https://www.fakeobservers.org/fake-election-observers.html
6. https://eng.lsm.lv/article/politics/politics/five-latvian-politicians-named-as-politically-biased-election-observers.a365793/
7. https://eutoday.net/tatjana-zdanoka-russian-intelligence/
8. https://jamestown.org/program/zhdanoka-candidacy-polarizes-latvian-election/
9. https://arvamus.postimees.ee/130481/kaspar-naf-eurovalimised-tugevdasid-lati-venemeelseid
10. https://bnn-news.com/112070-112070
11. https://www.baltictimes.com/news/articles/34591/
12. https://www.baltictimes.com/news/articles/35355/#.VA97mRbgJHU
13. https://www.expressen.se/nyheter/varlden/eu-ledamot-rysk-agent-avslojas-av-lackta-mejl/ 
14. https://www.politico.eu/article/eastern-outsider/
15. https://eng.lsm.lv/article/politics/politics/zdanoka-leaps-to-the-defense-of-russia-today.a211773/
16. https://eng.lsm.lv/article/politics/politics/updated-latvias-meps-split-on-russian-propaganda-threat.a211721/
17. https://bnn-news.com/latvian-russians-union-threatens-with-war-if-victory-monument-tampered-with-233947
18. https://theins.ru/en/politics/268694
19. https://eng.lsm.lv/article/society/crime/23.07.2024-former-mep-zdanoka-subject-of-security-service-searches.a562405/
20. https://europeantimes.news/2022/08/how-the-french-miviludes-compromised-itself-with-russian-extremists/
21. https://europeantimes.news/2022/07/15-ngos-send-letter-to-secretary-blinken-to-throw-pro-russian-anticult-organization-out-from-united-nations/ 
22. https://www.europeantimes.news/es/2022/11/fecris-under-fire-82-prominent-ukrainian-scholars-ask-macron-to-stop-funding-it/ 
23. https://europeantimes.news/2023/05/fake-associations-fecris-downfall/ 
24. https://pstgu.ru/people/dvorkin-aleksandr-leonidovich/ 
25. https://radonezh.ru/authors/dvorkin 
26. https://fedpress.ru/person/2719692 
27. https://www.thefamilysurvivaltrust.org/who-we-are
28. https://www.ansobor.ru/news.php?news_id=355
29. https://www.newsru.com/religy/22may2009/konovalov.html
30. https://iriney.ru/sektyi-i-kultyi/sektovedenie/novosti-sektovedeniya/sektoveda-aleksandra-dvorkina-ne-pustili-v-evroparlament-na-slushaniya-o-svobode-religii-v-rossii.html
31. https://gorod.lv/novosti/117748-vmeshatelstvo_zhdanok_ne_pomoglo_rossiyskomu_sektovedu_dvorkinu_popast_v_evroparlament
32. https://www.tvnet.lv/8139941/belgijas-likumsargi-paviesojusies-zdanokas-majokli-brisele
33. https://rus.delfi.lv/57860/latvia/52106075/sgb-zakryl-delo-protiv-zhdanok-sostav-prestupleniya-v-ee-vyskazyvaniyah-ne-obnaruzhen
34. https://www.baltictimes.com/news/articles/34896/
35. https://www.baltictimes.com/news/articles/10333/
36. https://www.fecris.org/uncategorized/life-after-the-cult-help-for-victims-and-resocialisation/
37. https://fecris.org/conferences/bruxelles2017/Frederic_EN.pdf
38. https://ansobor.ru/news.php?news_id=1728