Negatívny (kriminogénny) vplyv masmédií

Ako vieme, spoločenské vedomie je najzraniteľnejšie v regiónoch, ktoré sú pravidelne bombardované správami masmédií o násilných trestných činoch, nepotrestanej byrokracii úradníkov, štátnych úradníkov, orgánov činných v trestnom konaní, prefíkanosti miestnych zločincov alebo o „ostro sledovaných“ prípadoch, streľbe na školách a masových streľbách. Opakované zmienky o kriminálnej udalosti v médiách, meno strelca, jeho skrytá heroizácia, opakované zmienky o iných opakujúcich sa detailoch trestného činu, číslach, použitej zbrani, rozvrhu konania strelca v daný deň, môžu viesť k napodobňovaniu alebo podobným incidentom. Efekt škodlivého vplyvu (ako sa uvádza v článku „Streľby na školách a manipulácia vedomím“), ktorý sa týka zvýšenej pravdepodobnosti masových vrážd a/alebo samovrážd po medializácii masovej streľby, je všeobecne známy.

Navyše v takýchto podmienkach sa v populácii vytvára návyk na kriminalitu, ako aj presvedčenie, že je zbytočné hľadať akúkoľvek ochranu pred trestnými činmi. V priebehu času môže mediálna pozornosť venovaná násilným a strach vyvolávajúcim udalostiam, ako sú streľby v školách a masové streľby, viesť k negatívnym dôsledkom na psychické zdravie konzumentov takéhoto obsahu, vrátane rozvoja symptómov úzkosti, depresie, akútneho stresu a posttraumatických stresových porúch, ako aj fyzických zdravotných problémov. Medializácia týchto znepokojujúcich udalostí nielenže vyvoláva strach v obyvateľstve, ale prispieva aj k stupňovaniu ďalšieho násilia. Bolo zistené, že po prijatí takýchto šokujúcich informácií ľudia často vyhľadávajú podobný obsah, aby rozptýlili svoje obavy a pokúsili sa „prevziať kontrolu“ nad situáciou v ich mysliach.

Najmä štúdia „Mediálne zverejňovanie udalostí masového násilia môže podporovať cyklus strachu“¹ uvádza, že v prípade násilných udalostí prijaté informácie nezmierňujú neistotu alebo strach, pretože často obsahujú znepokojujúci obsah. To môže viesť ľudí k hľadaniu informácií, ktoré by mohli nejakým spôsobom použiť na ochranu pred vnímanou hrozbou, čo môže obnoviť ich strach a rozvinúť „cyklus strachu“, čo je typ stresu, ktorý pôsobí ako spúšťač pre rozvoj rôznych psychosomatických porúch.

Ako môžeme určiť, či je vplyv informácií na vedomie človeka pozitívny alebo negatívny? Čo znižuje alebo zvyšuje schopnosť racionálne vnímať informácie? Čo prispieva k zvýšeniu úrovne individuálnej sebakontroly alebo kritického myslenia? Ako môžeme podporiť bezpečnosť vedomia na osobnej úrovni a vytvoriť podmienky pre bezpečnosť vedomia verejnosti?

Negatívne (kriminogénne) charakteristiky vplyvu médií.

V akých prípadoch teda môže mať vplyv médií deštruktívny, negatívny (kriminogénny) charakter?

Kriminogénny vplyv sa vzťahuje na vplyv, v ktorom sú informácie sprostredkované v médiách:

• vedie k negatívnym zmenám v jeho štruktúre a povahe;
• zvyšuje celkovú úroveň sociálneho napätia v spoločnosti;
• prispieva k eskalácii strachu;
• podporuje romantizáciu a heroizáciu zločincov;
• poskytuje informácie o spôsoboch páchania trestnej činnosti;
• poskytuje informácie o zatajovaní stôp po zločinoch a vyhýbaní sa zodpovednosti;
• spôsobuje odcudzenie a nepriateľstvo voči orgánom činným v trestnom konaní;
• prispieva k zníženiu tolerancie v spoločnosti;
• podporuje nejednotnosť ľudí, podnecuje spoločenskú nevraživosť a prehlbuje spoločenské konflikty;
• prispieva k zintenzívneniu konfliktov v spoločnosti a prebúdza v ľuďoch nízke pudy;
• zvyšuje úroveň kriminality a prispieva k rastu latentnej kriminality.

Pod takýmto negatívnym vplyvom masmédií dochádza k procesu manipulácie verejným vedomím, keď sa používajú tajné nástroje sociálno-psychologického ovplyvňovania spolu so zakorenenými metódami, nástrojmi ako nátlak, sugescia, stereotypizácia, presviedčanie, propaganda a agitácia. Hlavným cieľom je vytvoriť iluzórny, „obrátený systém“ presvedčení, hodnôt a názorov založených na strachu, ktorý spôsobuje, že človek sa podriaďuje vôli manipulátora alebo platiteľa tohto obsahu. Neustále zastrašovanie jednotlivcov a aktivácia strachu ich odrádza od kritickej analýzy spoločenských javov a situácií a vytvára u jednotlivcov návyk, aby ich prijímali bez otázok. Jeden z popredných teoretikov v oblasti mediálnej kriminológie, Raymond Surette, ktorý vypracoval všeobecne známu teóriu „sprostredkovanej reality“, tvrdí, že médiá pôsobia ako skreslené zrkadlo reality, zosilňujú určité zločiny a zločincov, zatiaľ čo iné minimalizujú alebo opomínajú.

V ďalšej štúdii³ amerického profesora kriminológie Roberta Reinera sa hovorí o tom, ako príbehy o zločinoch a násilí dominujú v správach, čo podnecuje strach obyvateľstva z kriminality, aj keď štatistiky kriminality klesajú. Neustála orientácia médií na situácie, v ktorých médiá alebo záujmové skupiny umocňujú určité incidenty alebo záležitosti na úroveň spoločenských problémov, pritom médiá striedajú rôzne „hrozby“ pre verejnosť, podnecujú v spoločnosti neprimeraný a často neopodstatnený strach, ktorý v ľuďoch vyvoláva presvedčenie, že kriminalita je rozšírenejšia a nevyhnutnejšia než v skutočnosti je. To následne ovplyvňuje správanie a presvedčenie obyvateľstva, spúšťa morálnu paniku a neprimeranú reakciu spoločnosti.

V čom spočíva nebezpečenstvo negatívneho kriminogénneho vplyvu médií? Skrytý psychologický dopad na ľudí môže viesť k skreslenému vnímaniu sveta u tých, ktorí takýto obsah prijímajú, čo má za následok premenu ich morálnych hodnôt a vytváranie širokého spektra deštruktívnych a násilných vzorcov, teda zmeny v ich správaní a zámeroch. To môže následne viesť k nepredvídateľným činom takýchto osôb, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť. Prijímatelia negatívneho obsahu si navyše často neuvedomujú tento skrytý vplyv na nich, a preto ich správanie často nie je v súlade s ich vlastnými túžbami. Masmédiá tak negatívne ovplyvňujú kriminálnu situáciu tým, že ovplyvňujú vôľu a vedomie ľudí.

Pozitívne (preventívne) charakteristiky vplyvu médií

Pre porovnanie uvedieme charakteristiky pozitívneho informačného vplyvu médií na individuálne a kolektívne právne vedomie, ktoré umožňujú aktívnu transformáciu systému právnych hodnôt, názorov a vnímaní. V akých prípadoch môžu masmédiá pôsobiť preventívne na obyvateľstvo?

Pozitívny (preventívny) pôsobenie sa týka vplyvu, v ktorom informácie sprostredkované v médiách:

• zvyšujú úroveň právneho vedomia;
• znižujú agresivitu a sociálne napätie v spoločnosti;
• pomáhajú odstraňovať presvedčenie o beztrestnosti páchateľov;
• odstraňujú romantickú a hrdinskú aureolu, ktorá obklopuje zločincov;
• nabádajú obyvateľstvo, aby spolupracovalo s orgánmi činnými v trestnom konaní a poskytovalo im všetky informácie o spáchaných alebo plánovaných trestných činoch;
• podporujú sebavzdelávanie osôb v duchu dodržiavania právnych noriem a základných ľudských slobôd;
• poskytujú informácie, ktoré ľudí presviedčajú o tom, že nezákonné alebo kriminálne spôsoby riešenia osobných problémov sú neprijateľné a neúčinné;
• pomáhajú pri odstraňovaní právnej negramotnosti;
• uľahčujú nestranné informovanie spoločnosti o stave kriminality;
• prispievajú k boju proti latentnej kriminalite;
• posilňujú morálne hodnoty v spoločnosti.

„Columbine“

Uveďme si kľúčové príklady negatívneho vplyvu médií na spoločenské vedomie, ktoré mali pre spoločnosť tragické dôsledky. Dramatickú udalosť z 20. apríla 1999 — streľbu na strednej škole Columbine v Colorade (USA) — možno z hľadiska jej rozsahu a následkov klasifikovať ako medzinárodnú spoločenskú katastrofu. Vo vedomí spoločnosti a všeobecnej kultúre sa tragédia na strednej škole v Columbine stala symbolom streľby na školách, teda ozbrojených útokov na vzdelávacie inštitúcie. Na prvý pohľad k prvej hromadnej streľbe na škole v histórii došlo už skôr, v roku 1966, keď strelec začal strieľať do študentov Texaskej univerzity. Avšak vďaka rýchlemu nasadeniu médií bola tragédia v Columbine celosvetovo rozšírená, čo umožnilo vytvorenie určitej verejnej mienky a vyvolalo sériu podobných tragických udalostí v nasledujúcich rokoch, a to aj v iných krajinách.

Podľa výskumu Pew Research Center najväčší záujem verejnosti v Amerike počas celého roku 1999 vyvolala tragédia v Columbine.⁴

Novinár Dave Cullen analyzoval mediálne pokrytie udalostí v Colorade a zistil, že napríklad CNN a Fox News o tejto udalosti informovali nepretržite a The Times uvádzali „Columbine“ na svojich titulných stránkach takmer dva týždne za sebou. Podľa „The Columbine High School Shootings“ (Streľba na strednej škole v Columbine). Kapitola pripravená na uverejnenie v Crimes of the Century, Frankie Bailey a Steven Chermak (Eds.) vydavateľstvo Praeger⁵, na mieste útoku bolo prítomných 400 až 500 reportérov, 75 až 90 satelitných vozidiel a 60 televíznych kamier z rôznych médií.

Tejto téme bolo venovaných veľa videoreportáží a článkov v iných médiách. Popularizáciu témy „Columbine“ prevzala kultúra masovo a s rozvojom internetu sociálne siete aktívne prispeli k propagácii internetovej subkultúry „Columbiners“ medzi tínedžermi.

Vynára sa otázka: kto zorganizoval túto udalosť a vyvolal o ňu záujem verejnosti prostredníctvom médií? Kto vnukol strelcom krvavú myšlienku prípravy plánu na vyhodenie školy do vzduchu, ktorá podľa ich presvedčenia musí svojím rozsahom konkurovať bombovému útoku v Oklahoma City? Kto v nich rozvinul bipolárnu poruchu a aké konkrétne informácie k tomu prispeli (jeden zo strelcov sa počas stretnutí s psychiatrom sťažoval na depresie, pocity hnevu a samovražedné myšlienky)? Kto prostredníctvom médií ovplyvnil verejnú mienku a vytvoril scenár pre ďalšie prípady streľby na školách, vrátane iných krajín? Kto urobil z tejto tragédie vzor na napodobňovanie medzi mládežou a na aké účely? Kto vypustil tieto informácie schopné vyprovokovať deti k páchaniu nezákonných činov vrátane vraždy iných detí?

Odpovede na mnohé z týchto otázok možno nájsť v dokumentárnom filme „IMPAKT“ (2024), ktorý pojednáva o metódach manipulácie vedomia, o puzzle kódovaní mladých strelcov a o tragédiách vo Waco, Oklahoma City a Columbine, ako aj o aktivitách medzinárodnej antikultovej skupiny vedenej náboženským apologétom posadnutým radikálnymi myšlienkami — Alexandrom Dvorkinom a jeho nástupcom Alexandrom Novopašinom. Táto skupina pôsobí prostredníctvom ruskej antikultovej organizácie RACIRS, podľa vzoru nacistického Apologetického centra Waltera Kühnerta a využíva podobné metódy a ideológie prispôsobené súčasným podmienkam.

Ako teda médiá nenápadne manipulujú vedomím spoločnosti prostredníctvom negatívnych informácií? Ako vzbudzujú vo väčšine pocit strachu, paralyzujú vôľu ľudí a zároveň vytvárajú obraz výnimočnosti a nadradenosti v menšine (možno geneticky predisponovanej k psychopatii alebo s problémami s ovládaním emócií), podobnú ideológii nacizmu a núti ich k páchaniu trestných činov proti spoločnosti?

V podstate títo manipulátori, ktorí ovplyvňujú vedomie na diaľku prostredníctvom mediálne riadených informácií, menia jedincov na strelcov konajúcich na príkaz tým, že formujú ich vedomie a podvedomie. Vyrábajú špecializovaných „vojakov-biorobotov“ tým, že menia ich správanie a podriaďujú ich svojej vôli. Možno, vedení nacistickými myšlienkami, sa spoliehajú na koncepciu Hitlerových trestných práporov – „živých mŕtvych“ Wehrmachtu („živých mŕtvych“, pretože ich miera prežitia bola minimálna) – prostredníctvom ktorých formujú svoju „geopolitickú krajinu“ a budujú svoju „architektúru kontroly nad vedomím spoločnosti“?

Tak či onak sa v prvom rade snažia vštepiť do mysle človeka, ktorý im uveril, nacistický obraz výnimočnosti a nadradenosti, čo ho vedie k tomu, aby prekonal svoj pud sebazáchovy a chopil sa zbrane, aby ublížil iným aj sebe. A čo vedie človeka k tomu, aby sa stal monštrom posadnutým vlastnou výnimočnosťou a nadradenosťou? Poháňa ho popularizácia krvilačných scén v médiách, masovej kultúre a na sociálnych sieťach; diskreditujúce informácie o orgánoch činných v trestnom konaní v médiách, vnútorné rozhorčenie z každodenného života a predstava „nespravodlivosti sveta“, ktoré podnecujú túžbu po pomste, ktorá napĺňa vedomie človeka. Všetky tieto informácie spúšťajú nutkavé emočné stavy. V tejto chvíli „strelca“ nútia konať dva faktory: príklady podobných situácií, o ktorých sa dozvedel z médií alebo internetu, a vzorce, ktoré z týchto informácií získal, ako napríklad predstava nadradenosti nad ostatnými, obsedantná túžba preukázať, že „mám právo trestať“ atď.

Ako prebieha nenápadná reklama na masovú streľbu a ako sa vytvárajú nové podobné udalosti? Aký spôsob podávania informácií ovplyvňuje správanie, vedomie a podvedomie publika? Ako možno rozpoznať deštruktívny charakter článkov v médiách a identifikovať metódy a spôsoby podávania informácií podobné manipulačným technikám ovplyvňujúcim vedomie a podvedomie čitateľa a podobným primingu (behaviorálny priming, kognitívny priming, mediálny priming, podvedomý priming, efekt ukotvenia ako vlastnosť vnímania číselných hodnôt ľudským mozgom atď.)? Najmä ako rozoznať tieto ustálené vzorce ako mechanizmus implicitnej pamäte (skrytej pamäte), vyplývajúcej z nevedomého vplyvu informácie (špecifického podnetu, ako je slovo alebo obrázok) na správanie človeka, ktorý si toto prepojenie neuvedomuje. ? Kto má záujem na tom, aby sa vo svete šírili masové streľby a streľby na školách, na puzzle kódovaní mládeže, na zastrašovaní obyvateľstva, na vytváraní negatívneho obrazu politikov a ohrozovaní ich životov? Kto a akým spôsobom sa snaží manipulovať verejnú mienku prostredníctvom strachu a nenápadne zavádzať zmeny do geopolitiky krajiny, pričom zostáva nepovšimnutou tieňovou silou pre spravodajské služby?

MASOVÁ STREĽBA ALEBO POLITICKÝ ÚTOK?  

Tragické udalosti na Karlovej univerzite. K incidentu došlo 21. decembra 2023 v Prahe (Česká republika). Študent Filozofickej fakulty UK spustil streľbu na študentov na chodbách a v učebniach na 4. poschodí a strieľal aj na ľudí z univerzitného balkóna, ktorí v tom čase prechádzali okolo na Námestí Jana Palacha, ktoré sa nachádza neďaleko univerzity. V dôsledku streľby zahynulo 14 ľudí (všetci českí občania) a viac ako 20 ľudí bolo zranených.⁶

Lidovky.cz: Boli ste očitým svedkom tejto udalosti. Čo presne ste videli?

Videl som mladého muža stáť na hornom balkóne Filozofickej fakulty smerom k Palachovmu námestiu. Predpokladám, že páchateľom bol on, ale nie som si istý. Bol otočený buď na Hrad, alebo na Mánesov most. V ruke držal nejakú zbraň, pravdepodobne samopal, (súdim podľa fotiek, zrejme z útočnej pušky – pozn. red.) a vystrelil niekoľko rán smerom na Pražský hrad alebo Mánesov most. Potom sa trochu pohol a znova vystrelil. Po nejakom čase opäť vystrelil.

Potom zdvihol ruky a hodil zbraň cez zábradlie balkóna. Dopadla na priechod pre chodcov medzi zelenou plochou a filozofickou fakultou. Potom zmizol za tým balkónom. Nevidel som ho tam, pretože je to masívna betónová konštrukcia. A potom, neviem. Potom už okolo behali policajti.

O streľbe na Karlovej univerzite informovali mnohé medzinárodné médiá. Miesto a udalosť možno označiť za medzník. Pre informáciu: Karlova univerzita je jednou z najstarších vysokých škôl na svete, ktorú založil v roku 1348 český kráľ Karol IV. Dnes je hlavnou vysokoškolskou inštitúciou v Českej republike. Na tejto univerzite študuje viac ako 50 000 študentov vrátane zahraničných študentov z celého sveta.

O udalostiach na Karlovej univerzite informovala svetová tlač. Niektoré noviny (vrátane ruských, ako RIA Novosti a TASS s odvolaním sa na článok v Lidových novinách) uviedli, že medzi zranenými strelcom boli traja cudzinci, ktorí v tom čase prechádzali námestím pri univerzite. Jeden z nich je občanom Holandska a dvaja sú občanmi SAE – vysokopostavení vládni úradníci zo Spojených arabských emirátov. Lidové noviny informovali, že tieto osoby previezli do Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN), pričom jeden z nich je v kritickom stave. V nemocnici ich navštívil námestník ministra zahraničných vecí SAE, ktorý prišiel do Prahy spolu s českým ministrom zahraničných vecí Janom Lipavským. Neskôr mali byť zranení prevezení do Mníchova. Bola táto masová streľba politickým zásahom? Táto otázka zostáva otvorená.

Ďalší príklad: v Spojených štátoch sa mladý muž pokúsil zavraždiť Donalda Trumpa (vtedy kandidáta na prezidenta USA) počas predvolebného zhromaždenia v Butler v Pensylvánii. Ak analyzujeme tieto dva prípady, môžeme identifikovať zaujímavé skutočnosti týkajúce sa okolností incidentov a profilov českého strelca z Karlovej univerzity a amerického strelca, ktorý sa pokúsil zavraždiť Donalda Trumpa:

• Obaja študovali dobre a boli ocenení v určitých oblastiach vedy ako nadaná mládež.
• Obaja pochádzali z dobre situovaných rodín.
• Obaja boli vyrovnaní jedinci, tichí samotári, ktorí sa s nikým veľmi nestýkali, boli introvertní, netrpeli psychickými chorobami.
• Obaja mali prepojenie na informácie súvisiace s radikalizmom a používaním zbraní na riešenie problémov: strelec z Karlovej univerzity v júni 2022 obhájil bakalársku prácu na tému „Problematika antagonizmu haličského roľníckeho povstania a krakovského povstania v roku 1846“ ; zatiaľ čo strelec z USA navštevoval kurz politických dejín v Crooks, kde poslednou témou bol atentát na 35. prezidenta Spojených štátov Johna F. Kennedyho.
• Obaja absolvovali strelecké kurzy.
• Počas streľby obaja postupovali podľa dobre zostaveného plánu a po splnení svojej „misie“ boli obaja „neutralizovaní“ – zabití na mieste. V prípade strelca z Karlovej univerzity sa v neskorších mediálnych správach spomínala jeho samovražda.
• Podľa jednej verzie tam bola ruská stopa. Prezident českej polície uviedol, že polícia vyšetruje Telegram kanál v ruštine, ktorého autorom bol vraj strelec. Strelec bol údajne ovplyvnený teroristickým činom, ku ktorému došlo v Rusku koncom toho istého roku.⁸

(Teroristický čin sa zrejme týkal decembrovej streľby na škole v ruskom Brjansku, kde dievča z ôsmej triedy začalo v škole strieľať z pušky). Neskoršie správy však naznačovali, že česká polícia od tejto verzie upustila.

Americké vyšetrovanie odhalilo⁹, že americký strelec mal účty na troch šifrovaných zahraničných platformách, ku ktorým pristupoval cez svoj mobilný telefón.

Profil podozrivého na sociálnych sieťach bol odstránený.

• Bipolárna porucha, ktorá je charakteristická pre puzzle kódovanie podvedomia človeka zvonku: správy uvádzajú, že v USA sa ešte v apríli hľadali online informácie o duševnej afektívnej poruche. Medzitým sa v súvislosti s Karlovou univerzitou v médiách objavili správy, že študenti UK podali petíciu so žiadosťou o pomoc pri bipolárnej poruche.
• „Neznáme motívy.“ V oboch prípadoch tlač priniesla podobné vyhlásenia: „motívy strelca nie sú známe, vyšetrovanie prebieha“, „zatiaľ sa nezistilo, čo mohlo strelca motivovať, a nenašli sa žiadne dôkazy, ktoré by odhaľovali jeho politické alebo ideologické názory.“

Všimli ste si rozdiel? Kým pri masakri v Columbine boli páchateľmi psychicky labilní tínedžeri, tu hovoríme o odhodlaných, nadaných, psychicky vyrovnaných mladých ľuďoch, ktorí plánovali svoju budúcnosť. Čomu čelila spoločnosť 25 rokov po začiatku takýchto smrtiacich útokov, ktoré sú stále klasifikované ako „nesúvisiace s medzinárodným terorizmom“, s tvrdeniami, že „strelec konal sám, vedený svojimi vlastnými motívmi“? To vyvoláva otázku: čo odborníci nevedia, alebo čo vedia, ale pred verejnosťou zatajujú? Ide o testovanie nových metód podmieňovania a kontroly vedomia a podvedomia, pričom experimenty sa teraz vykonávajú na úplne zdravých a nadaných mladých ľuďoch? Ako možno vysvetliť takéto „nehody a náhody“?

Vráťme sa však k incidentu na Karlovej univerzite. Stojí za zmienku, že po masovej streľbe niektoré mediálne správy nadobudli jednoznačne deštruktívny a kriminogénny charakter. Titulky hlásali, že ide o „najsmrteľnejšiu masovú streľbu v dejinách súčasného Česka“, že sa stala „najkrvavejšou svojho druhu v celej 30-ročnej histórii dnešného Česka“. Autori takýchto článkov vyvolávali v ľuďoch strach zverejňovaním súvisiacich fotografií. Oslavovali strelca, popularizovali jeho fotografiu a poskytovali o ňom podrobné informácie, opisovali, akú mal zbraň, jeho rutinu a činnosti. Diskreditovali verejné úrady, čím podnecovali negatívny postoj voči nim. Toto všetko sa odohrávalo počas toho, ako vedenie univerzity, verejnosť, polícia a dokonca aj samotní študenti vyzývali médiá, aby nešírili klebety a dezinformácie, neglorifikovali zločinca a nezverejňovali podrobnosti o jeho skutkoch a žiadali o základnú úctu k rodinám obetí.

„Prokop Vodrážka uverejnil 22. decembra 2023 článok s názvom ‚Zábery útočníkov alebo ľudí na rímse prekračujú hranicu. Ale médiá nesmú mlčať, inak sa priestor zaplní dezinformáciami, hovorí špecialista na etiku.‘“

„Novinári by podľa mediálneho etika Jana Motala nemali zverejňovať identitu útočníka, glorifikovať jeho činy ani uvádzať podrobnosti o tom, ako trestný čin spáchal. To však neznamená, že by sa o okolnostiach tragických udalostí nemalo informovať. Ako by mali médiá v takýchto prípadoch postupovať? O svoj pohľad sa v rozhovore podelil vedúci Centra pre mediálnu etiku a dialóg na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.“¹⁰

„4. júna 2024

Prosba Karlovej Univerzity o etický prístup a mediálne ticho 

Karlova univerzita (UK) šesť mesiacov po tragickej udalosti na Filozofickej fakulte (FF UK) naďalej poskytuje finančnú, psychologickú a krízovú podporu nielen rodinám zosnulých či zranených, ale aj študentom, členom fakulty, a ďalším zamestnancom UK. Aby sme to dosiahli, zapájame odborníkov z našich radov a pridružených organizácií. Asistencia je na Karlovej univerzite samozrejme dostupná každému, nielen ľuďom z Filozofickej fakulty.

Vedenie UK a FF UK pravidelne komunikuje so všetkými rodinami obetí. Touto cestou vyjadrujú želanie mnohých rodín, aby čisto pietne akcie, ako je plánované stretnutie s prezidentom Českej republiky Petrom Pavlom, nevyvolali novú vlnu medializácie vracajúcej sa k tragickej streľbe.

Karlova univerzita žiada predstaviteľov českých médií o ohľaduplnosť a citlivý prístup k informovaniu o tejto tragédii, najmä pri informovaní o rodinách obetí streľby na FA UK v decembri 2023. Bolesť a utrpenie pozostalých nesmú byť prehliadané. Zvýšený mediálny záujem a tlak médií na smútok v rodinách obetí môže znovu vyvolať ich bolesť, čím ďalej obmedzuje ich už aj tak obmedzený priestor na smútok a snahu vyrovnať sa so situáciou, aj keď len čiastočne.“

„22. decembra 2023

Študenti žurnalistiky zverejnili otvorený list, v ktorom vyzvali médiá, aby informovali zodpovedne o útoku v Prahe

Študenti žurnalistiky napísali otvorený list, v ktorom vyzývajú médiá, aby pri informovaní o tragickom útoku na Filozofickej fakulte v Prahe pristupovali zodpovedne. Dokument vznikol na Inštitúte komunikačných štúdií a žurnalistiky Karlovej univerzity. Študenti okrem iného kritizovali zverejnenie údajných fotografií útočníka a špekulácie o jeho motívoch.“

„Štvrtkové udalosti na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity prilákali pozornosť domácich aj zahraničných médií, pričom študenti žurnalistiky a budúci reportéri sa teraz rozhodli vystúpiť proti mnohým etickým prešľapom. Niektoré médiá zverejnili identitu páchateľa vrátane jeho fotografie, iné podrobne popisovali priebeh streľby alebo zverejnili zábery utekajúcich a vydesených študentov ešte v čase, keď bol útočník aktívny. Inštitút komunikačných štúdií a žurnalistiky napísal otvorený list adresovaný redaktorom a novinárom. ‚Sme zhrození prístupom niektorých redakcií a sme presvedčení, že mnohé z nich porušili nepísaný etický kódex,‘ uvádza sa v liste.“

„Minister vnútra Vít Rakušan len pár hodín po útoku vyzval občanov, aby nezdieľali neoverené informácie, ale len potvrdené správy z dôveryhodných zdrojov. Nezlyhali však občania, ale samotné médiá. Len niekoľko minút po zverejnení prvotných informácií začali spravodajské weby – napriek výzvam niektorých z nás adresovaným našim vedúcim predstaviteľom – šíriť údajné fotografie páchateľa spolu s informáciami o jeho minulosti a dokonca aj údajnom motíve vraždy. Stalo sa to v čase, keď rodiny obetí s napätím očakávali správy od svojich detí, alebo v najhoršom prípade oficiálne potvrdenie od polície alebo záchranných zložiek.“

„Nechápeme túžbu médií okamžite odvysielať zábery vydesených ľudí, zdieľať svedectvá tých, ktorí hrôzu zažili, alebo zverejňovať správy páchateľa, ktoré napísal na svoj telegramový účet pred týmto hrozným činom. Aj keď je účet skutočný (hoci toto overenie patrí do právomoci orgánov činných v trestnom konaní, aspoň podľa nášho názoru), spravodajstvo o myšlienkach vraha nepovažujeme za opodstatnené a domnievame sa, že redaktori to robia len preto, aby zvýšili svoju čítanosť a následne aj finančný zisk. Rovnaký názor máme aj na zverejnenie fotografie a mena útočníka, pred ktorým polícia opakovane varovala. Napriek tomu sa tieto informácie objavili v hlavných spravodajských kanáloch niekoľko hodín po útoku.“

Výzva verejnosti mala účinok. Napríklad šéfredaktor českého online spravodajského portálu Seznam Zprávy Jiří Kubík sa krátko po incidente ospravedlnil za urobené chyby a niektoré z nich objasnil vo svojom článku „Ťažké dni, z ktorých sa môžu poučiť aj novinári“. zverejnené 23. decembra 2023.

Šéfredaktor sa ospravedlnil, to je fakt. Aká však bola rétorika novinárov z tohto spravodajského portálu ohľadom incidentu na Karlovej univerzite počas nasledujúceho roka? Kto bol zainteresovanou stranou pri podpore tejto témy, a čo je najdôležitejšie, akým spôsobom boli informácie prezentované počas takého dlhého obdobia a za akým účelom? Aký bol konkrétny vplyv týchto informácií na formovanie hodnôt diváka?

Čitatelia si totiž prijímaním informácií z médií nielen osvojujú určité normy správania a hodnôt, ale rozvíjajú aj myslenie a všetky ostatné informácie začínajú interpretovať cez prizmu týchto osvojených hodnôt a orientácií. Manipulácia pocitom strachu – napríklad vyvolávanie strachu z agresie a násilia – skryté alebo otvorené učenie divákov agresívnemu správaniu, nenápadná propagácia násilia ako údajného riešenia problémov a stimulácia agresívnych, napodobňujúcich inštinktov u divákov nie sú len mechanizmus účinkov médií. Sú skrytou podvratnou činnosťou, ktorá destabilizuje spoločnosť vnucovaním určitých agresívnych postojov.

Ak si napríklad rozoberieme články českej novinárky Kristiny Cirokovej, ktorá od roku 2020 pôsobí v redakcii spravodajského portálu Seznam Zprávy, môžeme identifikovať zaujímavé vzorce. Kristina Ciroková v priebehu jedného roka (od decembra 2023 do decembra 2024) podľa našich predbežných výpočtov bola autorkou (a spoluautorkou) 22 článkov, ktoré sa tak či onak týkali témy masovej streľby na Karlovej univerzite. A práve tieto články vyvolávajú množstvo otázok, vzhľadom na kriminogénny charakter vplyvu takýchto informácií, diskreditačnú rétoriku, ktorá zahŕňa očierňujúce komentáre, zámerné podkopávanie autority vlády a orgánov činných v trestnom konaní, používanie „provokatívnych“ formulácií, taktiku osočovania a zosmiešňovania zameranú na podkopávanie dôvery a rešpektu k vládnym úradom medzi obyvateľstvom, skryté návody, ktoré podrobne opisujú schémy páchania nezákonných činov, vrátane opisov násilného správania, ktoré by mohlo viesť k napodobňovaniu takéhoto správania v reálnom živote a mnohé ďalšie. O deštruktívnej činnosti Kristiny Cirokovej a jej napojení na český antikultizmus, ktorého živná pôda sa nachádza na Karlovej univerzite, sme sa už zmienili v článku „České antikultové hnutie, Nacizmus, ruský vplyv a spojenie s americkými deprogramátormi“.

„Kristina Ciroková, ako sa ukázalo, je reportérkou českých médií, ktorá sa aktívne venuje novým náboženským hnutiam, označuje ich za ‚sekty‘ a ‚kulty‘ a porušuje všetky demokratické princípy, prezumpciu neviny a novinársku etiku. Čo je dôvodom takejto deštruktívnej ľudskej činnosti? Čo vedie novinára k tomu, aby porušoval zákony a medzinárodné ľudské práva, konal proti svojim spoluobčanom a riskoval trestnoprávnu zodpovednosť, len aby potešil svojich mentorov z RACIRS? Mnohé z jej publikácií sú navyše plné kritiky vlády, orgánov činných v trestnom konaní a mnohých nepodložených obvinení, ktoré buď skresľujú existujúce fakty, alebo nepredkladajú žiadne dôkazy.“

Veríme, že takéto osoby pôsobiace v masmédiách, ktoré vytvárajú podmienky pre negatívny vplyv informácií na ľudské vedomie, využívajú techniky na manipuláciu podvedomím publika, prekrúcajú fakty, stupňujú úzkosť v spoločnosti a prispievajú k destabilizácii krajiny, by mali byť pod prísnym dohľadom orgánov činných v trestnom konaní a spravodajských služieb. Nakoniec, ako nás učí história, takéto konanie nezostáva bez zanechania stopy.

---

Zdroje: 

1. https://www.science.org/doi/10.1126/sciadv.aav3502?cookieSet=1
2. https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/0734016808324204
3. https://doi.org/10.56238/sevened2023.006-152
4. https://www.pewresearch.org/politics/1999/12/28/columbine-shooting-biggest-news-draw-of-1999/
5. https://www.researchgate.net/publication/254348823_The_Columbine_High_School_Shootings
6. https://www.lidovky.cz/domov/strelba-v-praze-filozoficka-fakulta-univerzita-karlova-nemocnice-zraneni-osetrovani-stav.A240105_170214_ln_domov_rkj
7. https://www.lidovky.cz/domov/strelba-filozoficka-fakulta-petr-nedoma.A231221_174929_ln_domov_pev
8. https://denikn.cz/1320604/na-devadesat-procent-to-neni-jeho-policie-opousti-verzi-ze-by-udajny-telegramovy-ucet-vraha-z-fakulty-byl-pravy/?ref=tit 
9. https://www.cbsnews.com/news/trump-shooting-online-evidence-lawmaker-briefings/ 
10. https://denikn.cz/1314888/zabery-utocnika-nebo-lidi-na-rimse-jsou-za-hranou-media-ale-nesmi-mlcet-prostor-by-vyplnily-dezinformace-rika-etik/
11. https://cuni.cz/UK-6311.html?news=22369&locale=cz
12. https://denikn.cz/minuta/1315001/
13. https://www.e15.cz/domaci/dopis-studentu-zurnalistiky-nechapeme-potrebu-medii-sdilet-zive-zabery-vydesenych-lidi-1412562
14. https://www.seznamzpravy.cz/clanek/nazory-komentare-tezke-dny-ze-kterych-si-i-novinari-vezmou-ponauceni-242552