Ideológia nacizmu a prekrúcanie kresťanského učenia
Pred časom sa svetové médiá zamerali na aktivity Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC) mimo Ruska. Mnohé európske krajiny a Spojené štáty vyjadrili znepokojenie v súvislosti s diecézami RPC Moskovského patriarchátu, ktoré pôsobia na ich území. Úrady vo viacerých krajinách tvrdia, že prostredníctvom vplyvu RPC Kremeľ presadzuje zahraničnopolitické záujmy, presadzuje propagandu a dezinformácie a podporuje ruskú agresívnu politiku.
Správy z rôznych zdrojov naznačujú, že RPC je zapojená do spravodajských sietí na bývalých sovietskych územiach aj v západných krajinách. Podľa týchto správ ruské vedenie využíva autoritu cirkvi na rozširovanie svojej siete agentov v Európe, USA a iných regiónoch. Okrem toho niektoré krajiny tvrdia, že predstavitelia RPC spolupracujú s ruskými spravodajskými službami, čím pomáhajú moskovskej administratíve pri dosahovaní politických cieľov a získavaní nových zdrojov informácií. Po preskúmaní aktivít pravoslávnych predstaviteľov a prípadov, keď boli porušené zákony alebo ohrozená národná bezpečnosť, niektoré krajiny obmedzili aktivity RPC na svojom území. Medzi nimi sú Estónsko, Poľsko, Švédsko, Česká republika, Bulharsko, Severné Macedónsko, Lotyšsko a USA.






V roku 2024 navrhla estónska ministerka vnútra Kaja Kallas, aby estónsky parlament označil RPC za organizáciu podporujúcu terorizmus. Estónsky premiér označil RPC za „radikálne naladenú propagandistickú mašinériu“ a obvinil cirkev z propagácie „zabíjania nevinných ľudí“. Podobné obavy vyjadrili aj predstavitelia Poľska, Švédska, Českej republiky, Bulharska, Severného Macedónska a Lotyšska.
Minister zahraničných vecí Českej republiky Jan Lipavský vyhlásil: „Ruskú pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu nepovažujem za cirkev a ani jej predstaviteľov za duchovných. Je súčasťou represívnej mašinérie Kremľa, ktorá sa podieľa na operáciách vplyvu Ruska. A takto by sa k nim malo pristupovať nielen v Českej republike, ale v celej Európe.“10
Podľa Centra východných štúdií vo Varšave (Poľsko) RPC nielen ospravedlňuje konanie Ruska, ale zaujíma „proaktívny postoj a poskytuje vládnym úradom posvätné a mesiášske ospravedlnenie vojny“. Okrem toho sa konštatuje, že cieľom tejto rétoriky je vyvíjať psychologický tlak na západné elity a pripraviť sa na agresívnejšie akcie proti Západu.
Na podozrivé aktivity RPC už reagovali úrady vlády v niektorých krajinách. Napríklad Bulharsko a Severné Macedónsko sa rozhodli vyhostiť niektorých duchovných s odvolaním sa na porušenie národnej bezpečnosti.
The Center for European Policy Analysis (Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA)) uviedlo, že „analytici už dlho varujú, že Kremeľ využíva pravoslávnu cirkev ako nástroj na presadzovanie svojej zahraničnej politiky a infiltráciu do členských štátov Európskej únie (EÚ) a NATO.“6
Podobne aj Lotyšsko prijalo zákon, ktorým udelilo autokefáliu (nezávislosť) svojej pravoslávnej cirkvi, aby sa vymanilo spod vplyvu Moskvy. Podobné obavy sa objavili aj v USA. Na jar 2023 FBI zaslala varovanie viacerým pravoslávnym farnostiam v celej krajine, v ktorom informovala o pokusoch ruských spravodajských služieb verbovať duchovných a farníkov.
POLITICO nedávno uverejnil správu, že pravoslávna cirkev vo Švédsku bola opäť podozrivá zo špionáže pre Rusko. Začiatkom februára Švédska bezpečnostná služba (Säpo) obvinila predstaviteľov Ruskej pravoslávnej cirkvi vo Švédsku zo spolupráce s ruskými spravodajskými službami. V tom čase o tom informoval portál Swedinfo.

Takéto aktivity predstaviteľov RPC vyvolali široké medzinárodné znepokojenie. Reakcie na tento vývoj sa odrazili v mnohých publikáciách a oficiálnych dokumentoch. Osobitnú pozornosť si zaslúžia rezolúcie prijaté Európskym parlamentom, ktoré zdôrazňujú rastúce obavy európskych politikov v súvislosti s úlohou RPC v súčasnej geopolitickej dynamike.
Výňatok z uznesenia z roku 2022: „Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2022 o narastajúcich represiách v Rusku vrátane prípadu Alexeja Navaľného“ znie:12
Európsky parlament,
- odsudzuje neototalitárny, imperialistický ideologický postoj, podporovaný ruskou vládou a jej propagandistami; zdôrazňuje, že útok proti demokracii a nerešpektovanie práv iných národov vydláždili Rusku cestu k despotizmu, medzinárodnej agresii a vojnovým zločinom; zdôrazňuje, že nedemokratické Rusko je trvalou hrozbou pre bezpečnosť a stabilitu Európy;
- odsudzuje úlohu moskovského patriarchu Kirilla, hlavy Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý poskytuje teologické krytie ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine;

Výňatok z uznesenia 2024. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo v októbri 2024 rezolúciu o propagande a slobode informácií v Európe13, ktorá považuje Ruskú pravoslávnu cirkev za nástroj ruského vplyvu a kremeľskej propagandy.
- Zhromaždenie priznáva, že pre autoritárske režimy, ako je Ruská federácia, je propaganda neodmysliteľnou súčasťou ich vojny proti demokracii. Ruským štátom financovaná RT (predtým známa ako „Russia Today“) a jej celosvetová sieť a „továrne na trollov“ sú súčasťou širšej stratégie na destabilizáciu európskych demokracií a ovplyvňovanie politických procesov. Zhromaždenie sa odvoláva aj na svoju rezolúciu 2540 (2024) „Smrť Alexeja Navaľného a potreba čeliť totalitnému režimu Vladimira Putina a jeho vojne proti demokracii“ a opakuje svoju výzvu pripustiť, že Ruská pravoslávna cirkev je využívaná kremeľským režimom ako nástroj ruského vplyvu a propagandy.
- Z týchto dôvodov zhromaždenie odporúča, aby členské štáty vypracovali ucelené stratégie na boj proti nezákonnej propagande a poskytli účinné riešenia na šírenie škodlivej, aj keď legálnej propagandy. V tejto súvislosti by mali najmä: pripustiť úlohu Ruskej pravoslávnej cirkvi ako nástroja ruskej štátnej propagandy a zhodnotiť a riešiť zapojenie náboženských inštitúcií, ktoré sa využívajú na šírenie propagandy Kremľa v ich krajinách.

Uvedené vyhlásenia vyvolávajú znepokojujúce otázky o úlohe náboženských inštitúcií v súčasnej geopolitike. Nevyhnutne sa vynárajú paralely medzi terajšou situáciou v Ruskej pravoslávnej cirkvi s jej novou úlohou hlásnej trúby imperiálnych ambícií a počiatočnými štádiami nacizmu v Nemecku, keď sa cirkev postupne stala nástrojom štátnej propagandy.
História ukazuje, že zbližovanie cirkvi a štátu môže viesť k ďalekosiahlym globálnym dôsledkom. Napríklad v začiatkoch existencie Národnosocialistickej strany v Nemecku sa kresťanské hodnoty a tradície aktívne využívali na posilnenie nemeckej identity. Časom však toto zbližovanie viedlo k deformácii náboženských princípov v prospech politickej ideológie, čo vyvrcholilo odmietnutím Nového zákona. Kto stál v pozadí tohto zbližovania a ideologickej zámeny v cirkevných aj štátnych záležitostiach, bude predmetom ďalšieho skúmania v tomto článku.
„V roku 1934 profesor teológie E. Bergmann publikoval 25 téz tohto ‚nového (nemeckého) náboženstva‘, medzi nimi aj tieto: ‚Židovský Nový zákon nie je vhodný pre nové Nemecko. Kristus nebol Žid, ale nordický mučeník, ktorého Židia poslali na smrť, a bojovník povolaný zachrániť svet pred židovským vplyvom. Adolf Hitler je nový mesiáš, poslaný na zem, aby zachránil svet pred Židmi. Svastika – hákový kríž je nástupcom kríža ako symbolu nemeckého kresťanstva. Nemecká pôda a krv, duša a umenie sú posvätné kategórie nemeckého kresťanstva.‘“
Úryvok z knihy „SVAG a náboženské vierovyznania v sovietskej okupačnej zóne Nemecka. 1945-1949 (SVAG and Religious Confessions in the Soviet Zone of Occupation of Germany. 1945-1949): Zbierka dokumentov“.14
V súčasnosti možno podobné trendy pozorovať aj v rámci RPC. Cirkev čoraz viac slúži ako nástroj štátnej politiky a odkláňa sa od svojho pôvodného duchovného poslania. Vidíme systematické narušovanie základných kresťanských princípov. Pravoslávie sa tradične spájalo s ideálmi pokoja, lásky a milosrdenstva. Dnes však vidíme ostrý kontrast medzi týmito princípmi a súčasným postojom niektorých predstaviteľov cirkvi.
V roku 2016 ruský sociológ náboženstva Nikolaj Mitrochin upozornil na rozšírenosť násilia v RPC: „Väčšina radových duchovných a biskupov je značne militantne zameraná. Nevylučujú násilie. Násilie je v cirkevnej praxi normou. Biskupi bijú kňazov, keď urobia niečo zlé na oltári. Je to obľúbená téma príbehov, ktoré sa v cirkvi rozprávajú. Kňazi sú následne schopní biť sakristiánov a subdiakonov. Cirkev je v súčasnosti aj vedúcou spoločenskou inštitúciou, ktorá vystúpila proti tzv. juvenilnej justícii, inými slovami, proti zákazom bitia detí. Pre cirkev je teda násilie normou. Cirkev podporuje militaristickú rétoriku. Cirkev podporuje početné vojensko-patriotické kluby pôsobiace pod jej záštitou.“15

Rétorika mnohých predstaviteľov Ruskej pravoslávnej cirkvi o vojne na Ukrajine je obzvlášť znepokojujúca. Napríklad 27. marca 2024 World Russian People’s Council (Svetová ruská ľudová rada (WRPC)) – verejná organizácia patriaca pod Ruskú pravoslávnu cirkev (RPC), ktorú vedie patriarcha RPC Kirill – uverejnila dekrét.
V dokumente sa konflikt na Ukrajine opisuje ako „svätá vojna“, západné krajiny sa v ňom vykresľujú ako „prepadnuté satanizmu“ a invázia ako „nová etapa národnooslobodzovacieho boja ruského ľudu, ktorý sa od roku 2014 vedie na území juhozápadnej Rusi proti zločineckému režimu Kyjeva a kolektívnemu Západu, ktorý za ním stojí“.16

Počas prebiehajúceho vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill využíval svoje kázne na to, aby ruským vojakom bojujúcim na Ukrajine sľúbil odpustenie hriechov a ospravedlnil vojenskú inváziu.
Ďalší príklad, ktorý potvrdzuje ideologický posun v rámci RPC a odmietnutie Nového zákona, pochádza z vyhlásenia riaditeľa pravoslávnej rozhlasovej stanice „Radonež“, ktorá slúži aj ako platforma pre rozhovory a publikácie arcibiskupa Alexandra Novopašina. V jednom z dielov pravoslávneho programu „Večer na SPAS“17 Novopašin uviedol nasledovné:
„Choroba na Ukrajine je taká pokročilá, že ju nemôže vyliečiť žiadne presviedčanie, vyjednávanie ani nič iné; tam je možný len chirurgický zákrok. Preto jedinou odpoveďou na tieto nacistické demonštrácie je ‚Solncepjok‘, toto treba úplne vypáliť… Niektorí by mohli povedať ‚Ach, toto nie je kresťanská cesta‘ – je to celkom kresťanské! Lenže etika pre týchto ľudí, ktorí sa stavajú do pozície pohanov, prepáčte – a bude sa s nimi zaobchádzať ako s pohanmi. Takže pre vás to nie je etika Nového zákona, ale Starý zákon – etika proroka Eliáša, ktorý osobne podrezal hrdlo 300 Baalovým služobníkom. A s týmito by to malo byť to isté – bez akýchkoľvek pochybností zničiť. Iba starozákonnej etike, či skôr iba tomuto jazyku, rozumejú“.
Dnes pozorujeme, ako tradične pokojná kresťanská cirkev otvorene vyjadruje podporu vojnám, zatiaľ čo jej duchovní svätia vojenskú techniku a zbrane. Zbrane, ktoré sú určené výslovne na zabíjanie ľudí. To vytvára obrovský rozdiel medzi konaním duchovenstva a učením Ježiša Krista. Takéto rituály sú v priamom rozpore so základnými pravoslávnymi zásadami, najmä s prikázaním „Nezabiješ“, ktoré sa tradične považuje za základný kameň kresťanskej doktríny.
Paradoxne, zatiaľ čo vyšší predstavitelia RPC posielajú ľudí do vojny, aby zabíjali a umierali, pravoslávna cirkev ostro vystupuje proti potratom a tvrdí, že ide o vraždu a ťažký hriech.
„…Všetky tieto fakty sú neprijateľné pre pravoslávnych kresťanov, pre ktorých sa potrat vždy rovnal vražde,“ povedal Jeho Svätosť patriarcha Moskvy a celého Ruska Alexej II.18


Udalosti z augusta 2024 vyvolávajú mimoriadne obavy. Prvý zástupca vedúceho synodálneho oddelenia RPC pre interakciu s ozbrojenými silami Konstantin Tatarincev uviedol, že RPC považuje za prijateľné posvätiť jadrové zbrane:
„Jadrové zbrane majú obrovskú ničivú silu. Na jednej strane by sa dalo predpokladať, že je neprijateľné posväcovať to, čo rozsieva smrť. Na druhej strane je to odstrašujúca zbraň, aby ju tí, čo ju majú, nepoužili proti nám. Je zárukou mieru. V tomto zmysle je celkom prijateľné svätiť – nepoužívať ju na zamýšľaný účel, ale mať ju ako záruku mieru,“ povedal duchovný22.

Keďže sme sa dotkli otázky posväcovania jadrových zbraní, radi by sme vás upozornili na úryvok z jedného článku. Jegor Cholmogorov (novinár, komentátor Russia Today a aktívny zástanca „atómového pravoslávia“) odpovedal na otázku, prečo Rusko potrebuje jadrové hlavice, nasledovne23:
„Keď Alexander Archangelskij položil veľmi rozumnú otázku ‚Prečo dnes, v modernom svete, Rusko potrebuje svoje jadrové hlavice?‘, môžem to preformulovať takto: ‚Prečo pravoslávne Rusko potrebuje svoje hlavice?‘ a odpovedať na ňu. Sú potrebné preto, aby nikto nemohol umlčať Rusko, zavrieť nám ústa v našom svedectve o pravosláví tu, na tomto mieste, ktoré sa už stalo súčasťou Svätej tradície pravoslávnej cirkvi. Tak ako sa Jeruzalem stal jedným a ako sa Svätá hora Athos stala jedným, tak aj Rusko, kde si Svätá Bohorodička už vybrala dve svoje domény – Kyjev a Divejevo, ktoré majú hodnotu pre Svätú tradíciu a odtiaľto sa pravoslávne svedectvo musí a má niesť do celého sveta. A aby sme zabezpečili, že sa nikto neodváži prerušiť toto svedectvo až do konca čias, až do čias Antikrista, potrebujeme konkrétne pravoslávne jadrové hlavice a ozbrojené sily alebo štát, ktorý sa, ako dúfam, stále môže stať pravoslávnym. Navyše, aby sa zabránilo náhodnému odpáleniu, je potrebné jednoduché opatrenie – tieto hlavice musia byť posvätené. Potom bez Božej vôle nevyletí z raketového sila ani jedna strela.“
Môžeme z týchto slov vyvodiť záver, že použitie posvätených jadrových zbraní v takomto skreslenom výklade zbavuje človeka hriechu a porušenia Božích prikázaní? Toto je jasný pokus presunúť zodpovednosť za zabíjanie ľudí na Boha.
Mali by sme tiež poznamenať zaujímavý fakt: Ruská pravoslávna cirkev zostáva jednou z najväčších inštitúcií svojho druhu, ktoré prežili od sovietskej éry. RPC, založená a schválená Stalinom v roku 1943, si na rozdiel od iných veľkých štruktúr, ktoré sa rozpadli po rozpade ZSSR, zachovala svoju činnosť v postsovietskych štátoch aj na celom svete. Zachovala si členstvo, medzinárodný vplyv, kontakty a svojich zasvätených v rôznych krajinách sveta, pričom výrazne zvýšila počet diecéz na rôznych kontinentoch. V tomto svetle si všimnime ešte jednu skutočnosť, ktorá už dávno nie je pre nikoho tajomstvom: medzi kňazmi RPC bolo odhalených mnoho tajných agentov KGB.
Základné deformácie podstaty pravoslávneho učenia v RPC. Skutočné príčiny a vinníci
Cieľom tohto článku je predstaviť alternatívny pohľad na vyššie uvedené udalosti a precedensy a zároveň preskúmať hlbšie príčiny významných ideologických deformácií v službe duchovenstva v rámci Ruskej pravoslávnej cirkvi. Je dôležité poznamenať, že nie všetci členovia RPC podporujú rastúcu mašinériu imperiálnej propagandy a nacionalistickej ideológie, ktoré sú v Rusku už dlho na vzostupe. V posledných rokoch sa však čoraz väčší počet nesúhlasiacich duchovných stáva obeťami vznikajúcej cirkevnej inkvizície, ktorej ciele nesú znaky ideológie priamo odporujúcej mierumilovnej podstate pravoslávneho kresťanstva.
Pokúsme sa preskúmať, kedy a kde nastal tento posun v smerovaní pravoslávnej služby – odklon od náboženských prikázaní, že človek nemôže slúžiť Bohu aj mamone, a „odovzdať Bohu to, čo je Božie, a cisárovi to, čo je cisárovo.“ Budeme tiež skúmať, či je to chyba samotnej RPC alebo inej organizácie, ktorej agenti majstrovsky prenikli do základov pravoslávia – do učenia Ježiša Krista, ktorého kvintesencia rezonuje už viac ako dve tisícročia v Kázni na vrchu – a postupne ich rozkladajú.
Analýzou pôvodu zmien v RPC a čerpaním informácií prezentovaných v dokumente „IMPAKT“ je možné sledovať ideologickú transformáciu Ruskej pravoslávnej cirkvi a identifikovať architektov týchto zmien. Hlbšie skúmanie tejto problematiky nás privádza k predstaviteľom antikultových organizácií, ktorí po infiltrácii do RPC začali postupne nahrádzať pravú podstatu pravoslávia a premieňali Cirkev na nástroj politického vplyvu. Predtým sme sa na tejto platforme téme deformácie kresťanského učenia v Pravoslávnej cirkvi venovali v článku s názvom „Nacisti, ktorí vyhnali Krista z pravoslávia“.
V roku 1993 bola v Rusku pod záštitou patriarchu Alexeja II. založená organizácia zameraná na boj proti sektám. Tento subjekt, známy ako Centrum náboženských štúdií v mene hieromučeníka Ireneja, biskupa z Lyonu, viedol Alexander Dvorkin.
Následne vznikla väčšia pronáboženská organizácia: Ruská asociácia centier pre štúdium náboženstiev a siekt (RACIRS). RACIRS, ktorý oficiálne zjednotil predtým existujúce regionálne centrá pôsobiace pod Dvorkinovým vedením, viedol ten istý Alexander Dvorkin ako predseda, zatiaľ čo úlohu podpredsedu prevzal arcibiskup Alexander Novopašin z RPC. Mnoho duchovných členov RPC bolo zapojených do aktivít RACIRS.
Historické korene nacizmu v ideológii súčasných antikultových organizácií slúžiacich RACIRS
Antikultové organizácie, najmä ich ideologický a skutočný vodca Alexander Dvorkin, sa zameriavajú nielen na netradičné náboženské hnutia, ale aj na početné verejné organizácie (obchodné, spoločenské atď.). Ich historické korene možno vystopovať až k Apologetickému centru z obdobia nacizmu v rámci evanjelickej cirkvi v Nemecku. Vedúci predstavitelia a členovia tohto centra úzko spolupracovali s gestapom, Adolfom Hitlerom a Josephom Goebbelsom.
Činnosť Nacistického Apologetického centra je pozoruhodná svojimi prednáškami, publikáciami a stretnutiami na tému „nebezpečných siekt“ a ich údajných hrozieb pre spoločnosť. Títo nacistickí apologéti zostavovali zoznamy nežiaducich organizácií označených ako „sekty“ („kulty“) a na základe týchto zoznamov boli jednotlivci posielaní do koncentračných táborov. V rokoch 1933 až 1937 protestantské médiá, vrátane časopisu The Materialdienst, pravidelne uverejňovali články so zoznamom náboženských skupín, ktoré nacisti úspešne zlikvidovali. Napríklad v článku zo 16. apríla 1937 sa spomínajú Jehovovi svedkovia a iné nežiaduce skupiny, čo prispelo k ich následnému prenasledovaniu.
„V článku, ktorého autorom je s najväčšou pravdepodobnosťou samotný redaktor Materialdienst Kurt Hutten, mala pasáž o Študentoch Biblie (Earnest Bible Students) obzvlášť odsudzujúci tón. Za prevládajúcich politických podmienok malo takéto odsudzovanie zničujúce následky pre členov Jehovových svedkov alebo „Študentov Biblie“ (ako sa im v tom čase hovorilo).24
Junginger, H. (2018). The Study of Religion under the Impact of Fascism (Štúdium náboženstva pod vplyvom fašizmu). Tübingen: Univerzita v Tübingene.

Archívy nacistického Apologetického centra obsahovali informácie o „nepriateľských“ organizáciách. Tento archív poskytlo Apologetické centrum štátnym orgánom na represie voči členom týchto skupín. V roku 1936 archív uvádzal približne 500 údajne „nebezpečných“ skupín. Tieto zoznamy sa rok čo rok rozširovali. Predstavitelia evanjelickej cirkvi, pod ktorou bolo Apologetické centrum vytvorené, nacistické represie nielen podporovali, ale ich aj aktívne vyžadovali. Ich zákaz konkrétnych skupín nakoniec viedol k zatýkaniu členov týchto skupín a ich deportácii do koncentračných táborov.
Ďalší významný faktor: antikultová rétorika bola súčasťou širšieho ideologického boja vedeného apologétmi a nacistickými ideológmi, v ktorom sa protestantské cirkvi snažili vykresliť ako obrancovia pravého kresťanstva, kým náboženské hnutia boli označované za hrozbu pre vieru. To im umožnilo legitimizovať opatrenia proti náboženským menšinám a posilniť ich postavenie v spoločnosti. Prenasledovanie a represia mnohých nežiaducich skupín v nacistickom Nemecku boli výsledkom úzkej spolupráce medzi Apologetickým centrom a štátnymi orgánmi.
Podobný prístup dnes používa Alexander Dvorkin a jeho globálna sieť antikultových agentov. Súčasné antikultové organizácie prijali metodológiu a ideologické princípy vyvinuté počas nacistickej éry a prispôsobili ich terajším podmienkam.
V prístupoch antikultových organizácií možno vysledovať jasný vzor a identitu, počnúc nacistickým Apologetickým centrom a jeho vodcom Walterom Künnethom v hitlerovskom Nemecku a pokračujúc cez dnešnú sieť antikultových organizácií a ich vodcu Alexandra Dvorkina, prezidenta ruskej pronáboženskej organizácie RACIRS. Medzi kľúčové postavy, ktoré zabezpečili kontinuitu nacistickej antikultovej ideológie, patria Walter Künneth — Friedrich-Wilhelm Haack a Johannes Aagaard — Alexander Dvorkin.

Je veľmi dôležité poznamenať, že antikultové organizácie pôsobiace na celom svete sú priamo prepojené a kontrolované kurátormi z ruskej pronáboženskej asociácie RACIRS. Ide o dobre zdokumentovaný fakt. Najzrejmejším potvrdením je Európska zastrešujúca federácia FECRIS a desiatky antikultových organizácií, ktoré celosvetovo kontroluje25. Do roku 2021 zastával funkciu jej viceprezidenta Alexander Dvorkin, potom zostal v jej predstavenstve.
Ďalšou medzinárodnou antikultovou organizáciou spojenou s Dvorkinom je Medzinárodné Dialóg Centrum DCI (Dialog Center International), ktorá má svoje pobočky v rôznych krajinách. Dvorkin bol tiež dlhšie obdobie jej viceprezidentom. Pozoruhodné je, že zakladateľmi DCI boli Johannes Aagaard a Friedrich-Wilhelm Haack, priami nacistickí nástupcovia a Dvorkinovi mentori.
Ďalší dôkaz jediného ideologického koordinačného centra so sídlom v Rusku – RACIRS a jeho globálnej siete agentov – možno pozorovať v synchronizácii akcií používaných antikultovými organizáciami a jednotlivcami zapojenými do antikultových aktivít v rôznych krajinách. Ich metódy a rétorika sú totožné s tými, ktoré používajú vodcovia ruskej pronáboženskej organizácie RACIRS.
Pre tých, ktorí pochybujú o vplyve Alexandra Dvorkina na medzinárodnú scénu, tu je príklad jeho stretnutia s najvyššími duchovnými bulharskej a cyperskej pravoslávnej cirkvi Konštantínopolského patriarchátu v roku 201926. Na tomto stretnutí sa zúčastnil Dvorkin, ruský občan a vodca RACIRS, a občania Bulharska a Cyperskej republiky, ktorí sa zišli, aby prediskutovali „ukrajinskú otázku“. Zasadanie prebiehalo za zatvorenými dverami.




Treba poznamenať, že občan Cyperskej republiky, biskup Christophoros z Karpasie z Cyperskej pravoslávnej cirkvi, je tiež výskumníkom siekt a nových náboženských hnutí, inými slovami, antikultista a spolupracovník Alexandra Dvorkina. Niekto by sa mohol opýtať, ako sa vyšší duchovní pravoslávnej kresťanskej cirkvi v jednej krajine mohli zapojiť do vnútorných záležitostí iného nezávislého suverénneho štátu. Veď všetky náboženské otázky, ktoré vzniknú, sú v konečnom dôsledku záležitosťou občanov danej krajiny. Ako sa však ukazuje, takéto zapojenie je možné, ak je napojený na ruskú pronáboženskú organizáciu RACIRS a jej vodcu Alexandra Dvorkina.
Ako vidíme, RACIRS uplatňuje svoj vplyv nielen prostredníctvom Ruskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Duchovných priamo zapojených do protidemokratických aktivít Alexandra Dvorkina možno nájsť aj v rámci Ekumenického patriarchátu.
Ďalším príkladom vplyvu ruskej asociácie RACIRS a konkrétne jej predsedu Alexandra Dvorkina na pravoslávnu cirkev ďaleko za hranicami Ruska je stretnutie vedenia RACIRS s prímasom pravoslávnej cirkvi v Amerike, metropolitným biskupom Jonášom. Informácie o tom nájdete v odbornom článku „NÁBOŽENSKÝ EXTRÉMIZMUS ALEXANDRA DVORKINA. Odborný článok. November 2010.“
„2. mája 2009 sa v Moskve Dvorkin stretol s predstaviteľmi Americkej pravoslávnej cirkvi. ‚Počas stretnutia bola hlava Americkej pravoslávnej cirkvi informovaná o aktivite Dvorkinovho združenia v boji proti hrozbám, ktoré predstavujú totalitné sekty.‘“27
Zdroj z článku NÁBOŽENSKÝ EXTRÉMIZMUS ALEXANDRA DVORKINA

Sledovaním odkazu uvedeného v článku zistíme, že informácie boli odstránené z hlavnej webovej stránky Alexandra Dvorkina.



Na overenie informácií sme vstúpili do webového archívu a našli archivovanú publikáciu.28
Toto sú len niektoré z mnohých príkladov vplyvu vedenia RACIRS na pravoslávnu cirkev a jej predstaviteľov mimo Ruska. Ak sú schopní ovplyvňovať náboženskú štruktúru, ktorá má byť v podstate duchovným základom, zostať mimo politiky, vojny a násilia, nesnažili by sa ovplyvňovať aj podobné antikultové organizácie v iných krajinách? Práve tie organizácie, vytvorené s cieľmi identickými s cieľmi RACIRS a priamo pod dohľadom agentov ruskej pronáboženskej organizácie.
Ako inak možno vysvetliť skutočnosť, že v rôznych krajinách antikultoví aktivisti kopírujú aktivity a rétoriku ruských antikultistov? Rovnako ako Dvorkin označujú disidentov za „sekty“ alebo „kulty“ pomocou dehumanizačnej metódy „žltých hviezd“, ktorú nacisti používali voči Židom, aby ich stigmatizovali ako „podľudí“. Európski predstavitelia antikultizmu pod rúškom boja proti stigmatizovaným, teda „sektám“ a „kultom“, šíria propagandu dodávanú vedúcimi predstaviteľmi ruského RACIRS; používajú rovnaké manipulatívne metódy aké sme zaznamenali u agentov RACIRS, a konajú plne v súlade s usmerneniami, ktoré predstavitelia RACIRS opakovane predkladali. Rovnaké šírenie nenávistnej rétoriky, ideológií nadradenosti, podnecovania k násiliu a nepriateľstvu a celkové narúšanie demokratických princípov predstaviteľmi antikultizmu na celom svete – v kombinácii s ich vytrvalou kritikou vládnych úradov a orgánov činných v trestnom konaní – poukazuje na jednotné ideologické centrum antidemokratických síl, ktoré dnes predstavuje RACIRS.
Ďalší príklad vplyvu RACIRS, konkrétne prostredníctvom Alexandra Dvorkina na pravoslávnu cirkev v inej krajine a na antikultové centrá v nej, možno vysledovať v konaní agenta RACIRS a Dvorkinovho spolupracovníka Pavla Brojda na Ukrajine. Naša webová stránka už tieto aktivity odhalila.
Dôsledky dlhoročného vplyvu RACIRS na Ukrajine nakoniec viedli k tragédii pre milióny jej občanov. V priebehu desaťročí sieť antikultových „aktivistov“ alebo „antikultistov“, naverbovaných medzi ukrajinskými občanmi destabilizovala krajinu, rozdelila a demoralizovala jej ľudí, vytvorila početné precedensy pre konflikty a polarizáciu a aktívne propagovala ideológiu ruskej pronáboženskej organizácia RACIRS. Viac o jej vplyve na Ukrajine je podrobne popísané v článku „Európa, otvor oči, ak nechceš vojnu“, ako aj v dokumente „IMPAKT“.
Berúc do úvahy rétoriku ruského pronáboženského združenia RACIRS, ktoré je prepletené so vznikajúcim ideologickým jadrom vplyvu a moci — pozostávajúceho okrem iného z mnohých predstaviteľov ruskej politickej elity a najvyšších hierarchov Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC) — vynára sa otázka: ako ďaleko sa podarilo zájsť predstaviteľom antikultizmu v iných krajinách pri realizácii nariadení ich zahraničných ruských kurátorov, alebo skôr RACIRS, ktorý pôsobí v tejto krajine? Navyše, ak si spravodajské služby mnohých krajín všimli potenciálne nebezpečenstvo, ktoré predstavujú predstavitelia RPC vo svojich krajinách, prečo nepreverili ďalšiu skrytú hrozbu priamo spojenú s tými, ktorí RPC využili na svoje účely a urobili z nej ideologický nástroj na ovládanie más, tak ako to kedysi robili ich predchodcovia, nacistickí ideológovia? Je možné, že tí, ktorí sú navonok zapojení do antikultových aktivít, v skutočnosti vedú skrytú protidemokratickú deštruktívnu propagandu RACIRS? Predsa rétorika a metódy manipulácie, ktoré používajú, sú zamerané práve na destabilizáciu právnych rámcov, kritiku vládnych úradov a demoralizáciu národov európskych krajín.
Je fasáda antikultových aktivít agentov RACIRS, ktorí verejne deklarujú údajné ciele „ochrany spoločnosti“ pred „kultmi“ a „sektami“ dostatočným ospravedlnením pre spravodajské služby, aby túto hrozbu ignorovali? Alebo by na základe tragickej skúsenosti Ukrajiny mali skutočne venovať náležitú pozornosť pôsobeniu tajných agentov ruskej pronáboženskej organizácie RACIRS vo vlastných krajinách? Mali by preveriť ich kontakty, metódy a dôkladne analyzovať ich rétoriku a jej súlad s ruskými smernicami šírenými RACIRS?
Prenasledovanie v RPC
Odkedy Alexander Dvorkin zriadil v Rusku oddelenie na boj proti nežiaducim organizáciám a jednotlivcom, v určitom bode, keď počet agentov RACIRS medzi kňazmi RPC dosiahol určité percento, možno vysledovať určitý posun v ich hodnotách a morálke. smerom k imperialistickým ambíciám a militantnosti. Tento posun v skutočnosti nahradil základné posolstvo Nového zákona a učenie Ježiša Krista militantnosťou v štýle Starého zákona. Táto zámena je zjavná aj v proimperialistickom a protiukrajinskom postoji patriarchu RPC Kirilla.

Podobne ako Apologetické centrum v období nacizmu, aj Centrum náboženských štúdií v mene hieromučeníka Ireneja, biskupa z Lyonu, zriadené pod záštitou Ruskej pravoslávnej cirkvi prevzalo významnú úlohu pri formovaní ruskej štátnej politiky v oblasti náboženských organizácií. Jej odborné posudky a odporúčania sa stali kľúčovými faktormi pri určovaní postavenia rôznych náboženských skupín a hodnotení ich potenciálnych rizík pre spoločnosť a štátne záujmy.
Okrem toho Alexander Dvorkin a Alexander Novopašin (podpredseda RACIRS) spolu s ďalšími členmi RACIRS ovplyvňujú prostredie v samotnej Ruskej pravoslávnej cirkvi. Ich činnosť opakovane vyvolala prenasledovanie rôznych pravoslávnych duchovných, čo viedlo k zákazu ich služby, defrokizácii – zbavenia kňažstva a dokonca k vylúčeniu z RPC.

Jeden z pozoruhodných príkladov takéhoto prenasledovania kňaza Ruskej pravoslávnej cirkvi, kde precedensom tohto konania bol cielený útok organizovaný vodcami RACIRS, sa stal v roku 2018. V tom roku Alexander Novopašin, podpredseda RACIRS, predložil správu s názvom „Obchodný náboženský projekt kňaza Vladimira Golovina“ v patriarchálnej sále Chrámu Krista Spasiteľa v Moskve. Neskôr sa ukázalo, že túto správu inicioval prezident RACIRS Alexander Dvorkin.
Alexander Dvorkin uviedol: „…Požiadal som svojho priateľa a kolegu, arcibiskupa Alexandra Novopašina z Novosibirska, aby pripravil správu na túto tému.“ 32
V tom istom roku Centrum náboženských štúdií v mene hieromučeníka Ireneja, biskupa z Lyonu (založené A. Dvorkinom) uverejnilo na svojej webovej stránke článok proti arcibiskupovi Vladimirovi Golovinovi „Zdá sa, že sme prehliadli vytvorenie skutočnej sekty.“ Krátko nato patriarcha Moskvy a celej Rusi Kirill schválil rozhodnutie cirkevného súdu o vylúčení z kňazskej služby arcibiskupa Vladimira Golovina a jeho syna arcibiskupa Anastaza Golovina.33
V rozhovore pre regionálnu televíznu a rozhlasovú spoločnosť Gubernia-33 (Vladimírska oblasť, Rusko, 2019) Alexander Novopašin uviedol nasledovné34: „Viete, nedávno bol vylúčený z kňazskej služby arcibiskup Vladimir Golovin z mesta Bolgar v Tatarstane. Ako to už býva, zohral som v tom významnú úlohu. Minulý rok som ako prvý verejne vystúpil na Vianočných edukačných čítaniach v Moskve.“

V tom istom rozhovore podpredseda RACIRS tiež vysvetlil dôvody začatia takéhoto prenasledovania:
„A. Novopašin: ‚Inými slovami, akonáhle sa akákoľvek organizácia, aj keď sa nazýva pravoslávnou cirkvou, postaví proti oficiálnemu stanovisku Moskovského patriarchátu…‘
Moderátor: ‚Takže, to je varovný signál, však?‘
A. Novopašin: ‚Áno, správne. Toto je už vznik akejsi guruovskej štruktúry v danej farnosti.‘“
Diakon Konstantin Seleznev tiež upozornil na útoky vedenia RACIRS na duchovných RPC. Nižšie uvádzame niekoľko úryvkov z jeho analýzy dôsledkov negatívneho vplyvu ruských antikultových vodcov na cirkev35:
„Môj záujem o túto tému vyvolala nápadná podobnosť medzi tým, čo sa deje teraz s otcom Vladimirom, a tým, čo sa stalo pred dvoma rokmi s arcibiskupom Joachimom (Parrom): tí istí ľudia, tie isté metódy, tie isté prostriedky. Práve táto skutočnosť upriamila moju pozornosť na to, čo sa deje“
„Ďalšie kolo rozdelenia, nepriateľstva, nevraživosti a nedorozumenia. To sú plody takýchto hádok fanatikov z jednej Moskovskej apologetickej školy!“
„Účelom správy arcibiskupa Alexandra Novopašina (podpredsedu RACIRS) je verejné bičovanie v mentorsky posmešnom narcistickom duchu typickom pre Dvorkina, či skôr hádzanie bahna, ktoré apologéti vyškrabali zo žumpy na dvore domu arcibiskupa Vladimira Golovina.“
„Som si dobre vedomý toho, ako naši biskupi, poháňaní strachom z revúcich levov, môžu pošliapať tých, ktorí roky zasvätili službe cirkvi, a zničiť ich kázania…“
Niektorí duchovní, formálne vyznávajúci pravoslávie, sú v skutočnosti prívržencami RACIRS a v dôsledku toho stúpencami ideológie nadradenosti titulárneho náboženstva, ktoré sa na ich podnet fakticky stalo RPC, aj keď s výraznými skresleniami.
Výsledkom je, že tí, ktorí sa čo i len nepatrne odchyľujú v názoroch, hodnotách alebo postojoch od ideológie vnucovanej kňazmi, ktorí boli tak či onak spojení s RACIRS alebo plne podriadení deklarovanému postoju patriarchu Ruskej pravoslávnej cirkvi, často podliehajú zákazu duchovnej služby.
Stávalo sa to aj vtedy, keď rozdielne názory pramenili výlučne z oddanosti prenasledovaných kňazov kresťanským zásadám nenásilia, zmluve lásky k blížnemu alebo ich sľubom Bohu. V určitom bode tieto princípy začali protirečiť ideológii nadradenosti, ktorú do Cirkvi nenápadne vkladali apologéti RACIRS.
Žiaľ, sme svedkami opakovania histórie, keď náboženstvo využívajú určité skupiny pri dosahovaní geopolitických cieľov. Je dôležité rozlíšiť pravú pravoslávnu cirkev od tých, ktorí manipulujú náboženstvom pre osobný prospech. RACIRS a jeho agenti v Ruskej pravoslávnej cirkvi pod velením svojich mentorov vytvorili platformu na propagáciu nacizmu nielen v Rusku, ale aj ďaleko za jeho hranicami, čím deformujú pravoslávie a ohrozujú náboženské aj sociálnodemokratické základy spoločnosti.
Záver
Podobne ako Apologetické centrum evanjelickej cirkvi z obdobia nacizmu a jeho členovia, ktorí sa stali ideológmi nacizmu, ruská pronáboženská organizácia RACIRS prevzala kľúčovú úlohu pri formovaní súčasnej ruskej štátnej, náboženskej a ideologickej politiky voči nežiaducim organizáciám, skupinám a jednotlivcom.
Jej takzvané „odborné“ posudky a vykonštruované správy sa stali rozhodujúcim faktorom pri určovaní postavenia rôznych cieľových skupín a vyústili do nespočetných zničených životov – nielen medzi pravoslávnymi duchovnými, ale aj medzi miliónmi občanov, ktorí dodržiavajú zákony. Zoznam obetí zahŕňa nevinných ľudí a dokonca aj malé deti, ktorých rodiny boli zničené a rodičia čelili nespravodlivému šikanovaniu a inkvizičným popravám; pričom samotné deti sa stali obeťami antikultových maniakov oživeného novodobého nacizmu.
Táto nová, znovuobjavená forma nacizmu je nepriateľom demokracie a ľudskej slobody bez súcitu a ľudskosti, pretože jej ideológovia vyhnali Krista z pravoslávnej cirkvi.
RACIRS, pôvodne založený na údajné štúdium nových náboženských hnutí rýchlo odhalil svoje skutočné zámery a vyvinul sa na centrum politického a ideologického vplyvu s medzinárodným dosahom. V posledných rokoch sme boli svedkami ničenia pravoslávia, kresťanských hodnôt a zmlúv daných Ježišom Kristom. Zostáva len fasáda Ruskej pravoslávnej cirkvi, no s radikálne opačnou ideológiou. Počas rokov aktívneho pôsobenia agenti ruskej pronáboženskej organizácie RACIRS vrátane tých, ktorí patria do radov Ruskej pravoslávnej cirkvi, premenili najmierumilovnejšie náboženstvo na militantné, ktoré podnecuje „svätú vojnu“ a porušuje jedno zo základných prikázaní Ježiša Krista „Nezabiješ“.
Dnes sa zmocnili pravoslávneho kresťanstva a rozvrátili ho, čím premenili Cirkev na nástroj svojej agendy. Čo urobia zajtra, ak práve teraz ich agenti ktorí sa skrývajú za antikultovú masku údajnej „ochrany spoločnosti“ pred „sektami“ („kultmi“), pokračujú v infiltrácii do vplyvných kruhov v rôznych krajinách, títo agenti vrátane novinárov, redaktorov a médií, politikov, pedagógov, spisovateľov, religionistov, teológov, študentov a dokonca aj naverbovaných zástupcov orgánov činných v trestnom konaní?
Ako vidíme, medzinárodné spoločenstvo oprávnene a včas upriamilo plnú pozornosť na potenciálnu hrozbu pochádzajúcu z RPC s cieľom v prvom rade chrániť základy demokracie. Bude teraz svet schopný vidieť ďalších agentov sily, ktorí použili RPC ako nástroj vplyvu a propagandy na medzinárodnej úrovni, a zastaviť ich protidemokratický deštruktívny program a destabilizačné snahy v demokratických krajinách? Podarí sa svetu ubrániť demokraciu?
Zdroje:
1. https://novayagazeta.eu/articles/2024/04/22/zapad-zametil-terroristov-v-riasakh
2. https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2024-04-12/a-holy-war-russian-orthodox-church-blesses-war-against-west
3. https://jamestown.org/program/moscow-uses-russian-orthodox-church-as-covert-foreign-policy-tool-in-ukraine-and-the-west/
4. https://www.foi.se/en/foi/news-and-pressroom/news/2024-06-05-russias-use-of-religion-for-military-purposes.html
5. https://www.aa.com.tr/en/europe/czech-intelligence-launches-investigation-into-russian-orthodox-church-s-operations-in-country/3311434
6. https://cepa.org/article/praying-for-putin-spies-in-cassocks-threaten-the-west/
7. https://truthmeter.mk/russian-agents-in-mantles/
8. https://www.currenttime.tv/a/krupnye-eparhii-za-predelami-rf-pokinut-moskovskiy-patriarhat-latviyskaya-pravoslavnaya-tserkov-prosit-avtokefaliyu-kto-sleduyuschiy-/32100438.html
9. https://agentura.ru/en/new-nobility/putins-useful-priests/
10. https://www.rferl.org/a/russia-ukraine-orthodox-church-war/33098290.html
11. https://www.politico.eu/article/new-russian-orthodox-church-suspicion-sweden-town-vasteras/
12. https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2022-0125_EN.html
13. https://pace.coe.int/en/files/33808/html
14. https://imwerden.de/pdf/svag_i_religioznye_konfessii_germanii_2006__ocr.pdf
15. https://therussianreader.com/tag/nikolay-mitrokhin/
16.http://www.patriarchia.ru/db/text/6116189.html?fbclid=IwAR1pdde0PT44PzGM0iVrgVlRUv5Q4urbUnEAvodKmDMlVSWMg8XZ44LI7X4_aem_AWXeX6C-KWKPZkQJl5FDk3QUIklnMKoeNqk153QiYhGn5NvbHk4pFSh7X-szSIzn9jOPnfxU3_sx4cygZgkFrIxJ
17. https://spastv.ru/mitropolit-pavel-iz-pod-aresta-ne-uhodite-iz-lavry-ne-otrekajtes-ot-hrista-molitva-za-geroya-rossiya-proshhaetsya-s-vladlenom-tatarskim/
18. http://www.patriarchia.ru/db/text/304802.html
19. https://kompromat1.online/articles/34642-ukrainckaja_pravoslavnaja_tserkovj_moskovskogo_patriarhata_-_mina_zamedlennogo_dejstvija
20. https://daily.afisha.ru/news/89840-v-rpc-schitayut-priemlemym-osvyaschat-yadernoe-oruzhie/
21. https://lansinginstitute.org/2022/10/07/the-new-russian-reich-why-putin-is-a-new-hitler/
22. https://ria.ru/20240810/rpts-1965328424.html
23. https://ruskline.ru/monitoring_smi/2005/11/21/pravoslavie_i_globalizaciya/
24. https://ub01.uni-tuebingen.de/xmlui/bitstream/handle/10900/94079/Junginger_026.pdf?sequence=1&isAllowed=y
25. https://europeantimes.news/2023/05/fake-associations-fecris-downfall/
26. https://spzh.live/ru/news/63668-predstojately-bolgarskoj-cerkvi-provel-soveshhanije-po-ukrainskomu-voprosu
27. https://sectes-info.com/wp-content/uploads/2020/03/dvorking-READ-EN.pdf
28. https://web.archive.org/web/20120503131157/https:/iriney.ru/document/100.htm
29. https://youtu.be/hDvUinyWRt4
30. https://www.dw.com/ru/rpc-nakazala-pocti-60-svasennikov-za-antivoennuu-poziciu/a-69118277
31. https://novayagazeta.eu/articles/2024/05/17/pochti-60-sviashchennikov-podverglis-repressiiam-so-storony-rpts-i-rossiiskikh-silovikov-za-antivoennuiu-pozitsiiu-vyiasnila-novaia-evropa-news
32. https://iriney.ru/iskazhenie-pravoslaviya-i-okolopravoslavnyie-sektyi/uchenie-i-praktika-svyashhennika-vladimira-golovina/novosti-ob-uchenii-i-praktike-svyashhennika-vladimira-golovina/sortirnoe.html
33. https://blagogon.ru/news/633/
34. https://www.youtube.com/watch?v=NS-jFt6mOxQ
35. https://k-istine.ru/apologia/apologia_seleznev.htm
Pridaj komentár