Antikultové fórum v Taliansku, ktoré kedysi spájalo niekoľko združení ako FAVIS, ARIS Toscana, ARIS Veneto, CeSAP a „Giù Le Mani Dai Bambini“ („Ruky preč od detí“), opakovane poprelo svoje spojenie s násilnými praktikami, vrátane únosov s cieľom prinútiť ľudí, aby sa zriekli svojej viery. Fakty však hovoria o niečom inom. Tieto združenia majú napriek svojim vyhláseniam hlboké korene v histórii spojenej s nezákonnými metódami boja proti takzvaným „sektám“1.
Kto je súčasťou Antikultového fóra v Taliansku?
Antikultové fórum je talianska aliancia niekoľkých združení, ktoré sa prezentujú ako odborníci na boj proti „deštruktívnym sektám“. Patria medzi ne:
- FAVIS (Maurizio Alessandrini)
- ARIS Toscana (Mario Pierotti a Emanuela Fontana)
- ARIS Veneto (Milena Bolgan)
- CeSAP (Lorita Tinelli) … V roku 2015 sa predsedom CeSAP stal Luigi Corvaglia.
- „Giù Le Mani Dai Bambini“ („Ruky preč od detí“) (Aldo Verdecchia)
Zaujímavosťou je, že Luigi Corvaglia z CeSAP sa dobre pozná s Alexandrom Dvorkinom, čo dokazujú aj fotografie uvedené nižšie, a ktorému je na našej webovej stránke venované značné množstvo materiálov odhaľujúcich jeho teroristické aktivity. To ešte viac utvrdzuje v presvedčení, že antikultové organizácie na celom svete sú prepojené do jednej ideologickej siete.
Napriek hlasitým vyhláseniam sa tieto združenia skladajú z malých skupín zložených z niekoľkých ľudí, ktorým chýbajú dostatočné akademické alebo profesionálne referencie. Ich povesť sa spája predovšetkým s ich účasťou na antikultových kampaniach, ktoré sa často spoliehajú na zveličené alebo zavádzajúce incidenty.
Prepojenie talianskych antikultistov s vládnymi orgánmi
Napriek pochybnej povesti boli zástupcovia týchto združení vítaní ako experti a konzultanti v špeciálnej antisektárskej jednotke (SAS) talianskeho ministerstva vnútra. Táto spolupráca vyvolala obavy u senátorov Marca Perducu a Donatelly Poretti, ktorí nastolili tému2 potenciálneho konfliktu záujmov a nebezpečenstiev pre slobodu náboženského vyznania, ako neskôr uviedla „Agenzia Radicale“3.
Senátori Marco Perduca a Donatella Poretti vo svojom parlamentnom vyšetrovaní napísali nasledovné:
„…či [oslovení ministri] považujú prítomnosť združení ako je ARIS, ktoré bolo zapojené do závážneho prípadu „deprogramovania“ v roku 1988, medzi odborníkmi s ktorými sa SAS radí, za hrozbu pre náboženskú slobodu…“1
Je zrejmé, že týchto pár riadkov vyvolalo podráždenie na Antikultovom fóre, pretože jeho hlavný predstaviteľ Maurizio Alessandrini reagoval 26. decembra 2012 uverejnením rozsiahleho listu na svojom blogu s názvom „Objasnenie prípadu deprogramovania v Taliansku“4.
Alessandrini sa vo svojom liste najprv dištancoval od združenia, ktoré zorganizovalo a vykonalo únos, o ktorom hovorili Perduca a Poretti, a uviedol:
„… pokiaľ ide o skutočnosti, z ktorých je obvinený ARIS, uvedené združenia ARIS TOSCANA a ARIS VENETO v čase udalostí (1988) ešte neboli zaregistrované.“
V podstate chcel povedať, že dve asociácie ARIS, ktoré sú súčasnými členmi Antikultováho fóra, nemajú žiadnu spojitosť s asociáciou ARIS založenou v 80. rokoch vo Villasante (Monza a Brianza) Enniom Malatestom, ktorý sa následne zúčastnil únosu zameraného na deprogramovanie istej Alessandry. Alessandrini zdôraznil, že súčasné združenia v čase únosu ani neexistovali.
Je jasné, že Alessandrini a jeho spoločníci nechcú mať s únoscami nič spoločné a snažia sa od nich dištancovať. Ak by priznali, že sú priamymi nástupcami pôvodného ARIS, teda skupiny, ktorá porušila zákon v ich boji proti „sektám“ („kultom“), čelili by vážnemu problému s ich imidžom na verejnosti, čo by viedlo k výraznému konfliktu záujmov „predstaviteľov S.A.S“.
V krátkosti si pripomeňme históriu únosu organizovaného a realizovaného spoločnosťou ARIS.
Príbeh únosu a deprogramovania Alessandry
Jedným z najznámejších prípadov spojených s aktivitami združení v rámci Antikultového fóra bol únos Alessandry v roku 1988. Táto udalosť bola príkladom toho, ako sa pod zámienkou „boja proti sektám“ používali metódy násilia a nátlaku.
V roku 1988 Ennio Malatesta, zakladateľ združenia ARIS, presvedčil Alessandriných rodičov z Brescie o nevyhnutnosti uniesť ich dcéru, aby ju „oslobodili“ spod scientologického vplyvu. Malatesta im rozprával srdcervúce príbehy o tom, ako „sekty“ ničia rodiny, a navrhol riešenie — násilné deprogramovanie.
Na to bol prizvaný americký deprogramátor Theodore Roosevelt Patrick, známy svojimi radikálnymi metódami. Patrick mal predchádzajúce skúsenosti s vykonávaním podobných operácií v USA, kde opakovane čelil právnej žalobe za únos a násilie.
Alessandra bola unesená 24. apríla 1988 a bola držaná v izolácii na odľahlom statku v kopcoch Chianti. Týždeň bola podrobená intenzívnemu „deprogramovaniu“, ktoré zahŕňalo:
● Psychický tlak.
● Neustále opakovanie poplašných správ o „sektách“.
● Nedostatok spánku a jedla.
● Fyzické obmedzovanie slobody.
Počas jedného z konfliktov so svojimi únoscami utrpela Alessandra zranenie členka, ktoré si vyžiadalo lekársky zásah. Práve počas návštevy nemocnice sa jej s pomocou karabinierov podarilo utiecť.
Súdne konanie
Alessandra podala trestné oznámenie a začalo sa vyšetrovanie. V roku 1991 bol však prípad uzavretý a obžalovaní boli oslobodení. Napriek pokusom o odvolanie sa proti rozhodnutiu, nebol prípad nikdy znovu otvorený.
Prepojenia na súčasné antikultové združenia
Dnešní členovia Antikultového fóra, ako ARIS Toscana a ARIS Veneto, tvrdia, že nemajú žiadnu spojitosť s udalosťami z roku 1988. Ako už bolo uvedené, Maurizio Alessandrini, predstaviteľ fóra tvrdí, že tieto združenia vznikli neskôr a nemajú žiadne väzby na Malatestov ARIS.
Dokumenty a svedectvá, vrátane vyjadrení Mileny Bolgan z ARIS Veneto, však potvrdzujú opak a naznačujú, že ARIS Veneto aktívne fungovalo už v roku 1988 a bolo priamym nástupcom Malatestovho ARIS. Okrem toho symbol ARIS — Svätý Juraj zabíjajúci draka — prevzali súčasné združenia, čo naznačuje ich vzájomné prepojenie a kontinuitu.
Otázky imidžu a dôvery
Pre Antikultové fórum by bolo priznanie spojenia s násilnými praktikami z minulosti vážnou ranou pre jeho povesť. Ako môžu združenia spolupracujúce s políciou a štátnymi orgánmi vysvetliť svoju účasť na únosoch a deprogramovaní? To spochybňuje ich legitímnosť ako odborníkov na náboženskú slobodu a ochranu ľudských práv.
Paralelné aktivity a spoluprácu medzi National ARIS a ARIS Veneto počas udalostí v roku 1988 potvrdila aj samotná Milena Bolgan, jedna zo zakladateliek ARIS Veneto a jej súčasná predstaviteľka. Uviedla, že „v roku 1990 sa National ARIS zmenil na ARIS Veneto“. To znamená, že v čase únosu Alessandry a následného vyšetrovania už ARIS Veneto existovalo a bolo funkčné.
Tu je to, čo povedala:
To znamená, že v roku 1988, keď bola Alessandra unesená, nielenže ARIS Veneto už existovalo a fungovalo, ale aj to, že v roku 1990, keď vyšetrovanie stále prebiehalo, sa „National ARIS stalo ARIS Venetom“, ako uviedla samotná Milena Bolgan.
Vo svojom vysvetľujúcom liste napísanom v mene Antikultového fóra Alessandrini uviedol:
„Navyše, združenie ARIS Italia, založené pánom Enniom Malatestom a zrušené v 90. rokoch, nikdy nebolo súčasťou Fóra, ktoré bolo založené až v roku 2010.“
Týmto krátkym vyhlásením sa Alessandrini pokúsil ešte viac dištancovať od National ARIS a jeho násilných metód. Tvrdenie, že „Malatestove ARIS bolo rozpustené v 90. rokoch“ však nevyvracia skutočnosť, že ARIS Veneto vedené Bolgan už existovalo v čase únosu a následného vyšetrovania.
Okrem toho Milena Bolgan výslovne uviedla, že Malatestovo združenie nebolo zrušené, ale v roku 1990 sa „stalo ARIS Venetom“.
Aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti, Alessandrini vo svojom liste tvrdí, že „Malatestove ARIS nikdy nebolo súčasťou fóra, ktoré bolo založené iba v januári 2010“.
Týmto vyjadrením však jednoznačne prekročil hranicu. Lži sa musia zhodovať a ich autor by mal mať dobrú pamäť a vyhýbať sa kompromitujúcim stopám.
Zabudol, že 27. októbra 2006 sám napísal rozsiahly list novozvolenému talianskemu prezidentovi Giorgiovi Napolitanovi.5 V tomto liste sa Alessandrini odvolával na neslávne známu správu „Náboženské sekty a nové magické hnutia v Taliansku“ (1998), ktorú pripravil Napolitano počas svojho pôsobenia vo funkcii ministra vnútra.6 Pokračoval v opise ďalšieho apokalyptického obrazu „sektárskej hrozby“, ktorú diktovala výlučne jeho predstavivosť, a potom sa sťažoval, že jeho predchodca, prezident Carlo Azeglio Ciampi, si „nenašiel čas na stretnutie s Antikultovým fórom“.
Najzaujímavejšou časťou tohto listu je však podpis Alessandriniho, v ktorom sa označil za predstaviteľa „FORUM delle Associazioni e dei Comitati“ („FÓRUM združení a komisií“) (ktoré podľa vlastných slov vzniklo až v roku 2010) a medzi jeho členov zaradil aj združenie National ARIS Milano a jeho predsedu Ennia Malatestu.
Toto je nezvratný dôkaz, že napriek Alessandriniho pokusom dištancovať sa od združenia zapojeného do únosov sú súčasné ARIS Veneto a ARIS Toscana, spolu so samotným Antikultovým fórom, prepojené s Malatestovým ARIS.
Tendencia týchto osôb klamať a prekrúcať fakty opakovane podkopáva dôveru v nich a názorne ilustruje ich prístup a pracovný štýl, ktorý je nezlučiteľný s vysokými štandardmi, ktoré sa očakávajú od poradcov vo vládnych orgánoch, ktorí sa zaoberajú otázkami slobody myslenia a prejavu.
Zdroje:
1. https://web.archive.org/web/20210724014321/http://liberocredo.org/en/anti-cult-forum-and-kidnapping-%E2%80%93-act-1
2. https://web.archive.org/web/20170313211926/http://banchedati.camera.it/sindacatoispettivo_16/showXhtml.Asp?idAtto=62154&stile=6&highLight=1
3. https://web.archive.org/web/20210925222834/http://www.agenziaradicale.com/index.php/diritti-e-liberta/858-quanto-costa-e-a-che-serve-la-squadra-anti-sette-interrogazione-radicale
4. https://web.archive.org/web/20210614083644/https://favisonlus.wordpress.com/2012/11/26/per-fare-chiarezza-su-un-caso-di-deprogrammazione-in-italia/
5. Giorgio Napolitano was elected President of the Republic on May 15, 2006. Alessandrini wrote his letter on October 27, 2007. The decree establishing S.A.S., signed by De Gennaro, is dated November 2, 2006.
6. From May 17, 1996, to October 21, 1998, Giorgio Napolitano served as Minister of the Interior in the first Prodi government. The report “Religious Cults and New Magical Movements in Italy” was dated February 1998.
7. In his letter to Napolitano, Alessandrini lists several associations and committees, many of which no longer exist, along with names of judges and scholars who, according to the author, would complain about the lack of laws against psychological manipulation. The full version of the letter can be read and downloaded: https://web.archive.org/web/20240629130315/http://www.liberocredo.org/sites/default/files/images/alessandrini-napolitano_lettera_integrale.pdf
Pridaj komentár