V prvej časti článku sme sa venovali Scientologickej cirkvi, jej prínosu k posilňovaniu občianskych práv v spoločnosti a jej obhajobe náboženskej slobody. Zaoberali sme sa aj „Ruskou učebnicou psychopolitiky“ (The Russian Textbook on Psychopolitics), ktorú vydal L. Ron Hubbard ako varovanie pre Američanov pred blížiacou sa hrozbou: vnútorným úpadkom demokracie v Spojených štátoch. Okrem toho sme poukázali na neúspech antikultového hnutia pri zriaďovaní koncentračných táborov na Aljaške a prepojenie medzi americkými antikultistami a nacistickými psychiatrami zapojenými do Programu T4, ktorí nikdy neboli braní na zodpovednosť za svoje zločiny. Prvú časť si môžete prečítať tu.
Kontinuita nacistického antikultizmu
V našich predchádzajúcich článkoch sme opakovane skúmali nacistické korene antikultizmu. Viac podrobností nájdete v článku Antikultizmus počas vzostupu fašistického Nemecka. Teraz stručne zhrnieme kľúčové body súvisiace so scientológiou.
Súčasné antikultové organizácie, ktoré sa zameriavajú na boj proti takzvaným „sektám“ a „kultom“, vznikli podľa vzoru nacistického Apologetického centra, ktoré využívalo podobné metódy a ideológie, aj keď prispôsobené súčasným podmienkam.

V roku 1921 evanjelická cirkev v Nemecku založila Apologetické centrum – prototyp dnešných antikultových organizácií. Na jej čele stál pastor Walter Künneth (1901–1997), známy svojimi antisemitskými názormi. Künneth od začiatku aktívne viedol kampaň proti „nekresťanským hnutiam“, čím položil základy ideológie antikultových organizácií.
V roku 1932 vydalo Apologetické centrum príručku s názvom „Voľnomyšlienkárstvo a cirkev“ zameranú na boj proti nekresťanským hnutiam a disidentským organizáciám. Pastor Walter Künneth poznamenal, že gestapo prejavilo veľký záujem o archívy centra o sektách a vyjadrilo želanie spolupracovať s Apologetickým centrom v boji proti slobodnému mysleniu a marxizmu. To znamenalo začiatok výmeny materiálov medzi gestapom a Apologetickým centrom.
Po porážke nacizmu medzinárodné spoločenstvo založilo Organizáciu Spojených národov na udržanie a posilnenie celosvetového mieru a ochranu ľudských práv. Napriek všetkým medzinárodným zákonom však evanjelická cirkev v Nemecku v roku 1964 oficiálne obnovila cirkevný Úrad komisára pre sekty a vieru v rámci Evanjelickej luteránskej cirkvi v Bavorsku. Do tejto funkcie bol vymenovaný pastor Friedrich-Wilhelm Haack (1935–1991). Haack študoval protestantskú teológiu v Bavorsku na Norimberskej univerzite v tom istom období, keď bol pastor Walter Künneth profesorom protestantskej teológie na tejto univerzite.
Vo svojej knihe z roku 1978 „Nové náboženstvá mládeže, psychomutácia a technologická civilizácia“1 Haack skúma vplyv nových náboženských hnutí, často orientovaných na mládež a analyzuje, ako tieto hnutia spájajú náboženské myšlienky s psychedelickými zážitkami a zmenenými stavmi vedomia. Autor sa tiež zaoberá kultúrnymi premenami spôsobenými technologickým pokrokom a ich vplyvom na tradičné náboženstvá, psychológiu a spoločnosť.

Haackova kniha „Scientológia – mágia 20. storočia“ (Scientology, Magie des 20. Jahrhunderts) bola vydaná v roku 1982. V tomto diele verejne dehumanizuje členov Scientologickej cirkvi a označuje ich nasledujúcim výrokom:
„Viac ako desať rokov výskumu a stovky rozhovorov mi ukázali bezodnú stoku klamu, nenávisti a sily vôle. Organizácie ako scientológia sú skutočným nebezpečenstvom pre ľudskú spoločnosť“2.

Od roku 1985 Haack, osoba, ktorá pokračovala v nacistických odkazoch Künnetha, pôsobila ako riaditeľ medzinárodného výskumu Americkej rodinnej nadácie (American Family Foundation (AFF)) v Spojených štátoch. Vďaka tomuto vplyvnému postaveniu Haack vytvoril rozsiahlu antikultovú sieť informačných a deprogramovacích centier po celom Nemecku, západnej Európe a Spojených štátoch, do ktorých vniesol svoju nacistickú ideológiu. Medzi ostatnými západnými antikultistami mal značnú autoritu a stal sa kľúčovou postavou medzinárodného antikultového hnutia.
Haack udržiaval blízke priateľstvo a spoluprácu s antikultistom Johannesom Aagaardom (1928–2007), zakladateľom dánskeho Dialóg Centra na univerzite v Aarhuse. Haack podporoval vznik Dialóg Centra v roku 1973 a stal sa jeho podpredsedom. Napriek názvu „Dialóg“ tento termín slúžil iba ako zástierka na presadzovanie myšlienok proti takzvaným „totalitným sektám“. Haack verejne kritizoval prvý dodatok ústavy USA, nazval ho neurózou a tvrdil, že odporuje ľudskej prirodzenosti. V roku 1981 Haack a Aagaard založili Medzinárodné Dialóg Centrum s pobočkami v Grécku, Anglicku, Indii, Írsku, Nemecku a Rusku. Vo všetkých týchto krajinách budeme pozorovať odpor voči Scientológii.
Haack a Aagaard mali nasledovníkov, ktorí pokračovali v ich práci. Boli medzi nimi významní európski antikultisti ako Thomas Gandow, luteránsky pastor v Nemecku a deprogramátor, ktorý tiež zastupoval Dialóg Centrum v Nemecku. Gandow sa zúčastnil na antikultových konferenciách v Rusku počas 90. rokov a v rokoch od 2000 do 2020. Ďalšou kľúčovou postavou európskeho antikultového hnutia bol Jacques Richard, čestný predseda Európskej federácie centier pre výskum a informácie o sektárstve (FECRIS), vedúcej antikultovej organizácie v Európe. Jedným z najvýznamnejších žiakov Friedricha-Wilhelma Haacka a Johannesa Aagaarda bol Alexander Dvorkin z Ruska.


Priamy prenos poznatkov a metód medzi antikultistami sa tak nikdy neprerušil a zachoval si kontinuitu od čias Tretej ríše až po súčasnosť.
Vzhľadom na aktívne úsilie predstaviteľov scientológie odhaľovať nacistické metódy v psychiatrii nie je prekvapujúce, že antikultisti v Spojených štátoch, Nemecku a ďalších krajinách zorganizovali proti nim kampaň šikany a prenasledovania.
Antikultové hnutie v USA
Diskusia o situácii okolo nových náboženských hnutí (NNH) by bola neúplná bez zmienky o prvom dodatku ústavy USA. Tento dodatok zrovnoprávnil všetky náboženské hnutia, staré aj nové, zakázal diskrimináciu a výrazne skomplikoval snahy antikultistov.3 Na rozdiel od Európy po druhej svetovej vojne, kde sa náboženské apologetické antikultové organizácie mohli obrátiť na úrady, aby zasiahli do aktivít NNH pod zámienkou dominantného náboženstva, v USA takéto kroky neboli možné. Preto americkí antikultisti prijali inú stratégiu v boji proti NNH, ktoré označili za „sekty“.
Na ospravedlnenie svojich deštruktívnych aktivít proti NNH potrebovali americkí antikultisti pritiahnuť pozornosť verejnosti a získať spoločenský súhlas. To vysvetľuje veľký počet kníh, článkov a televíznych relácií, ktoré v USA vychádzajú a sú zamerané na NNH. Podrobnejšie sa tomu budeme venovať neskôr.
Nedá sa povedať, že by v Spojených štátoch nebola žiadna opozícia zo strany náboženských apologetických organizácií. V roku 1960 bola založená prvá antikultová organizácia Kresťanský výskumný inštitút (Christian Research Institute (CRI)). Jej zakladateľ Walter Martin (1928–1989), podobne ako jeho nemecký kolega Friedrich-Wilhelm Haack, bol protestantským apologétom a teológom známym svojím výskumom a kritikou siekt a kultov. V tom istom roku Martin napísal knihu „Kráľovstvo kultov“ (The Kindom of the Cults), ktorá analyzuje rôzne náboženské hnutia vrátane scientológie4. Toto dielo sa stalo veľmi citovaným a slúžilo ako základný zdroj pre mnohých antikultistov.

V Spojených štátoch sa však hlavný dôraz kládol na spoluprácu s psychológmi a psychiatrami a na presadzovanie teórie „vymývania mozgu“, ktorá bola opakovane označená za nevedeckú.
Jedným z dobre známych amerických psychiatrov a antikultistov bol John Gordon Clark (1926–1999). Je uznávaný za svoj výskum vplyvu siekt na psychické zdravie. Clark založil Centrum deštruktívneho kultizmu (Center on Destructive Cultism). Titul doktora medicíny získal na Harvardovej lekárskej fakulte a pracoval na Harvardovejuniverzite.
Na tej istej Harvardovej univerzite študovala komparatívnu religionistiku novinárka Paulette Cooper. V roku 1971 vydala knihu „Škandál scientológie“ (The Scandal of Scientology). Pred vydaním knihy pracovala Cooper ako novinárka na voľnej nohe, písala články na rôzne témy a predávala ich známym bulvárnym časopisom. Scientológia sa stala témou, ktorá jej priniesla veľkú slávu. Jej kniha vyvolala obrovský rozruch v médiách a spoločnosti. Zostáva najpopulárnejším a najvplyvnejším dielom Cooper počas celej jej kariéry.
Nie je to tak dávno, čo Steven Hassan na svojej stránke na sociálnej sieti X hrdo vyhlásil, že sa s Cooper priatelil od začiatku jej kontroverzných aktivít5. Treba poznamenať, že Steven Hassan bol opakovane zapletený do škandálov súvisiacich s násilným deprogramovaním spojeným so sieťou CAN – Cult Awareness Network (Sieť pre zvyšovanie povedomia o kultoch).


Steven Hassan a Paulette Cooper, novinárka, ktorá v roku 1971 vydala knihu „Škandál Scientológie“.5
Približne 15 rokov bojovala Scientologická cirkev, aby obhájila svoju povesť na súde proti autorke knihy „Škandál Scientológie“. Nakoniec bola Cooper nútená previesť práva na svoju knihu na Scientologickú cirkev.
V roku 1978 sa John Clark spolu s kolegom Robertom J. Liftonom z Yalovej univerzity zúčastnil na seminári o NNH, ktorý v Hannoveri usporiadala Nemecká asociácia pre detskú psychiatriu 3. Opäť tu možno pozorovať stopy nacistického vplyvu, ktorému sa budeme podrobnejšie venovať neskôr.
Stojí za zmienku, že Robert J. Lifton vymyslel termín „reforma myslenia“ a jeho práca na túto tému bola použitá ako písmo sväté ideológie „ovládania mysle“ severoamerického antikultového hnutia.
Niektorí členovia Nemeckej asociácie pre detskú psychiatriu, ktorí sa zúčastnili seminára, boli obvinení z toho, že boli počas druhej svetovej vojny aktívni psychiatri podporujúci eutanáziu v nacistickom hnutí: Dr. H. A. Schmitz, Dr. Buger Prinz, Dr. Hildegard Jetzer a Dr. Franz. Kapp3.
Napríklad Schmitz pripravoval psychiatrické posudky „pred špeciálnymi súdmi a ľudovými súdmi“ a bol jedným z expertov v nacistickom programe známom ako „T4“ na „očistenie“ árijskej rasy od „menejcenných“ občanov7. Schmitz tvrdil, že kľúčovou úlohou detských psychiatrov bolo „určiť dedičnú hodnotu zainteresovanej osoby“ a zdôrazňoval potrebu „včasnej identifikácie budúcich notorických zločincov“. Po vojne sa Schmitz stal čestným členom Nemeckej asociácie pre detskú psychiatriu a zostal ním až do roku 2001.
Hildegarda Jätzer údajne nariadila vyvraždenie viac ako 2 000 poľských detí v koncentračných táboroch, no a Dr. Franz Kapp v roku 1939 napísal článok s názvom „O sterilizácii dedičných mentálnych porúch a jej význame v boji proti kriminalite“.
V roku 1979 John Clark uverejnil článok s názvom „Cults“ (Kulty) v časopise „Journal of the American Medical Association“, v ktorom skúmal vplyv siekt na psychické zdravie a navrhoval odporúčania pre odborníkov v psychiatrii. V článku napísal: „Nové mládežnícke sekty, hoci sa zvyčajne označujú za náboženské na účely privilégií vyplývajúcich z prvého dodatku, sú čoraz nebezpečnejšie pre zdravie svojich stúpencov a ohrozujúce ich kritikov“. Bol to priamy odkaz na Scientologickú cirkev, ktorá sa roky pokúšala brániť proti kritikom a ohováraniam ktoré šírili.
V 1976 hovorca cirkvi, Arthur Maren, uviedol: „Nie sme náboženstvom, ktoré nastavuje druhé líce“.8 Jej obranné stratégie často zahŕňali súkromných detektívov pracujúcich pre jej právnikov9. Stojí za zmienku, že využívanie súkromných detektívov je bežnou praxou v právnickej profesii.
V roku 1981 sa Clark stal členom správnej rady Americkej rodinnej nadácie (American Family Foundation (AFF)), ktorá bola založená v roku 1979. Správna rada AFF pozostávala z veľkej časti z psychiatrov a psychológov, ktorí podporovali nevedeckú teóriu „vymývania mozgov“. Cieľom organizácie bolo vnútiť túto „teóriu“ rodičom, ktorých deti sa pripojili k novým náboženským hnutiam a zapojiť ich do boja proti „kultom“ – doslova do boja proti vlastným deťom.
Práve tu Clark pokračoval vo svojom aktívnom antikultovom úsilí po boku Michaela D. Langoneho. V 80. rokoch 20. storočia bol Clark často vyhľadávaný médiami, rodinami a psychiatrami pre svoje údajné odborné znalosti o vplyve „kultov“10.
Pripomíname, že v roku 1985 sa k AFF pripojil aj Friedrich-Wilhelm Haack, pokračovateľ nacistických myšlienok Waltera Künnetha. Medzi najvýznamnejších členov správnej rady AFF patrili psychiater Louis Jolyon West a psychologička Margaret Singer, o ktorých sa podrobnejšie zmienime neskôr.
Zoznam riaditeľov (zvýraznení psychológovia a psychiatri)
Správna rada (AFF)

Emeritní riaditelia AFF

Podľa New York Times „Scientologická cirkev proti tvrdeniam Dr. Clarka ostro protestovala a cirkev a Dr. Clark viedli súdny spor. Dr. Clark tvrdil, že cirkev proti nemu viedla kampaň zastrašovania. V roku 1988 sa s cirkvou dohodol na vyrovnaní, dostal nezverejnenú sumu peňazí, ale súhlasil, že o skupine už nikdy nebude verejne hovoriť“10.
V Spojených štátoch aktívne pôsobila aj organizácia Nadácia občianskej slobody (Citizens Freedom Foundation (CFF)), založená v roku 1984. Krátko nato sa transformovala na Cult Awareness Network (CAN). Jej zakladateľ, deprogramátor a zločinec Ted Patrick, bol opakovane odsúdený za únosy, zneužívanie a sexuálne útoky.
AFF a CFF pravidelne organizovali a zúčastňovali sa na medzinárodných konferenciách s cieľom koordinovať činnosť antikultistov na celom svete.
Boj proti deprogramátorom

V roku 1984 podala 29-ročná scientologička Paula Dain žalobu na Teda Patricka a jeho troch spoločníkov, v ktorej tvrdila, že ju uniesli, podrobili 38-dňovému deprogramovaniu a prepustili ju až po tom, čo ju prinútili zrieknuť sa cirkvi a zbaviť Patricka zodpovednosti za únos11. Ďalší traja obžalovaní boli kanadská deprogramátorka Nan McLean, losangeleský právnik Richard Akemon a nezávislá spisovateľka Paulette Cooper, autorka knihy Škandál Scientológie.
Počas výpovede Mary Dain, nevlastnej matky Pauly Dain, uviedla že ona a otec dievčaťa Dr. Jack Dain, najali Patricka v roku 1979.
„V novinách sme našli veľa správ, ktoré naznačovali, že táto (scientológia) bola zločinecká organizácia,“ povedala pani Dain12.

Inými slovami, rodičia dievčaťa narazili na hanlivý materiál, ktorý aktívne šírili antikultisti.
Patrick tvrdil, že ako vedúci deprogramátor siekt v krajine oddelil od náboženských siekt za deväť rokov 2 600 ľudí vo veku od tínedžerov až po 80-ročných13.

Patrick povedal Paule: „Je mi jedno, či to bude trvať štyri hodiny, štyri dni, štyri týždne, štyri mesiace alebo štyri roky, zostaneš tu,“ vypovedala Paula Dain14.
Nazval ju „bezduchým robotom, zombie a zeleninou“. „Myslela som si, že ma zabije,“ povedala Paula Dain a hlas sa jej chvel od emócií počas výpovede na druhý deň14.

Pani Dain uviedla, že sa vzdala svojho vzťahu k scientológii, len aby presvedčila Patricka, aby ju prepustil. Opísala sa ako „vyčerpaná, veľmi vystrašená a dosť ponížená“ z pokusu o deprogramovanie.
Po tom, čo scientologička Paula Dain vyhrala svoj spor proti Tedovi Patrickovi na súde, podala ďalšiu žalobu, tentoraz proti Paulette Cooper. Jej právny zástupca Don Randolph uviedol, že Cooper obťažovala ďalšiu obžalovanú v prípade Dain, kanadskú špecialistku na deprogramovanie Nan McLean, aby jej zabránila svedčiť počas vyšetrovania Patricka kvôli únosu Dain15. Cooper údajne povedala McLean, že jej reputácia v komunite deprogramátorov bude zničená, ak by svedčila proti Tedovi Patrickovi a že jej bude zamietnuté financovanie právnej obhajoby, ktoré poskytuje antiscientologická skupina.
Stojí za zmienku, že v roku 1985 sa Paulette Cooper sama nakoniec vyrovnala so scientológiou: podpísala mimosúdnu dohodu a previedla práva na svoju knihu „Škandál scientológie“16. Nasledujúcich 30 rokov, do roku 2015, sa Cooper k téme nevrátila.
Toto nebol prvý ani posledný trestný prípad týkajúci sa Teda Patricka. Bol posadnutý deprogramovaním, ktoré bolo navyše dosť lukratívne – „štandardný trojdňový poplatok za deprogramovanie“ bol 7 500 dolárov17. Rodičia Pauly Dain zaplatili Patrickovi 75 000 dolárov za deprogramovanie ich dcéry18.

Z uvedeného vyplýva, že deprogramovanie bolo výnosným biznisom, ktorý slúžil nielen globálnej agende antikultistov, ale umožňoval aj urobiť kariéru dnes už slávnym deprogramátorom, ktorí sú v skutočnosti zločinci s maniakálnymi sklonmi.
Prípad CAN
V roku 1984 sa Nadácia občianskej slobody (Citizens Freedom Foundation (CFF)) pretransformovala na Sieť pre zvyšovanie povedomia o kultoch (Cult Awareness Network (CAN))27. Jednou z hlavných metód CAN bolo takzvané „deprogramovanie“ – nátlakový proces násilného odstránenia osôb z náboženských organizácií. CAN využívala fyzický a psychický nátlak, držala ľudí proti ich vôli, čo často prerástlo do zneužívajúcich praktík, ktoré porušovali ich práva19,20. Viac podrobností o tom nájdete v tomto článku.
Medzi deprogramátorov spojených s CAN patrili Steven Hassan, Carol Giambalvo, Rick Ross, Ted Patrick, Galen Kelly, David Clark, Donald Moore a Robert Point. Išlo o osoby, pre ktoré násilie voči iným ľuďom nebolo niečím neprijateľným, nemorálnym alebo nezákonným. Ich konanie zanechalo tisíce pošliapaných a poznačených životov.
Scientológia dlho považovala CAN za odporcu náboženskej slobody a nenávistnú skupinu21. Predstavitelia cirkvi tvrdili, že sieť využívala „deprogramátorov“ na únosy osôb v snahe presvedčiť ich, aby opustili malé náboženské skupiny. Prípad Pauly Dain nebol ani zďaleka jediný, ktorý sa v tých rokoch týkal deprogramátorov.
V roku 1991 sa skupina scientológov pokúsila zúčastniť na konferencii CAN tak, že podala prihlášku, ale vstup im bol zamietnutý. V 1992 podali scientológovia 40 až 50 žalôb proti CAN a jej predstaviteľom, v ktorých tvrdili, že sú diskriminovaní za to, že im odmietli umožniť účasť na konferenciách. Niektorí zo scientológov vyhrali svoje prípady na súde22.
Ich právnik Kendrick Moxon, ktorý zastupoval mnohých scientológov uviedol, že cieľom súdnych sporov bolo bojovať proti diskriminácii v rámci CAN proti ľuďom, ktorí ju chceli reformovať.
„Zdá sa, že existuje spoločné úsilie Scientologickej cirkvi viesť súdne spory proti CAN až do smrti,“ povedala Cynthia Kisser, výkonná riaditeľka CAN. „Stala sa z toho pre nás hrozná situácia“23.

Významným úderom pre CAN bol prípad Jasona Scotta, člena letničného hnutia, ktorý bol podrobený pokusu o deprogramovanie, ktorý zorganizoval CAN.

Podal žalobu a vyhral prelomový prípad, čo viedlo k tomu, že organizácii bolo nariadené zaplatiť viac ako 1 milión dolárov ako odškodné24. Na súde ho zastupoval jeho advokát Kendrick Moxon, právnik Scientologickej cirkvi. Tento prípad sa stal katalyzátorom série súdnych sporov proti CAN, čo nakoniec viedlo k jehofinančnému krachu v roku 199625. Organizácia nebola schopná pokryť náklady na svoju právnu obhajobu, pričom vynaložila viac ako 2 milióny dolárov.

Prísažné vyhlásenie Dr. Lowell D. Streikera, konzultanta pre odchod z netradičných náboženstiev, uvádza niekoľko príkladov deprogramovania organizovaných CAN, o ktorých osobne vedel. Jeho záver: „Stal som sa veľmi znechutený z CAN, pretože som osobne musel upratovať trosky, ktoré po sebe zanechali ich deprogramátori a ktoré sa v priebehu rokov zosypali. Sedem veľmi zúfalých a depresívnych obetí deprogramovania mi [dokonca] odporučili rôzni členovia CAN.“26 Ďalšie prísažné vyhlásenie pochádza od deprogramátora Marka Bloxoma28.
„Mnohí z nás, ktorí sme pracovali v oblasti deprogramovania,“ uviedol Bloxom, „sme sa často zúčastňovali na regionálnych aj celoštátnych konferenciách a kongresoch CFF/CAN. Na týchto stretnutiach sme nadväzovali kontakty s rodičmi a ďalšími účastníkmi, aby sme získali klientov na deprogramovanie alebo aspoň zviditeľnili našu prácu v antikultových kruhoch. Mnohí z nás, ktorí sme sa podieľali na deprogramovaní, boli v skutočnosti hosťujúcimi rečníkmi alebo sa zúčastňovali diskusných skupín o deprogramovaní. V roku 1985 som bol rečníkom na ‚výstupovom poradenstve‘ na zjazde CAN. Bola to slovná hračka, pretože bolo dobre známe, že väčšina mojich deprogramácií bola nedobrovoľná. Kisser nikdy nepodnikla žiadne kroky, aby ma odradila od pokračovania v deprogramovaní v štýle únosu. Vedela, že sa špecializujem na tento typ deprogramovania, a bolo implicitne jasné, že ak mi prípad postúpi, môže – a pravdepodobne aj dôjde – k únosu. Verím, že CAN viedol zoznam odporúčaných deprogramátorov a ja som bol na tomto zozname.“
Po bankrote bol majetok CAN vrátane práv na jeho názov predaný v dražbe právnikovi Kendrickovi Moxonovi, ktorý mal väzby na Scientologickú cirkev. Pre CAN to znamenalo ironický záver, pretože organizácia, ktorá aktívne bojovala proti Scientológii a iným NNH s použitím nezákonných metód (ako je ohováranie a „deprogramovanie“), skončila pod kontrolou osôb, proti ktorým viedla kampaň. Nový CAN, založený Moxonom, začal obhajovať slobodu vierovyznania a brániť práva náboženských menšín vrátane tých, proti ktorým pôvodný CAN vystupoval.
História CAN tak slúži ako príklad toho, ako sa antikultová organizácia, ktorá aktívne používala brutálne metódy proti NNH, nakoniec zrútila pod ťarchou vlastných činov a žalôb, ktoré podali jej odporcovia.
Organizácia „New CAN“ (známa aj ako „Nadácia pre náboženskú slobodu“ (Foundation for Religious Freedom)) vyvolala medzi vedcami a jej kritikmi zmätok a polemiku. Členovia správnej rady „Old CAN“ ju charakterizovali ako nastrčenú skupinu pre Scientologickú cirkev. Medzitým sa „New CAN“ stavia ako obhajca ľudských práv a slobody náboženského vyznania.
Masaker vo Waco

Sieť na zvyšovanie povedomia o kultoch a antikultové hnutie: Implikácie pre NNH v Amerike (The Cult Awareness Network and the Anticult Movement: Implications for NRM in America) kniha Ansona Shupe, Susany Darnell a Kendricka Moxona, známeho právnika scientologickej cirkvi, skúma úlohu Cult Awareness Network (CAN) a jej vplyv na významné udalosti vrátane masakra vo Waco. Kniha tvrdí, že CAN ako kľúčový hráč v antikultovom hnutí prispela k eskalácii napätia okolo Davidiánov šírením strachu z „nebezpečných siekt“.
Podľa autorov zapojenie CAN spolu s ďalšími antikultovými skupinami ovplyvnilo vnímanie verejnosti a vládne kroky voči novým náboženským hnutiam (NNH). Kniha skúma, ako propaganda CAN a mediálny vplyv podnecovali agresívne vládne opatrenia vo Waco, ktoré nakoniec viedli k tragédii. Práca kriticky hodnotí antikultové hnutie pre jeho jednostranné zobrazovanie NNH, čo viedlo k vážnym dôsledkom.
Kritický postoj knihy ku CAN sa viaže na dlhodobý odpor scientológie voči antikultovým organizáciám, najmä tým, ktoré podporovali „deprogramovanie“ a boli nepriateľské voči skupinám ako scientológia. Autori sa venujú aj širším spoločenským a právnym dôsledkom postoja k NNH v Amerike.
8. apríla 1993, počas obliehania komplexu Dávidovej vetvy, prezidentka CAN Patricia Ryan uviedla, že FBI by mala použiť akékoľvek prostriedky potrebné na zadržanie Davida Koresha, vrátane smrtiacej sily29. Počas obliehania zástupcovia CAN poskytovali neoficiálne konzultácie Úradu pre alkohol, tabak, strelné zbrane a výbušniny (ATF) a FBI. Urobili tiež množstvo mediálnych vystúpení vrátane vyhlásení, ktoré podľa veliaceho dôstojníka FBI „mohli výrazne brániť rokovaniam“30. Obliehanie sa nakoniec skončilo 19. apríla smrťou 82 ľudí vrátane 25 detí.
V roku 1996 sa v americkom Kongrese uskutočnilo spoločné vypočutie o masakri Waco s názvom „Vyšetrovanie aktivít federálnych orgánov činných v trestnom konaní voči vetve Davidiánov“. Počas tohto vypočutia publicisti zo Strany novej aliancie distribuovali v Kongrese a médiách správu s názvom Čo je to Cult Awareness Network a akú úlohu zohrala vo Waco?31
Tu je niekoľko úryvkov z tejto správy:
„Hŕstka psychológov, psychiatrov a sociológov, z ktorých niektorí sú členmi rady poradcov CAN, poskytuje pseudovedecké krytie pre tieto aktivity. Prednášajú na podujatiach CAN, píšu články, väčšinou vo svojej vlastnej publikácii Cultic Studies Journal, a poskytujú médiám citáty, keď je potrebný ‚odborník na sekty‘. Mnohí z týchto členov si zarábajú aj tým, že svedčia ako ‚súdni znalcovia‘ v prípadoch únosov, v súdnych sporoch, v ktorých nespokojní bývalí členovia žalujú svoju bývalú skupinu alebo vedúcich skupiny, a v prípadoch opatrovníctva, v ktorých rodičia hľadajú právnu a finančnú kontrolu nad dospelými deťmi, ktoré vstúpil do takzvaných ‚siekt‘“.31


„Spomedzi týchto osôb sú najznámejšími psychiater Louis Jolyon „Jolly“ West, vedúci katedry psychiatrie a biobehaviorálnych vied na Lekárskej fakulte UCLA, a Margaret Singer, klinická psychologička so súkromnou praxou v Berkeley v Kalifornii a bývalá mimoriadna profesorka na katedre psychológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley…“
„West v súčasnosti pôsobí v poradnom výbore CAN a podobnej skupine s názvom American Family Foundation. Už viac ako 15 rokov je hlavným rečníkom na konferenciách CAN. West vo svojom prejave na kongrese CFF v roku 1983 vyzval na vytvorenie ‚lekárskeho modelu‘ na odstránenie toho, čo považoval za ‚falošné‘ náboženstvá: ‚Dobrým prístupom, ak máte záujem o vyliečenie rakoviny, je nájsť chemikáliu, ktorá zabíja zhubné bunky a šetrí tie, ktoré sú zdravé. Aký by bol účinok zariadenia alebo techniky, ktorú spoločnosť použije na akúkoľvek organizáciu, ktorá sa nazýva náboženskou, nebude mať žiadny nepriaznivý vplyv na náboženstvá dobrej viery, ale bude smrteľná pre falošné? … Zhubné bunky alebo falošné náboženstvá by to neprežili. Zdravé bunky alebo bona fide náboženstvá a altruistické organizácie by neboli poškodené (West, 1983).‘“31
Stojí za zmienku, že výrazy ako „zhubné bunky“ a „rakovinový nádor“ používali nacisti pri dehumanizácii židovského národa a boli prijaté dnešnými antikultistami, dedičmi nacizmu. Tieto frázy možno počuť v prejavoch po celom svete, vrátane tých, ktoré použil Alexander Dvorkin vo svojej knihe 10 otázok pre dotieravého cudzinca.
CAN oficiálne vyhlásila bankrot a bola zatvorená 23. júna 1996. V novembri 1996 bol majetok organizácie predaný v dražbe a získali ho osoby spojené so Scientologickou cirkvou.
Zdroje:
1.https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/j.1758-6631.1978.tb01276.x
2.http://www.reveal.org/library/thirdparty/haack.html
3.https://www.cesnur.org/2001/CAN1.htm
4.https://elijahfire.ca/ebooks/Kingdom-Of-The-Cults-Walter-Martin-1997.pdf
5.https://www.youtube.com/watch?v=bk_0zI97RQI
6.https://x.com/CultExpert/status/1682805379502096385
7.https://econtent.hogrefe.com/doi/full/10.1024/1422-4917/a000877
8.https://time.com/archive/6847737/religion-a-sci-fi-faith/
9.https://web.archive.org/web/20210308060210/https://www.nytimes.com/1997/03/09/us/an-ultra-aggressive-use-of-investigators-and-the-courts.html
10.https://web.archive.org/web/20150527103505/https://www.nytimes.com/1999/10/18/us/john-clark-73-psychiatrist-who-studied-sects.html
11.https://web.archive.org/web/20150527103505/https://www.nytimes.com/1999/10/18/us/john-clark-73-psychiatrist-who-studied-sects.html
12.https://www.upi.com/Archives/1984/06/08/Co-defendants-in-Scientology-suit-dismissed/5191455515200/
13.https://www.upi.com/Archives/1980/10/02/Ted-Patrick-convicted-of-kidnapping-a-cult-member-to/2660339307200/
14.https://www.upi.com/amp/Archives/1984/09/25/A-judge-refused-to-dismiss-a-3-million-civil/7487464932800/
15.https://www.upi.com/amp/Archives/1984/09/25/A-judge-refused-to-dismiss-a-3-million-civil/7487464932800/
16.https://www.thedailybeast.com/scientology-former-public-enemy-no-1-is-still-spooked-40-years-later/
17.https://www.upi.com/Archives/1980/09/26/A-police-chief-said-cult-deprogrammer-Ted-Patrick-was/4817338788800/
18.https://www.upi.com/Archives/1984/05/23/Scientologist-feared-deprogrammer-would-kill-her/6632454132800/
19.https://bitterwinter.org/can-anti-cultists-deprogramming-and-crime-1-the-waterloo-of-the-cult-awareness-network/
20.https://www.cesnur.org/2001/CAN.htm
21.https://web.archive.org/web/20210308060210/https://www.nytimes.com/1997/03/09/us/an-ultra-aggressive-use-of-investigators-and-the-courts.html
22.https://web.archive.org/web/20210308060210/https://www.nytimes.com/1997/03/09/us/an-ultra-aggressive-use-of-investigators-and-the-courts.html
23.https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1992-10-31-me-802-story.html
24.https://www.cesnur.org/2001/CAN/02/01.htm
25.https://www.christianitytoday.com/1993/02/cult-awareness-network-scientologists-sue-critics/
26.https://bitterwinter.org/can-anti-cultists-deprogramming-and-crime-5-can-and-illegal-deprogramming/
27.https://articles1.icsahome.com/articles/changes-in-the-north-american-cult-awareness-movement
28.https://www.cesnur.org/2001/CAN/21/01.htm
29.https://highlanderjuan.com/wp-content/uploads/2018/12/Carol-Moore-The-Massacre-of-the-Branch-Davidians.pdf
30.https://web.archive.org/web/20141021233049/https://www.justice.gov/publications/waco/report-deputy-attorney-general-events-waco-texas-role-experts-during-standoff
31.https://web.archive.org/web/20070620125917/http://www.ex-iwp.org/docs/1993/ross_green_waco_report.htm
Pridaj komentár