Vracia sa do Európy nacizmus?

Dňa 9. apríla 2024, po niekoľkých mesiacoch debát, schválilo Francúzsko nový pozmenený antikultový zákon, a to napriek námietkam Senátu a úplnému zamietnutiu textu 2. apríla.

Francúzsky Senát schválil nový pozmenený antikultový zákon

Podľa zvláštneho francúzskeho systému však platí, že ak Senát a Národné zhromaždenie zastávajú nezmieriteľné postoje k návrhu zákona, prednosť má hlasovanie Národného zhromaždenia. Aj keď vláda intenzívne lobovala poslancov parlamentu v prospech textu, opozícia bola značná, dokonca aj v Národnom zhromaždení: 146 hlasov za a 104 proti.

Názov zákona sa týka „posilnenia boja proti sektárskym deviáciám“. Tiež sa tvrdí, že počas COVIDu sa „sekty“ množili a niektoré šírili myšlienky proti očkovaniu. Zákon teda zavádza nový trest – „podnecovanie k odmietnutiu nevyhnutnej lekárskej alebo preventívnej starostlivosti“ – za čo teraz hrozí až jeden rok väzenia a pokuta. Je jasné, že dôsledky siahajú ďaleko za hranice COVIDu a vakcín.

Treba poznamenať, že Štátna rada pri posudzovaní návrhu zákona odporučila vylúčiť toto ustanovenie, pretože predstavuje hrozbu pre slobodu slova a „slobodu vedeckej debaty“. Vláda však odporúčanie Štátnej rady zamietla.

Antikultové opatrenia sú tiež posilnené tým, že sa antikultovým organizáciám umožňuje zúčastňovať sa na právnych prípadoch proti „sektám“ ako občianski žalobcovia, a že sú sudcovia a prokurátori povzbudzovaní, aby si vyžiadali stanovisko vládnej antikultovej agentúry MIVILUDES o skupinách, ktoré súdia alebo stíhajú. Okrem toho parlamentné pozmeňujúce návrhy priznali MIVILUDES nové a posilnené postavenie.

V novembri 2023 kontaktovala francúzsky Senát Dr. Raffaella di Marzio, odborníčka na psychológiu náboženstva z Talianska, zakladateľka a riaditeľka Centra pre štúdium slobody náboženstva, viery a svedomia.

Raffaella Di Marzio. Odborníčka na psychológiu náboženstva v Taliansku a riaditeľka Centra pre štúdium slobody náboženstva, viery a svedomia (LIREC)

Celú verziu si môžete prečítať tu

Nižšie sú uvedené niektoré dôležité úryvky z tohto listu (Di Marzio, 2023): 

„Dr. Raffaella di Marzio poznamenáva, že napriek deklarovanému zámeru chrániť ľudí pred údajnými škodlivými vplyvmi ‚siekt‘ predstavuje tento návrh zákona reálnu hrozbu pre základné práva jednotlivcov a rodín patriacich k náboženským menšinám.

Tento návrh zákona je prezentovaný ako snaha chrániť jednotlivcov pred škodlivým zaobchádzaním, ktoré sa údajne odohráva vo vnútri ‚siekt‘, ale podľa jej skúseností a štúdií v tejto oblasti tento návrh zákona predstavuje skutočnú hrozbu pre slobodné uplatňovanie základných práv jednotlivcov a rodín patriacich k náboženským menšinám.

Osobitne upozorňuje na myšlienku, ktorá sa v návrhu zákona opakovane zdôrazňuje, že ‚sekty‘ páchajú psychické násilie, tzv. trestný čin ‚manipulácie mysle‘ alebo ‚psychickej podriadenosti‘.

Bohužiaľ, pod vplyvom médií a propagandy ‚antikultových‘ skupín niektoré európske vlády zriadili vyšetrovacie súdy, parlamentné komisie, antikultové oddiely a schválili dokonca zákony proti ‚sektám‘, alebo inými slovami proti údajnému ‚zločinu manipulácie mysle‘, ktorého by sa ‚nebezpečné sekty‘ dopúšťali na svojich nasledovníkoch, najmä na deťoch.“ 

Po 25 rokoch rozsiahleho výskumu však zistila, že teória „manipulácie mysle“, „vymývania mozgu“ alebo „presvedčacieho nátlaku“, ktorá sa uplatňuje na „sekty“, nemá žiadny vedecký základ. 

Dr. Di Marzio tiež varovala francúzsku vládu pred opakovaním chýb z minulosti jej krajiny. Faktom je, že Taliansko už podobný zákon prijalo. Stalo sa tak v roku 1930 za Mussoliniho fašistického režimu: zákon „plagio“, v ktorom bolo trestným činom uvedenie niekoho do „úplného stavu podriadenosti“.  Význam talianskeho výrazu „plagio“ [latinsky plagium] je anglický výraz „brainwashing“ (vymývanie mozgov).

Benito Mussolini a Adolf Hitler v Mníchove, jún 1940

Mussoliniho myšlienka, keď vložil zákon do trestného zákonníka bola, že antifašisti sú antifašistami len preto, že sú pod vplyvom, a tento zákon mu umožnil uväzniť niektorých antifašistov obvinených z toho, že mali takýto vplyv na iných, ktorí sa nakoniec tiež stali antifašistami. Bol to jednoduchý spôsob, ako uväzniť tých, ktorí nesúhlasili a bránili sa fašizmu. 

V roku 1981 taliansky ústavný súd zrušil zákon Plagio. Článok bol zrušený z mnohých dôvodov, ale existuje niekoľko dôležitých okruhov kritiky, ktoré boli zdôraznené odborníkom:

  • prvá časť kritiky bola empirická: fenomén „plagio“ neexistuje, ani sa nedá overiť, ak predpokladáme, že takýto stav podriadenosti nemožno dosiahnuť len psychologickými nástrojmi. Väčšina psychiatrov sa v tomto bode zhodla. Problém spočíval v tom, že takéto pravidlo bolo príliš vágne a neurčité, teda v rozpore s ústavným princípom zákonnosti.
  • Druhý okruh kritiky bol politický: kritici argumentujú, že zákon maskuje pokus o ideologickú diskrimináciu. V súlade s touto líniou argumentácie sa sudcovia vystavovali riziku, že pod zámienkou posudzovania metód indoktrinácie budú posudzovať životné štýly a akékoľvek myšlienky, ktoré sú v rozpore s prevládajúcim spoločenským názorom alebo dokonca s väčšinovým názorom súdu. 

Ako odborníčka na psychológiu a vzdelávanie, ako aj na tému slobody náboženstva alebo viery a náboženských menšín, ktorá má v tejto otázke podporu vedeckej komunity, dospela Dr. Di Marzio k záveru, že táto myšlienka nie je založená na vedeckých dôkazoch alebo empirickom výskume.

Je to len prejav netolerantnej ideológie konkrétnych antikultových skupín, ktorá už v mnohých krajinách spôsobila obrovské škody deťom a rodičom patriacim k náboženským menšinám.

Napriek varovaniam odborníkov francúzska vláda zákon presadila a hrdo vyhlasovala, že nový zákon nekriminalizuje vieru, ale iba metódy používané na jej šírenie. V skutočnosti dôkazy o tom, že presvedčenie bolo vštiepené pomocou „nezákonných“ metód, často pochádzajú od antikultistov alebo médií, ktoré presvedčenie klasifikujú ako „sektárske deviácie“. 

V skutočnosti však dôkaz o tom, že presvedčenia boli vštiepené pomocou „nezákonných“ metód, poskytujú buď antikultoví aktivisti, ktorí často nie sú odborníci, alebo médiá, ktoré presvedčenia považujú za „sektársku deviáciu“. 

Poprední medzinárodní vedci konštatujú, že posadnutosť Francúzska sektami z neho naďalej robí jedno z najhorších miest v demokratickom svete, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania a presvedčenia.

Druhý príbeh pochádza z inej zakladajúcej krajiny Európskej únie, kde antikultisti mali prsty v nasledujúcej praxi. Určite vás prekvapí, že taká „demokratická“ krajina, akou je Nemecko so svojou dobre známou minulosťou, sa dnes venuje náboženským čistkám.

Zasadnutie Bundestagu

Podľa nedávnej správy USCIRF (Komisia USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu) nazvanej Religious Freedom Concerns in the European Union (Obavy o náboženskú slobodu v Európskej únii) Nemecko už niekoľko desaťročí uplatňuje tzv. „filter siekt“. Tento filter vyžaduje, aby každý, kto hľadá zamestnanie alebo obchoduje so štátnymi inštitúciami, podpísal vyhlásenie, že nie je scientológ a „nepoužíva technológie L. Rona Hubbarda“, zakladateľa scientológie.

V praxi tieto filtre siekt zašli tak ďaleko, že sa vás pýtajú, či ste sa vy, niekto z vašich zamestnancov alebo dokonca dobrovoľníkov v posledných troch rokoch zúčastnili prednášky organizovanej scientologickou skupinou, cirkvou alebo príbuznou organizáciou. Odpoveď „áno“ vás diskvalifikuje z akéhokoľvek zamestnania alebo štátnych zákaziek. Navyše, ak zastupujete nejakú spoločnosť, musíte vypovedať zmluvy s každým, kto na túto otázku odpovie „áno“, aby ste mohli pokračovať v obchodovaní s vládnymi subjektmi.

Bez ohľadu na vaše názory na Scientológiu, vypytovanie sa na náboženské presvedčenie uchádzača a jeho zohľadňovanie pri prijímaní zamestnancov je absolútne nezákonné.

Podľa smernice EÚ o rovnosti v zamestnaní a Európskej úmluvy o ľudských právach ide o zjavnú diskrimináciu na základe náboženského vyznania, a teda o porušenie článku 9 (Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania) ako aj článku 14 (Zákaz diskriminácie).

A hoci desiatky súdnych rozhodnutí v Nemecku konštatovali, že tieto „filtre siekt“ sú nezákonné, nemali žiadny účinok a táto nezákonná prax v Nemecku stále pokračuje.

Dokážete si predstaviť, že by vám bolo znemožnené uchádzať sa o zamestnanie, na ktoré máte dokonalú kvalifikáciu, len kvôli vášmu náboženskému alebo filozofickému presvedčeniu? Aj pri správnej kvalifikácii na vás príslušnosť k určitej náboženskej skupine nalepí potupnú nálepku a znemožní vám získať prácu, ktorá by uživila vašu rodinu.

Bez práce, platu a základných prostriedkov nie je smrť ďaleko. A pokiaľ ide o plánovanú smrť celej kategórie občanov patriacich k určitej náboženskej skupine alebo národnosti, nemá to ďaleko od genocídy.

K takým diskriminačným praktikám, bohužiaľ, dochádzalo na mnohých miestach a v mnohých dobách v histórii, často s ničivými následkami, a presne vieme, k čomu vedú. Dehumanizácia časti populácie je spôsob, ako ospravedlniť budúce zločiny z nenávisti.

Ešte ťažšie je predstaviť si, že sa to deje v Nemecku – krajine, ktorá viac než ktorákoľvek iná trpela rukou nacizmu.

V polovici 40. rokov 20. storočia bola v Norimbergu prijatá séria zákonov, ktoré diskriminovali Židov a obmedzovali ich práva. Židia vtedy, podobne ako dnes scientológovia, nesmeli pracovať v štátnych úradoch. Profesori boli vyhadzovaní z univerzít a pracovníci z nemocníc. Židia nesmeli slúžiť v armáde a polícii.

Norimberské rasové zákony z roku 1935

Pripomeňme si tiež nacistickú smernicu podpísanú Reinhardom Heydrichom, šéfom Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti, ktorá stanovila postupy pre potláčanie niektorých náboženských spoločností a siekt. Smernica poskytovala zoznam komunitných skupín a učení od astrológov po stúpencov Kresťanskej vedy, označených ako sekty. Okrem toho nariaďovala zákaz a likvidáciu všetkých organizácií, klubov a zväzov, ktoré boli akýmkoľvek spôsobom spojené so skupinami uvedenými na zozname.

Pogromy na židovské obchody v nacistickom Nemecku

Vtedy sa zdalo, že je to celej spoločnosti ľahostajné. Na prvý pohľad sa zdalo, že sa táto problematika netýka každého človeka zvlášť, pretože činnosť nacistov a fašistov začínala potláčaním iba určitých skupín ľudí, ktoré spájala rasa, etnikum alebo podobné náboženské názory. Tento problém sa však nakoniec dotkol všetkých, pretože neľudské činy nacistov prerástli do globálnej vojny a genocídy.

Dnes je nečinnosť Európskej komisie voči nemeckým „filtrom siekt“ a francúzskemu zákonu, podobnému fašistickému, veľmi znepokojujúca. 

Vidíme, že antikultizmus sa šíri ako pleseň po celej Európskej únii a preniká do najhlbších mocenských štruktúr.

Je ľahké ukazovať prstom na krajiny, ktoré sú považované za nedemokratické, a obviňovať ich z kriminálneho správania a týrania. Skutočnou výzvou je však vysledovať takéto kriminálne správanie v krajinách, kde je demokracia stále živá. Musíme konať rozhodne, aby sme tieto praktiky vymietli. V opačnom prípade sa význam Európskej únie vytratí a jej Charta základných práv stratí zmysel.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *